Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika €uro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa
  • VYHLÁSENIE O MENOVEJ POLITIKE

TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB

Frankfurt nad Mohanom 10. marca 2022

Dobrý deň, spolu s viceprezidentom vás vítame na dnešnej tlačovej konferencii.

Ruská invázia na Ukrajinu je kritickým momentom pre Európu. Rada guvernérov vyjadruje plnú podporu ukrajinskému ľudu. Zabezpečíme priaznivé likviditné podmienky a zavedieme sankcie prijaté Európskou úniou a vládami európskych krajín. Prijmeme všetky opatrenia potrebné na splnenie úlohy ECB zabezpečovať cenovú stabilitu a ochraňovať finančnú stabilitu.

Rusko-ukrajinská vojna bude mať významný dosah na hospodársku aktivitu a infláciu prostredníctvom vyšších cien energií a komodít, narušenia medzinárodného obchodu a oslabenia dôvery. Rozsah týchto účinkov bude závisieť od ďalšieho vývoja konfliktu, dosahu zavedených sankcií a od ďalších možných opatrení. Vzhľadom na toto vysoko neisté prostredie Rada guvernérov na dnešnom zasadaní zvážila viacero scenárov vývoja.

Dosah rusko-ukrajinskej vojny je potrebné hodnotiť na základe solídnych základných podmienok ekonomiky eurozóny, ku ktorým prispieva výrazná politická podpora. K oživeniu hospodárskej aktivity prispieva slabnúci vplyv variantu koronavírusu Omikron. Ponukové obmedzenia vykazujú určité známky uvoľňovania a situácia na trhu práce sa ďalej zlepšuje. V základnom scenári nových projekcií odborníkov ECB, ktoré zahŕňajú prvé hodnotenie dôsledkov vojny, bol rast HDP v krátkodobom horizonte v dôsledku vojny na Ukrajine upravený nadol. Podľa projekcií má rast ekonomiky dosiahnuť 3,7 % v roku 2022, 2,8 % v roku 2023 a 1,6 % v roku 2024.

Inflácia vzhľadom na nečakane vysoké náklady na energie naďalej zaznamenáva prekvapivo vysoké hodnoty. Rast cien sa zároveň rozšíril do viacerých sektorov. Inflácia bola v základnom scenári nových projekcií odborníkov ECB výrazne upravená nahor: ročná inflácia má podľa očakávaní dosiahnuť 5,1 % v roku 2022, 2,1 % v roku 2023 a 1,9 % v roku 2024. Inflácia bez potravín a energií má podľa projekcií dosiahnuť v priemere 2,6 % v roku 2022, 1,8 % v roku 2023 a 1,9 % v roku 2024, čo je tiež viac ako v decembrových projekciách. Dlhodobejšie inflačné očakávania sa podľa viacerých ukazovateľov znova ukotvili na úrovni nášho inflačného cieľa. Podľa Rady guvernérov je čoraz pravdepodobnejšie, že inflácia sa v strednodobom horizonte stabilizuje na cieľovej úrovni 2 %.

V alternatívnych scenároch vývoja ekonomických a finančných dôsledkov vojny, ktoré budú spolu s projekciami odborníkov ECB zverejnené na našej internetovej stránke, by mohla byť hospodárska aktivita výrazne tlmená prudším nárastom cien energií a komodít a výraznejším oslabením obchodnej výmeny a sentimentu. Inflácia by mohla byť v krátkodobom horizonte podstatne vyššia. Vo všetkých scenároch sa však naďalej očakáva, že inflácia sa bude postupne znižovať a v roku 2024 sa ustáli v blízkosti našej cieľovej úrovne 2 %.

Na základe nášho aktualizovaného hodnotenia a so zreteľom na neisté prostredie dnes Rada guvernérov upravila harmonogram nákupov v rámci programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP) na nasledujúce mesiace. Mesačný čistý objem nákupu v rámci programu APP bude predstavovať 40 mld. € v apríli, 30 mld. € v máji a 20 mld. € v júni. Čistý nákup aktív v treťom štvrťroku bude nastavený na základe dostupných údajov a nášho hodnotenia výhľadu v danom čase. Ak aktuálne údaje potvrdia očakávanie, že strednodobý inflačný výhľad je možné zachovať i po ukončení čistého nákupu aktív, Rada guvernérov čistý nákup v rámci programu APP v treťom štvrťroku ukončí. Ak dôjde k zmene strednodobého inflačného výhľadu alebo ak podmienky financovania prestanú zodpovedať ďalšiemu posunu inflácie smerom k cieľovej úrovni 2 %, je Rada guvernérov pripravená program nákupu aktív rozšíriť a/alebo predĺžiť jeho trvanie.

Akákoľvek úprava kľúčových úrokových sadzieb ECB sa uskutoční s určitým odstupom od skončenia čistého nákupu aktív v rámci programu APP a bude postupná. Vývoj kľúčových úrokových sadzieb ECB sa bude aj naďalej riadiť signalizáciou budúceho nastavenia menovej politiky Rady guvernérov a jej strategickým záväzkom stabilizovať infláciu na úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Rada guvernérov v tomto smere očakáva, že kľúčové úrokové sadzby ECB zostanú na súčasnej úrovni, až kým nezaznamená, že inflácia dosahuje 2 % s dostatočným predstihom pred koncom časového horizontu projekcií a trvalo počas zvyšku horizontu projekcií, a neusúdi, že zaznamenaný posun základnej inflácie je dostatočne pokročilý na ustálenie inflácie na úrovni 2 % v strednodobom horizonte.

Zároveň sme potvrdili naše ďalšie opatrenia menovej politiky, podrobnejšie opísané v tlačovej správe zverejnenej dnes o 13.45 hod.

Teraz podrobnejšie opíšem, ako hodnotíme vývoj hospodárskej situácie a inflácie, a následne vysvetlím našu analýzu finančných a menových podmienok.

Hospodárska aktivita

Hospodárska produkcia v roku 2021 vzrástla o 5,3 % a HDP sa na konci roka vrátil na svoju úroveň spred pandémie. V poslednom štvrťroku 2021 sa však hospodársky rast spomalil na 0,3 %, pričom sa očakáva, že slabý zostane aj počas prvého štvrťroka 2022.

Vyhliadky hospodárskeho vývoja budú závisieť od priebehu rusko-ukrajinskej vojny a dosahu ekonomických a finančných sankcií a ďalších opatrení. Ďalšie nepriaznivé faktory brzdiace rast zároveň v súčasnosti ustupujú. V základnom scenári projekcií odborníkov ECB by mala ekonomika v roku 2022 naďalej dosahovať výrazný rast, no jeho tempo bude pomalšie, než sa očakávalo pred vypuknutím vojny. Opatrenia na obmedzenie šírenia variantu koronavírusu Omikron majú miernejší dosah než v predchádzajúcich vlnách pandémie a momentálne prebieha ich rušenie. Určité známky uvoľňovania vidno aj v prípade ponukových obmedzení spôsobených pandémiou. Je možné, že dosah masívneho šoku cien energií na spotrebiteľov a podniky sa podarí čiastočne zmierniť prostredníctvom úspor nahromadených počas pandémie a kompenzačných fiškálnych opatrení.

V strednodobom horizonte bude podľa základného scenára projekcií k rastu prispievať silný domáci dopyt podporovaný priaznivejšou situáciou na trhu práce. Vzhľadom na rastúci počet zamestnaných by sa mali zvyšovať aj príjmy a spotreba domácností. K tejto prognóze rastu prispieva aj svetové oživenie a pokračujúca podpora rozpočtovej a menovej politiky. Fiškálna a menová podpora má naďalej zásadný význam, predovšetkým v tejto zložitej geopolitickej situácii.

Inflácia

Inflácia sa zvýšila z 5,1 % v januári na 5,8 % vo februári. Očakávame, že v najbližšom období bude pokračovať v raste. Hlavnou príčinou vysokej miery inflácie sú naďalej ceny energií, ktoré vo februári výrazne vzrástli o 31,7 % a ktoré tlačia na rast cien aj v mnohých ďalších sektoroch. V dôsledku sezónnych faktorov, zvýšenej úrovne dopravných nákladov a vyšších cien hnojív vzrástli aj ceny potravín. Náklady na energie v posledných týždňoch ďalej rástli a v dôsledku vojny na Ukrajine bude pokračovať tlak na rast cien niektorých potravín a komodít.

Rast cien sa rozšíril do viacerých sektorov. Za posledné miesiace väčšina ukazovateľov základnej inflácie stúpla nad 2 %. Vzhľadom na úlohu dočasných faktorov súvisiacich s pandémiou a nepriame účinky vyšších cien energií je však trvanie nárastu týchto ukazovateľov neisté. Z trhových ukazovateľov vyplýva, že ceny energií zostanú vysoké dlhšie, než sa očakávalo v minulosti, no v priebehu horizontu projekcií sa zmiernia. Odznieť by mali aj tlaky na rast cien prameniace z globálnych ponukových obmedzení.

Podmienky na trhu práce sa naďalej zlepšujú: nezamestnanosť v januári klesla na 6,8 %. Hoci sa nedostatok pracovných síl týka čoraz väčšieho počtu sektorov, mzdový rast zostáva celkovo tlmený. Návrat ekonomiky k plnej kapacite by mal časom podporiť o niečo rýchlejší rast miezd. Rôzne ukazovatele dlhodobejších inflačných očakávaní odvodených z finančných trhov a prieskumov sa pohybujú na približne dvojpercentnej úrovni. I tieto faktory budú ďalej pôsobiť na základnú infláciu a prispejú k trvalej stabilizácii celkovej inflácie na našej cieľovej úrovni 2 %.

Hodnotenie rizík

Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho vývoja sa v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu výrazne zvýšili a sú naklonené na stranu pomalšieho rastu. Riziká súvisiace s pandémiou sa síce znížili, no vojna na Ukrajine môže mať výraznejší vplyv na ekonomický sentiment a znova zhoršiť obmedzenia na strane ponuky. Dlhodobo vysoké náklady na energie by spolu s poklesom dôvery mohli oslabiť dopyt viac, než sa očakávalo, a obmedziť spotrebu a investície.

Rovnaké faktory sú rizikami ohrozujúcimi vývoj inflácie, ktoré sú v krátkodobom horizonte na strane rýchlejšieho rastu cien. Vojna na Ukrajine predstavuje významné riziko, predovšetkým rýchlejšieho rastu cien energií. Ak sa cenové tlaky premietnu do rýchlejšieho než očakávaného rastu miezd alebo ak sa prejavia nepriaznivé dlhodobé účinky na strane ponuky, inflácia by v strednodobom horizonte mohla byť ešte vyššia. Ak by však v strednodobom horizonte došlo k oslabeniu dopytu, mohli by sa znížiť aj tlaky na rast cien.

Finančné a menové podmienky

Ruská invázia na Ukrajinu spôsobila značnú volatilitu na finančných trhoch. Rast bezrizikových trhových úrokových mier pozorovaný od nášho februárového zasadania po vypuknutí vojny zaznamenal čiastočný obrat a ceny akcií klesli.

Finančné sankcie voči Rusku vrátane vylúčenia niektorých ruských bánk zo systému SWIFT zatiaľ nespôsobili výrazné napätie na peňažných trhoch ani nedostatok likvidity v bankovom systéme eurozóny. Bankové súvahy zostávajú vďaka silným kapitálovým pozíciám a nižšiemu objemu problémových úverov celkovo stabilné. Banky sú v súčasnosti rovnako ziskové ako pred pandémiou.

Sadzby bankových úverov poskytovaných podnikom sa mierne zvýšili, zatiaľ čo sadzby hypotekárnych úverov zostávajú nezmenené na historicky nízkej úrovni. Tok úverov podnikom sa po výraznom náraste v poslednom štvrťroku 2021 znížil. Poskytovanie úverov domácnostiam si udržiava svoje tempo, najmä v prípade úverov na kúpu nehnuteľností na bývanie.

Záver

Celkovo možno konštatovať, že ruská invázia na Ukrajinu negatívne ovplyvní hospodárstvo eurozóny a výrazne zvýšila neistotu. Ak sa naplní základný scenár projekcií odborníkov ECB, hospodárstvo by sa vzhľadom na čoraz menší dosah pandémie a vyhliadky stabilného domáceho dopytu a silného trhu práce malo naďalej zotavovať. Ekonomiku by pomohli chrániť aj rozpočtové opatrenia, okrem iného i na úrovni Európskej únie. Na základe nášho aktualizovaného hodnotenia výhľadu vývoja inflácie a so zreteľom na neisté prostredie sme upravili harmonogram čistého nákupu aktív na nadchádzajúce mesiace a potvrdili všetky ďalšie opatrenia menovej politiky. Pretrvávajúcu neistotu veľmi pozorne sledujeme. Kalibrácia našich politických nástrojov bude aj naďalej prebiehať na základe dostupných údajov a nášho hodnotenia výhľadu v danom čase. Všetky naše nástroje sme pripravení upraviť, aby sme zabezpečili stabilizáciu inflácie na našej cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.

KONTAKT

Európska centrálna banka

Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu

Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.

Kontakty pre médiá