Európska spolupráca
ECB je inštitúciou EÚ, no vzhľadom na svoju nezávislosť a špecifické úlohy zaujíma v inštitucionálnom rámci EÚ osobitné postavenie.
Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) dáva ECB jasný mandát udržiavať cenovú stabilitu, ako aj viacero ďalších úloh. Na plnenie jej mandátu a úloh zmluva Európskej centrálnej banke udeľuje plnú nezávislosť od politického vplyvu.
Vzhľadom na nezávislosť ECB a jej výlučnú právomoc určovať a vykonávať menovú politiku jej vzťahy s ďalšími tvorcami politík nesmú prekročiť hranicu nezáväzného dialógu. Požiadavky týkajúce sa zodpovednosti, ktoré sú stanovené v zmluve, zároveň zabezpečujú, že ECB sa za svoju činnosť plne zodpovedá občanom EÚ a ich voleným zástupcom.
Vzťahy s európskymi inštitúciami
Dialóg medzi ECB a ďalšími tvorcami politiky a sociálnymi partnermi je pre ECB príležitosťou získavať informácie, pochopiť širšie súvislosti a objasňovať svoje rozhodnutia menovej politiky. Jej partnerom dialóg umožňuje lepšie porozumieť krokom ECB a tomu, ako ich vlastné kroky ovplyvňujú proces cenotvorby. Takáto interakcia zlepšuje tok informácií, podporuje vzájomné porozumenie politických postojov a umožňuje dialóg na témy spoločného záujmu, a to pri plnom rešpektovaní príslušných kompetencií.
ECB v tomto smere udržiava vzťahy s nasledujúcimi európskymi inštitúciami.
Nezávislosť ECB je vyvážená adekvátnou zodpovednosťou a vykazovacími povinnosťami, čo umožňuje demokratickú kontrolu opatrení, ktoré ECB prijíma pri plnení svojho mandátu v súlade so zmluvami. ECB svoje rozhodnutia vysvetľuje a zdôvodňuje občanom EÚ a ich zvoleným zástupcom. Európsky parlament, volený priamo občanmi Európy, hrá v súvislosti so zodpovednosťou ECB kľúčovú úlohu. Podrobnejšie informácie o plnení záväzkov ECB týkajúcich sa zodpovednosti sú uvedené v osobitnej sekcii. V rámci zodpovednosti ECB za bankový dohľad sa predseda Rady pre dohľad zúčastňuje na verejných vypočutiach a výmenách názorov s Európskym parlamentom na témy súvisiace s dohľadom. Európsky parlament sa navyše zúčastňuje na procese vymenúvania členov Výkonnej rady ECB a predsedu a podpredsedu Rady pre dohľad ECB predkladaním svojho stanoviska ku kandidátom odporúčaným Radou EÚ.
V súlade s článkom 284 zmluvy sa prezident ECB pozýva na zasadania Rady EÚ, na ktorých sa rokuje o otázkach spojených s cieľmi a úlohami ESCB. Zvyčajne ide o stretnutia vo formáte Rady ECOFIN, ktorá združuje ministrov hospodárstva a financií všetkých členských štátov EÚ. Prezident ECB sa tiež pravidelne pozýva na zasadania Euroskupiny – mesačné neformálne stretnutia ministrov financií krajín eurozóny. V rámci zodpovednosti ECB za bankový dohľad sa predseda Rady pre dohľad zúčastňuje na vybraných zasadaniach Euroskupiny venovaných výmene názorov na témy súvisiace s dohľadom.
ECB sa zúčastňuje aj na stretnutiach orgánov, ktorých úlohou je príprava uvedených zasadaní. Zmluva zároveň stanovuje, že tvorcovia politík EÚ sa na druhej strane zúčastňujú – bez hlasovacieho práva – na zasadaniach Rady guvernérov ECB.
Ďalším dôležitým partnerom ECB je Európska komisia, ktorá je ochrankyňou zmlúv o EÚ a iniciátorkou právnych predpisov EÚ. Dialóg medzi Komisiou a ECB má mimoriadny význam vzhľadom na úlohu Európskej komisie v rámci koordinácie hospodárskych politík a jej úlohy súvisiace s hospodárskou a menovou úniou. V oblasti legislatívy, najmä v prípade finančných právnych predpisov, Komisia legislatívne návrhy a ďalšie iniciatívy pravidelne konzultuje s ECB. Člen Komisie sa môže zúčastňovať na zasadaniach Rady guvernérov ECB (bez práva hlasovať). Ďalšie kontakty prebiehajú v rámci uvedených zasadaní orgánov EÚ a eurozóny, na ktorých sa zúčastňujú zástupcovia Komisie i ECB.
Rovnako ako všetky ostatné inštitúcie EÚ je aj ECB viazaná rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora.
Štatút ESCB a ECB okrem toho určuje dve úrovne vonkajšej audítorskej kontroly. Prvou je nezávislý externý audítor vymenovaný na overenie účtovnej závierky ECB. Druhou je hodnotenie prevádzkovej efektívnosti riadenia ECB, ktoré vykonáva Európsky dvor audítorov. ECB okrem toho podlieha systému EÚ na boj proti podvodom.
ECB v oblasti svojej pôsobnosti udržiava úzke vzťahy s rôznymi orgánmi EÚ. V prvom rade aktívne spolupracuje s orgánmi, ktoré tvoria Európsky systém finančného dohľadu (European System of Financial Supervision – ESFS). Ide o tri európske orgány mikroprudenciálneho dohľadu a Európsky výbor pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB). ECB zabezpečuje sekretariát ESRB a poskytuje mu analytickú, administratívnu a logistickú podporu. V oblasti riešenia krízových situácií bánk ECB udržiava úzke pracovné vzťahy s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií (Single Resolution Board – SRB). V rámci svojej úlohy monitorovať implementáciu programov makroekonomickej adaptácie v prípade členských štátov, ktoré potrebujú finančnú podporu, ECB spolupracuje aj s Európskym mechanizmom pre stabilitu (European Stability Mechanism – ESM).
ECB udržiava styky so sociálnymi partnermi EÚ v rámci makroekonomického dialógu, ktorý založila Európska rada v júni 1999. Tento dialóg ECB umožňuje objasňovať smerovanie jej menovej politiky a tým prispievať k ukotvovaniu inflačných očakávaní, a zároveň získavať od sociálnych partnerov priame informácie o otázkach spoločného záujmu.
Pokiaľ ide o úlohy, pri ktorých ECB zdieľa kompetencie s inými inštitúciami a orgánmi EÚ (napr. v oblasti štatistiky), zmluva výslovne vyzýva na spoluprácu medzi ECB a príslušnými inštitúciami a orgánmi. ECB tiež vydáva stanoviská k návrhom právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sa týkajú ESCB (stanoviská ECB), a v špecifických prípadoch môže sama predkladať návrhy právnych predpisov EÚ alebo zaujať úlohu zákonodarcu EÚ.