Prečo je inflácia v súčasnosti taká vysoká?
16. novembra 2021
Možno ste postrehli, že natankovanie auta, ostrihanie či nákup potravín v poslednej dobe zdraželi. Hoci sú niektoré veci lacnejšie ako pred rokom, celkovo za nákupy platíme viac. Tento jav nazývame inflácia.
Prečo ceny rastú rýchlejšie ako predtým?
Po rokoch veľmi nízkej úrovne inflácia v auguste, septembri a októbri 2021 dosiahla najvyššiu hladinu za posledných 13 rokov. Deje sa tak z troch hlavných dôvodov: rýchleho znovuotvárania ekonomiky, inflačných tlakov v dôsledku vyšších cien energií a tzv. bázických efektov.
Rýchle znovuotváranie hospodárstva
Vďaka rušeniu viacerých obmedzení sa hospodárstvo znova rýchlo otvára. Ľudia začali opäť cestovať a chodiť do reštaurácií. Viac nakupujú, sčasti za peniaze, ktoré nemohli minúť počas obmedzení pohybu. Keď ekonomika rastie, pre podniky je jednoduchšie zvyšovať ceny bez toho, aby stratili zákazníkov. Presne to sa v súčasnosti deje. Nakoniec však ľudia spotrebu tovaru a služieb, ktorú počas pandémie odkladali, dobehnú.
Nie všetko však napreduje rovnakým tempom. Pre podniky je ťažké držať krok s rýchlo rastúcim dopytom, pretože obnovujú dodávateľské reťazce tvrdo zasiahnuté pandémiou. Problémy ako napríklad nedostatok lodných kontajnerov znamenajú, že preprava tovaru sa stala náročnejšou a nákladnejšou. Čím dlhšie tieto ťažkosti pretrvávajú, tým je pravdepodobnejšie, že spoločnosti tieto náklady prenesú na svojich zákazníkov v podobe vyšších cien.
Pandémia tiež zmenila spôsob nášho života a práce, a tým aj veci, ktoré potrebujeme. Spotrebitelia nakupujú viac určitých výrobkov, ako napríklad elektroniku a potreby na modernizáciu bývania, než ich predajcovia plánovali. Dôležitých súčiastok, ako sú polovodiče, je zrazu nedostatok. Keď spoločnosti nedokážu držať krok s dopytom, ceny stúpajú. Ekonómovia to označujú ako „zákon ponuky a dopytu“.
Hoci to nejaký čas potrvá, táto nerovnováha medzi ponukou a dopytom sa s pokračovaním výroby mikročipov a výstavby nových lodí postupne vytratí.
Vyššie ceny energií vyvolávajú tlak na rast inflácie
Ceny ropy, plynu a elektriny na celom svete rastú, a to pod vplyvom mnohých faktorov: slabšie vetry v Spojenom kráľovstve znamenali zníženú produkciu veterných turbín, sucho v Brazílii znížilo produkciu vodných elektrární a studená zima v minulom roku spôsobila pokles stavu zásob ropy a zemného plynu. Spolu s rastúcim dopytom to viedlo k rýchlemu rastu cien. Keďže je s energiami spojená veľká časť nákladov podnikov a domácností, cena ropy, zemného plynu a elektrickej energie výrazným spôsobom ovplyvňuje celkovú infláciu: polovica nedávneho nárastu inflácie bola spôsobená vyššími cenami energií. Vzhľadom na množstvo súvisiacich faktorov nie je nezvyčajné, že ceny energie často kolíšu.
Inflácia je dnes vysoká, pretože bola v minulom roku taká nízka
Pri meraní inflácie sledujeme zmeny cien z roka na rok. Na vrchole pandémie v minulom roku boli ceny mimoriadne nízke, čiastočne v dôsledku zníženia dane z pridanej hodnoty v Nemecku. Pri porovnaní terajších vyšších cien s vtedajšou veľmi nízkou úrovňou sa preto rozdiely zdajú veľké. Tento jav sa nazýva „bázický efekt“ a jeho vplyv bude pomerne rýchlo slabnúť.
Čo sa teda stane s infláciou na budúci rok?
Očakávame, že v priebehu roka 2022 inflácia klesne. Ponuka bude postupne dobiehať dopyt, ceny energií podľa trhových ukazovateľov budúci rok klesnú a bázické efekty prestanú ovplyvňovať medziročné porovnanie cien v rámci merania inflácie.
Vzhľadom na bezprecedentnosť pandémie v novodobej histórii však obnova môže prebiehať aj inak. Odstránenie rozsiahlych porúch dodávateľských reťazcov môže trvať dlhšie. Ceny energií môžu naďalej rásť, a to aj v dôsledku ekologickej transformácie.
Pozorne sledujeme aj mzdový vývoj, pretože ceny a mzdy sa navzájom ovplyvňujú. Zamestnanci a odbory v súčasnosti požadujú zvýšenie miezd na kompenzáciu vyšších životných nákladov. Nie je na tom nič nezvyčajné. Pri ďalšom raste miezd však podniky môžu vyššie mzdové náklady kryť zvyšovaním cien, ktoré by viedlo k ďalšiemu rastu cenovej hladiny. Ak ľudia a podniky začnú očakávať, že vyššia inflácia bude dlhodobého rázu, môže sa zvýšiť aj skutočná inflácia. Ekonómovia to nazývajú „sekundárnym efektom“. Doteraz sme však žiadny výrazný nárast miezd nezaznamenali.
Čo v tomto smere môže urobiť ECB?
Sme presvedčení, že inflácia v priebehu roka 2022 klesne. Vzhľadom na to, že menová politika pôsobím s určitým časovým oneskorením, pri krátkodobých výkyvoch cien je neúčinná. Zvyšovanie ceny úverov v čase, keď vyššie účty za energie a pohonné hmoty krátia príjmy ľudí a zisky podnikov, by bezdôvodne spomalilo priebeh oživenia.
Vyššie úrokové miery tiež nevyriešia nerovnováhu medzi ponukou a dopytom, ceny energií a bázické efekty, ktoré v súčasnosti vyvíjajú tlak na rast cien: nezabezpečia väčší počet lodných kontajnerov ani nezvýšia zásoby polovodičov a pohonných hmôt. Menová politika však môže zabezpečiť, aby ceny takýmto rýchlym tempom nerástli natrvalo. Pozorne preto analyzujeme výhľad vývoja inflácie na nasledujúce roky.
Naším poslaním v ECB je udržiavať stabilné ceny, čo znamená, že sa v strednodobom horizonte zameriavame na inflačný cieľ vo výške 2 %. Profitujú z toho ľudia v celej eurozóne: stabilné ceny pomáhajú zabezpečiť hospodársky rast a stabilnú zamestnanosť a dávajú vám istotu, že peniaze, ktoré dnes máte v peňaženke, budú mať zajtra viac-menej rovnakú hodnotu ako dnes.