TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB

Frankfurt nad Mohanom 5. februára 2026

Dobrý deň, spolu s viceprezidentom vás vítame na dnešnej tlačovej konferencii.

Na úvod by sme chceli zablahoželať Bulharsku k vstupu do eurozóny 1. januára 2026. Zároveň srdečne vítame Dimitara Radeva, guvernéra Българска народна банка (Bulharskej národnej banky) v Rade guvernérov. Počet členov eurozóny sa od roku 1999 takmer zdvojnásobil, čo svedčí o atraktívnosti jednotnej meny a trvalých prínosoch európskej integrácie.

Teraz mi dovoľte oboznámiť vás s výsledkom dnešného zasadania.

Rada guvernérov sa dnes rozhodla ponechať tri kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Naše aktualizované hodnotenie opätovne potvrdzuje, že inflácia by sa mala v strednodobom horizonte ustáliť na úrovni nášho cieľa 2 %. Hospodárska aktivita napriek náročnému globálnemu prostrediu zostáva odolná. Nízka nezamestnanosť, solídne súvahy súkromného sektora, postupné zvyšovanie verejných výdavkov na obranu a infraštruktúru a pozitívne účinky predchádzajúceho znižovania našich úrokových sadzieb podporujú rast. Výhľad ďalšieho vývoja je však stále neistý, najmä vzhľadom na pretrvávajúcu globálnu obchodnopolitickú neistotu a geopolitické napätie.

Sme odhodlaní zabezpečiť ustálenie inflácie na našej cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Pri určovaní primeraného nastavenia menovej politiky sa budeme riadiť aktuálnymi údajmi a rozhodnutia budeme prijímať priebežne, zo zasadania na zasadanie. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať z nášho hodnotenia inflačného výhľadu a súvisiacich rizík, na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, ako aj dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Vopred sa nezaväzujeme k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb.

Dnešné rozhodnutia sú uvedené v tlačovej správe zverejnenej na našej internetovej stránke.

Teraz mi dovoľte priblížiť náš pohľad na vývoj hospodárskej situácie a inflácie a následne našu analýzu finančných a menových podmienok.

Hospodárska aktivita

Podľa rýchleho odhadu Eurostatu hospodárska produkcia v poslednom štvrťroku 2025 vzrástla o 0,3 %. Hlavným zdrojom rastu boli služby, predovšetkým v sektore informačných a komunikačných technológií. Výrobný sektor odoláva nepriaznivým vplyvom neistoty spojenej so svetovým obchodom a geopolitickou situáciou. Dynamika v stavebnom priemysle rastie, i vďaka podpore verejných investícií.

Situácia na trhu práce naďalej podporuje príjmy, aj keď dopyt po pracovnej sile ďalej poľavuje. Miera nezamestnanosti v decembri predstavovala 6,2 %, po 6,3 % v novembri. Rast príjmov z pracovnej činnosti spolu s nižšou mierou úspor domácností by mali vyvolať nárast súkromnej spotreby. K domácemu dopytu by mali prispieť i vládne výdavky na obranu a infraštruktúru. Podnikové investície by sa mali ďalej zvyšovať, pričom podľa prieskumov podniky v rastúcej miere investujú do nových digitálnych technológií. Vonkajšie prostredie zároveň zostáva náročné v dôsledku vyšších ciel a silnejšieho eura v priebehu minulého roka.

Rada guvernérov zdôrazňuje naliehavú potrebu posilňovať eurozónu a jej ekonomiku v súčasnom geopolitickom prostredí. Vlády by mali klásť dôraz na udržateľnosť verejných financií, strategické investície a rastové štrukturálne reformy. Využitie plného potenciálu jednotného trhu má naďalej zásadný význam. Zároveň je nevyhnutné podporovať prehĺbenie integrácie kapitálových trhov dobudovaním únie úspor a investícií a bankovej únie, a to na základe ambiciózneho harmonogramu, a urýchlene prijať nariadenie o zavedení digitálneho eura.

Inflácia

Inflácia v januári klesla na 1,7 %, z 2,0 % v decembri a 2,1 % v novembri. Inflácia cien energií klesla na -4,1 %, po -1,9 % v decembri a -0,5 % v novembri, zatiaľ čo inflácia cien potravín vzrástla na 2,7 %, z 2,5 % v decembri a 2,4 % v novembri. Inflácia bez cien energií a potravín mierne klesla na 2,2 %, po 2,3 % v decembri a 2,4 % v novembri. Inflácia cien tovarov sa mierne zvýšila na 0,4 %, zatiaľ čo inflácia cien služieb klesla na 3,2 %, z 3,4 % v decembri a 3,5 % v novembri.

Ukazovatele základnej inflácie sa v posledných mesiacoch takmer nezmenili a sú naďalej v súlade s naším dvojpercentným strednodobým cieľom. Rast dojednaných miezd a výhľadové ukazovatele, ako sú mzdový monitor ECB a prieskumy mzdových očakávaní, poukazujú na ďalšie zmierňovanie nákladov práce. Príspevok platieb nad rámec komponentu dojednaných miezd k celkovému mzdovému rastu však zostáva neistý.

Väčšina ukazovateľov dlhodobejších inflačných očakávaní sa stále pohybuje okolo 2 %, čo podporuje ustálenie inflácie v blízkosti nášho cieľa.

Hodnotenie rizík

Eurozóna naďalej čelí volatilnému globálnemu politickému prostrediu. Opätovný nárast neistoty by mohol obmedziť dopyt, rovnako ako zhoršenie nálady na svetových finančných trhoch. Ďalšie spory v medzinárodnom obchode by mohli spôsobiť narušenie ponukových reťazcov, znížiť vývoz a oslabiť spotrebu a investície. Geopolitické napätie, predovšetkým neoprávnená vojna Ruska proti Ukrajine, naďalej predstavuje zásadný zdroj neistoty. Plánované výdavky na obranu a infraštruktúru, spolu so zavádzaním reforiem zvyšujúcich produktivitu a nových technológií v podnikoch v eurozóne, by naopak mohli vyvolať vyšší než očakávaný rast, i prostredníctvom kladných účinkov na dôveru podnikov a spotrebiteľov. O prekročenie súčasných projekcií rastu by sa mohli zaslúžiť aj nové obchodné dohody a hlbšia integrácia nášho európskeho jednotného trhu.

Výhľad vývoja inflácie je vzhľadom na nestále globálne politické prostredie stále neistejší než zvyčajne. Inflácia by mohla byť nižšia, ak by clá zapríčinili väčší než očakávaný pokles dopytu po vývoze z eurozóny a ak by krajiny s nadmernou kapacitou ďalej zvýšili objem vývozu do eurozóny. Výraznejší pokles inflácie, než sa v súčasnosti očakáva, by okrem toho mohlo zapríčiniť silnejšie euro. Nárast volatility a rizikovej averzie na finančných trhoch by mohol nepriaznivo ovplyvniť dopyt a tým zároveň znížiť infláciu. Inflácia by naopak mohla byť vyššia, ak by došlo k trvalejšiemu nárastu cien energií alebo ak by viac fragmentované svetové dodávateľské reťazce vyvolali rast dovozných cien, obmedzili dodávku kritických surovín a prehĺbili kapacitné obmedzenia v ekonomike eurozóny. V prípade pomalšieho zmierňovania mzdového rastu by inflácia cien potravín mohla klesnúť neskôr, než sa očakáva. K zvýšeniu inflácie v strednodobom horizonte by mohol prispieť aj plánovaný nárast výdavkov na obranu a infraštruktúru. Extrémne prejavy počasia a celkové napredovanie klimatickej a prírodnej krízy by mohli spôsobiť väčší než očakávaný nárast cien potravín.

Finančné a menové podmienky

Od nášho posledného zasadania došlo k poklesu trhových úrokových mier, zatiaľ čo globálne obchodné a geopolitické napätie spôsobilo prechodný nárast volatility na finančných trhoch. Sadzby bankových úverov poskytovaných podnikom v decembri zaznamenali mierny nárast z novembrových 3,5 % na 3,6 %, rovnako ako náklady na emisiu trhových dlhových nástrojov. Priemerná úroková sadzba nových hypotekárnych úverov sa opäť takmer nezmenila a v decembri dosahovala 3,3 %.

Objem podnikových bankových úverov v decembri medziročne vzrástol o 3,0 %, po 3,1 % v novembri a 2,9 % v októbri. Objem emisie podnikových dlhopisov sa v decembri zvýšil o 3,4 %. Podľa nášho najnovšieho prieskumu bankových úverov v eurozóne sa dopyt podnikov po úveroch v poslednom štvrťroku mierne zvýšil v dôsledku potreby financovania zásob a prevádzkového kapitálu. Zároveň došlo k ďalšiemu sprísneniu podmienok podnikových úverov.

Objem hypotekárnych úverov v reakcii na naďalej rastúci dopyt po úveroch a uvoľnenie úverových podmienok v decembri vzrástol o 3,0 %, po 2,9 % v novembri a 2,8 % v októbri.

Záver

Rada guvernérov sa dnes rozhodla ponechať tri kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Sme odhodlaní zabezpečiť ustálenie inflácie na našej cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Pri určovaní primeraného nastavenia menovej politiky sa budeme riadiť aktuálnymi údajmi a rozhodnutia budeme prijímať priebežne, zo zasadania na zasadanie. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať z nášho hodnotenia inflačného výhľadu a súvisiacich rizík, na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, ako aj dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Vopred sa nezaväzujeme k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb.

V každom prípade sme pripravení všetky svoje nástroje v medziach nášho mandátu upraviť, aby sme zabezpečili trvalú stabilizáciu inflácie na našej cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte a naďalej plynulú transmisiu menovej politiky.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.