Najčastejšie otázky o digitálnom eure

Aktualizované 2. decembra 2024

Účel a výhody digitálneho eura

• Prečo Európa potrebuje digitálne euro?
• Ako by digitálne euro mohlo prispieť k strategickej autonómii Európy?
• Prečo by ľudia mali záujem používať digitálne euro?
• Nahradilo by digitálne euro hotovosť?
• V čom by spočíval prínos digitálneho eura pre obchodníkov?
• Akú hodnotu by digitálne euro ponúkalo sprostredkovateľom?

Implementácia a funkčnosť

• Ako by digitálne euro fungovalo?
• Kto by mohol digitálne euro používať?
• Bolo by pri používaní digitálneho eura zachované súkromie?
• Ako by ECB zabezpečila inkluzívnosť používania digitálneho eura?
• Ako by ECB zabezpečila, aby platby v digitálnych eurách fungovali v celej eurozóne rovnako?
• Bolo by digitálne euro alternatívnou menou v rámci Eurosystému?
• Ako by boli prepojené okamžité platby a digitálne euro?
• Bolo by digitálne euro postavené na technológii distribuovanej databázy transakcií ako napr. blockchain?

Stav realizácie projektu a zainteresované strany

• Aký je stav realizácie projektu digitálneho eura?
• Kto je do projektu digitálneho eura zapojený?
• Ako sú do tohto procesu zapojení európski zákonodarcovia?
• Ako prebieha vývoj súboru pravidiel digitálneho eura?

Dosah a úvahy

• Bolo by digitálne euro programovateľné?
• Museli by ľudia za používanie digitálneho eura platiť?
• Boli by sprostredkovatelia za distribúciu digitálneho eura odmeňovaní?
• Môže digitálne euro ohroziť finančnú stabilitu obmedzením sprostredkovateľskej úlohy bánk?
• Boli by platby v Európe v dôsledku zavedenia digitálneho eura viac ohrozené kybernetickými útokmi?
• V čom by sa digitálne euro líšilo od stablecoinov a kryptoaktív?
• Aké by boli náklady projektu digitálneho eura pre Eurosystém?

1. Prečo Európa potrebuje digitálne euro?

Digitalizácia mení spôsob, akým platíme. Platby v hotovosti sú na zostupe a prechod na online nakupovanie a digitálne platby sa zrýchľuje. Digitálne euro by bolo elektronickou formou hotovosti v digitalizovanom svete. Spotrebiteľom by dávalo možnosť využívať peniaze centrálnej banky v digitálnom formáte ako doplnok bankoviek a mincí.

Digitálne euro by ľuďom uľahčilo život ako niečo, čo v súčasnosti neexistuje: digitálny platobný prostriedok univerzálne akceptovaný v celej eurozóne pri platbách v obchodoch, online alebo medzi súkromnými osobami. Rovnako ako hotovosť by aj digitálne euro bolo bezrizikové, všeobecne dostupné, ľahko použiteľné a na bežné použitie bezplatné.

Digitálne euro by okrem toho posilnilo strategickú autonómiu a menovú suverenitu eurozóny tým, že by zvýšilo efektívnosť európskeho platobného ekosystému ako celku, podnecovalo inovácie a zvýšilo jeho odolnosť voči možným kybernetickým útokom a technickým poruchám, ako napríklad výpadkom elektrickej energie.

Viac informácií o tom, prečo potrebujeme digitálne euro.

2. Ako by digitálne euro mohlo prispieť k strategickej autonómii Európy?

Digitálne euro by ponúkalo celoeurópske platobné riešenie dostupné v celej eurozóne pod európskym vedením.

Digitálne platby v eurozóne sú naďalej fragmentované, s rozdielmi medzi jednotlivými krajinami i v spôsoboch použitia. Súčasné európske digitálne platobné riešenia sú väčšinou limitované na konkrétne krajiny a špecifické prípady použitia. Platobné riešenia funkčné vo všetkých európskych krajinách dnes ponúka len niekoľko mimoeurópskych poskytovateľov, ktorí majú v súčasnosti pri väčšine týchto transakcií dominantné postavenie.

Digitálne euro by preto okrem iného mohlo pomôcť znížiť závislosť Európy od súkromných, mimoeurópskych poskytovateľov platobných služieb, a pôsobiť ako protiváha voči ich dominantnému postaveniu na trhu.

Digitálne euro by zvýšilo konkurencieschopnosť a inovatívnosť európskeho platobného prostredia ako platforma, ktorá by poskytovateľom platobných služieb uľahčila ponúkať vlastné celoeurópske riešenia.

Pri úspešnosti digitálneho eura by sa Európa mohla stať globálnym lídrom v oblasti digitálnych financií a digitálnych mien centrálnych bánk.

3. Prečo by ľudia mali záujem používať digitálne euro?

Digitálne euro by bolo univerzálnym platobným riešením, ktoré by sa dalo používať kedykoľvek a kdekoľvek v eurozóne. Bolo by všeobecne akceptovaným digitálnym platobným prostriedkom, ktorý by spotrebitelia mohli bezplatne používať v obchodoch, online alebo pri súkromných platbách. Ľudia by tak získali možnosť platiť digitálne, pričom by stále používali verejné platobné prostriedky. A bolo by dostupné online aj offline.

Digitálne euro by bolo koncipované tak, aby zaručovalo vyššiu úroveň súkromia, než zvyčajne ponúkajú iné digitálne platobné prostriedky. Eurosystém by ľudí na základe ich platieb neidentifikoval. Osobné transakčné údaje z platieb v digitálnych eurách offline by navyše boli známe len platiteľovi a príjemcovi platby.

Digitálne euro by bolo bezpečné a ľahko použiteľné a jeho cieľom by bolo tiež podporiť digitálnu finančnú inklúziu, aby sa na nikoho nezabudlo. Digitálne euro by zohľadňovalo potreby ľudí so zdravotným postihnutím a osôb bez prístupu k bankovému účtu alebo bez digitálnych či finančných zručností.

V snahe zabezpečiť, aby bolo digitálne euro použiteľné a prístupné v celej eurozóne, pripravovaný legislatívny návrh Európskej komisie predpokladá povinnú akceptáciu zo strany obchodníkov a povinnú distribúciu klientom zo strany sprostredkovateľov podliehajúcich dohľadu.

4. Nahradilo by digitálne euro hotovosť?

Nie. Digitálne euro by bolo doplnkom hotovosti, nie jeho náhradou. Digitálne euro by existovalo popri hotovosti ako odpoveď na rastúci dopyt ľudí po rýchlych a bezpečných digitálnych platbách. V eurozóne by naďalej bola k dispozícii hotovosť, rovnako ako ostatné súkromné elektronické platobné prostriedky, ktoré sa používajú v súčasnosti.

5. V čom by spočíval prínos digitálneho eura pre obchodníkov?

Digitálne euro by bolo skutočne celoeurópskym riešením, ktoré by bolo akceptované v celej eurozóne. Mohlo by znamenať jednoduchšiu a lacnejšiu alternatívu k súčasnému rozdrobenému platobnému prostrediu, v ktorom obchodníci pôsobia. Digitálne euro by obchodníkov postavilo do silnejšej pozície pri rokovaní o podmienkach s poskytovateľmi platobných riešení a tým aj znižovaní svojich vlastných nákladov.

Digitálne euro by tiež mohlo prispieť k vyššej konverzii v prospech obchodníkov. Platí to najmä pri online nákupoch, pri ktorých je menej pravdepodobné, že zákazníci nákup neuzavrú, ak poznajú ponúkaný spôsob platby. Digitálne euro by okrem toho obchodníkom umožnilo prijímať platby okamžite bez dodatočných nákladov.

6. Akú hodnotu by digitálne euro ponúkalo sprostredkovateľom?

Sprostredkovatelia podliehajúci dohľadu, napríklad banky, by pri distribúcii digitálneho eura zohrávali kľúčovú úlohu. Boli by hlavným kontaktným bodom pre jednotlivcov, obchodníkov a podniky v prípade všetkých otázok súvisiacich s digitálnym eurom a poskytovali by všetky služby koncovým používateľom.

Digitálne euro by tiež mohlo sprostredkovateľom priniesť dodatočné obchodné príležitosti.

Sprostredkovateľom by poskytlo okamžitý prístup k celej eurozóne, na rozdiel od väčšiny súkromných inovácií, ktoré sa zvyčajne zameriavajú na konkrétne domáce trhy. Digitálne euro by tak pre sprostredkovateľov mohlo byť platformou, prostredníctvom ktorej by mohli rozširovať svoju klientsku základňu a vyvíjať v rámci svojej ponuky služby s pridanou hodnotou (napr. podmienečné platby alebo vernostné programy), čo by podporilo inovácie a konkurenciu na trhoch digitálnych platieb v rámci eurozóny.

Model odmeňovania v systéme digitálneho eura v zmysle súčasného legislatívneho návrhu Európskej komisie navyše sprostredkovateľom ponúka ekonomické stimuly porovnateľné s inými digitálnymi platobnými prostriedkami.

7. Ako by digitálne euro fungovalo?

Digitálne euro by ľuďom umožnilo uskutočňovať bezpečné okamžité platby vo fyzických a online obchodoch i v súkromí, bez ohľadu na to, v ktorej krajine eurozóny sa sami, resp. ich poskytovateľa platobných služieb, nachádzajú. ECB v súčasnosti skúma, ako by to mohlo fungovať v praxi.

Prvým krokom by bolo zriadenie digitálnej peňaženky vo vašej banke alebo na pošte.

Do svojej digitálnej peňaženky by ste si následne vložili peniaze – buď bezhotovostným prevodom z prepojeného bankového účtu alebo hotovostným vkladom. Následne by ste digitálnymi eurami uloženými v digitálnej peňaženke mohli začať platiť.

Všetky peniaze prijaté v podobe digitálneho eura by ste až do určitej výšky mali uložené vo svojej digitálnej peňaženke, alebo by ste si ich mohli uložiť na svoj bankový účet. Peniaze by sa dali previesť buď manuálne, alebo na základe nastavenia automatického prevodu.

Platby v digitálnych eurách by boli vždy bezpečné a okamžité – či už vo fyzických obchodoch, online alebo súkromne.

Digitálne euro by ponúkalo funkcionalitu online aj offline, takže by bolo možné používať ho aj v prípade slabého alebo žiadneho pripojenia na internet. Osobné transakčné údaje z platieb v digitálnych eurách offline by navyše boli známe len platiteľovi a príjemcovi platby, čo znamená podobnú úroveň súkromia ako v prípade hotovosti.

Ďalšie informácie o fungovaní digitálneho eura

8. Kto by mohol digitálne euro používať?

Ako sa uvádza v legislatívnom návrhu, ktorý predložila Európska komisia, digitálne euro by bolo k dispozícii súkromným osobám, podnikom a verejným subjektom s prechodným alebo trvalým bydliskom, resp. sídlom v členskom štáte eurozóny.

Prístup k digitálnemu euru by mohli mať aj ľudia, ktorí cestujú do eurozóny z osobných alebo pracovných dôvodov, alebo ktorí mali pobyt alebo sídlo v niektorej krajine eurozóny v minulosti.

Súkromné osoby, podniky a verejné subjekty s bydliskom, resp. sídlom mimo eurozóny môžu mať prístup k digitálnemu euru prostredníctvom účtov v digitálnych eurách vedených u poskytovateľov platobných služieb usadených alebo pôsobiacich v krajine, ktorá je členom Európskeho hospodárskeho priestoru alebo v tretej krajine, na základe predchádzajúcej dohody uzavretej medzi EÚ a tretími krajinami a/alebo dohôd uzavretých medzi Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami členských štátov mimo eurozóny a tretích krajín.

9. Bolo by pri používaní digitálneho eura zachované súkromie?

Ochrana súkromia je jedným z najdôležitejších koncepčných prvkov digitálneho eura.

Digitálne euro je navrhnuté tak, aby pri fungovaní offline používateľom poskytovalo podobnú úroveň ochrany súkromia ako hotovosť, tak pri posielaní peňazí iným osobám, ako aj pri platbách v obchodoch. Pri platbe offline by boli osobné transakčné údaje danej platby známe len platiteľovi a príjemcovi platby.

Pri platení online by bolo súkromie zaručené tak, že samotný Eurosystém – ako emitent a poskytovateľ platobnej infraštruktúry – by nemohol priamo identifikovať jednotlivcov na základe ich transakcií.

Viac informácií o digitálnom eure a ochrane súkromia

10. Ako by ECB zabezpečila inkluzívnosť používania digitálneho eura?

Digitálne euro by bolo verejným statkom, rovnako ako dnešné bankovky a mince – ale v digitálnej podobe.

Bežné používanie digitálneho eura – prostredníctvom mobilnej aplikácie alebo fyzickej karty – by bolo bezplatné. V prípade obmedzeného prístupu k internetu by digitálne euro fungovalo aj offline.

V návrhu právneho predpisu, ktorý predložila Európska komisia, sa stanovuje, že úverové inštitúcie, ktoré distribuujú digitálne euro, by boli povinné poskytovať základné platobné služby v digitálnych eurách na žiadosť svojich klientov bezplatne.

Navyše v snahe zabezpečiť, aby digitálnym eurom mohli platiť všetci – vrátane ľudí so zdravotným postihnutím, osôb s funkčnými obmedzeniami alebo obmedzenými digitálnymi zručnosťami a seniorov – budú vo všetkých krajinách eurozóny určené verejné subjekty, napríklad poštové pobočky. Tieto subjekty by ľuďom s rizikom digitálnej finančnej exklúzie poskytovali bezplatnú podporu a prístup k službám digitálneho eura, ako je napríklad osobná podpora a pomoc pri otváraní účtu v digitálnych eurách a používaní všetkých základných služieb spojených s digitálnym eurom. Bezplatný prístup k základným službám digitálneho eura by bol ponúkaný aj ľuďom bez bankového účtu.

Okrem toho bude venovaná osobitná pozornosť začleneniu zraniteľných skupín, ako sú osoby bez stálej adresy, žiadatelia o azyl alebo osoby požívajúce medzinárodnú ochranu.

Digitálne euro by bolo navrhnuté tak, aby vyhovovalo potrebám všetkých a na nikoho nezabúdalo.

11. Ako by ECB zabezpečila, aby platby v digitálnych eurách fungovali v celej eurozóne rovnako?

Za distribúciu digitálneho eura by boli zodpovední sprostredkovatelia podliehajúci dohľadu (podobne ako banky v eurozóne). V záujme jednotnej implementácie schémy digitálneho eura v celej eurozóne Eurosystém pripravuje súbor pravidiel pozostávajúci z jednotných pravidiel, noriem a postupov štandardizácie platieb v digitálnych eurách, čím sa zabezpečí celoeurópsky dosah.

12. Bolo by digitálne euro alternatívnou menou v rámci Eurosystému?

Nie. Digitálne euro by bolo ďalším spôsobom platieb prostredníctvom eura, našej jednotnej meny, v Európe. Dalo by sa priamo meniť za bankovky. Digitálne euro by bolo odpoveďou na čoraz väčší záujem ľudí a podnikov o digitálne platby.

13. Ako by boli prepojené okamžité platby a digitálne euro?

Spotrebitelia majú dnes len zriedka možnosť používať pri platbách v obchodoch okamžité platby, čo takisto znamená, že obchodníci nedostávajú svoje peniaze hneď. Digitálnym eurom by sa to zmenilo – všetky platby v digitálnych eurách by boli okamžité.

Po vyvinutí jednotného súboru pravidiel, noriem a postupov a v prípade jeho schválenia aj jeho zavedení pre digitálne euro by bolo možné ďalej rozvíjať riešenia okamžitých platieb tak, aby sa dostali do všetkých krajín eurozóny. Znížila by sa tým závislosť od súkromných mimoeurópskych spoločností, ktoré v súčasnosti v platobnom sektore dominujú.

14. Bolo by digitálne euro postavené na technológii distribuovanej databázy transakcií ako napr. blockchain?

Eurosystém vo vývoji digitálneho eura experimentuje s rôznymi technológiami – centralizovanými i decentralizovanými – vrátane technológií distribuovanej databázy transakcií. O konkrétnom postupe však zatiaľ nerozhodol.

15. Aký je stav realizácie projektu digitálneho eura?

Po dvojročnej výskumnej fáze sa Rada guvernérov ECB rozhodla pristúpiť k prípravnej fáze, ktorá sa začala 1. novembra 2023.

Prípravná fáza sa zameriava na ďalší vývoj a testovanie digitálneho eura, v súlade s koncepčnými rozhodnutiami a technickými požiadavkami určenými počas výskumnej fázy.

Eurosystém v tejto súvislosti vykonáva rozsiahle analýzy, testovanie a experimentovanie a komunikuje so zainteresovanými stranami s cieľom zabezpečiť, aby digitálne euro spĺňalo najvyššie štandardy kvality, bezpečnosti a použiteľnosti.

Súčasná fáza bude trvať dva roky – do konca roka 2025, keď Rada guvernérov rozhodne o tom, či bude spustená ďalšia fáza príprav, a ak áno, i o jej rozsahu a trvaní.

Rozhodnutie o možnom vydaní digitálneho eura Rada guvernérov ECB zváži vtedy, keď budú prijaté príslušné právne predpisy.

16. Kto je do projektu digitálneho eura zapojený?

Eurosystém – ECB spolu s národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny – musí zabezpečiť, aby digitálne euro spĺňalo potreby používateľov. Preto pravidelne komunikuje s tvorcami politík, zákonodarcami, účastníkmi trhu, organizáciami občianskej spoločnosti a ľuďmi, ktorí by digitálne euro v konečnom dôsledku používali.

Spolupráca so zainteresovanými stranami prebieha v rôznych kontextoch, napríklad v rámci Rady pre retailové platby v eurách – fóra pod vedením ECB, ktoré združuje zainteresované strany platobného trhu – či v rámci skupiny pre vývoj súboru pravidiel, ktorú tvoria zástupcovia centrálnych bánk Eurosystému a európskeho trhu retailových platieb (viac v odpovedi na otázku č. 20).

ECB je tiež v pravidelnom kontakte:

• so súkromnými spoločnosťami, ktoré sa vyjadrujú k technickým aspektom digitálneho eura na základe poznania trhu a svojich odborných znalostí,
• s Európskymi organizáciami občianskej spoločnosti, pre ktoré ECB organizuje semináre s cieľom vypočuť si ich názory a podnietiť otvorenú diskusiu,
• s potenciálnymi koncovými používateľmi, aby sa prostredníctvom prieskumov, rozhovorov a cieľových skupín oboznámila s ich potrebami a preferenciami.

ECB sa pravidelne zúčastňuje na zasadaniach Euroskupiny s ministrami financií krajín eurozóny a o stave realizácie projektu digitálneho eura priebežne informuje Európsky parlament.

V minulosti tiež ECB získavala spätnú väzbu prostredníctvom trhovej poradnej skupiny zloženej z odborníkov, ktorí sa vyjadrovali ku koncepcii a distribúcii digitálneho eura počas výskumnej fázy.

Viac o riadení projektu a účasti zainteresovaných strán si môžete prečítať tu.

17. Ako sú do tohto procesu zapojení európski zákonodarcovia?

Dňa 28. júna 2023 Európska komisia predložila legislatívny návrh možného digitálneho eura. Účelom tejto legislatívy je zabezpečiť, aby prípadné budúce digitálne euro poskytlo ľuďom a podnikom ďalšiu možnosť digitálnych platieb pomocou všeobecne akceptovanej, lacnej, bezpečnej a odolnej formy verejných peňazí kdekoľvek v eurozóne.

Tieto dva procesy – legislatíva a koncepcia digitálneho eura – budú prebiehať súbežne, aby Eurosystém mohol digitálne euro v prípade opodstatnenosti tohto rozhodnutia po prijatí legislatívneho rámca bezodkladne vydať.

Eurosystém posúdi všetky potrebné úpravy návrhu digitálneho eura, ktoré môžu vyplynúť z legislatívneho vývoja. ECB je pripravená počas legislatívneho procesu podľa potreby poskytovať potrebnú podporu a technické podklady.

Rada guvernérov ECB rozhodne o prípadnom vydaní digitálneho eura až po prijatí príslušného právneho predpisu.

18. Ako prebieha vývoj súboru pravidiel digitálneho eura?

Eurosystém zriadil skupinu pre vývoj súboru pravidiel, ktorá je poverená jeho vypracovaním, so zohľadnením stanovísk rôznych zainteresovaných strán.

Táto skupina, ktorú tvoria zástupcovia centrálnych bánk Eurosystému a európskeho trhu retailových platieb vrátane spotrebiteľov, maloobchodníkov a sprostredkovateľských združení, pracuje na základe rozhodnutí o koncepcii digitálneho eura, ktoré už schválila Rada guvernérov ECB.

V rámci skupiny pre vývoj súboru pravidiel boli vytvorené špecializované tímy, ktoré pracujú na oddieloch súboru pravidiel, ktoré si vyžadujú osobitné odborné znalosti.

Ďalšie informácie o súbore pravidiel digitálneho eura

19. Bolo by digitálne euro programovateľné?

Digitálne euro by nikdy nebolo programovateľnými peniazmi.

Programovateľné peniaze sú digitálnou formou peňazí používanou na vopred stanovený účel, ako je poukaz, s obmedzeniami miesta, času a účastníkov transakcie.

V zmysle legislatívneho návrhu o digitálnom eure, ktorý predložila Európska komisia, by digitálne euro nebolo programovateľnými peniazmi; mohlo by však uľahčiť automatizované platby, ak by používatelia chceli túto funkciu využívať. Používateľ by napríklad mohol zriadiť automatickú mesačnú platbu na okamžitý prevod digitálneho eura rodinným príslušníkom alebo priateľom.

20. Museli by ľudia za používanie digitálneho eura platiť?

Digitálne euro by bolo verejným statkom. Jeho bežné používanie jednotlivcami by teda bolo bezplatné.

Banky alebo poskytovatelia platobných služieb by mohli klientom ponúkať aj doplnkové služby digitálneho eura, ktoré by boli spoplatnené. Vďaka týmto dodatočným službám, ktoré by umožňovali napríklad delenie účtov medzi priateľmi alebo realizáciu pravidelných platieb, by bolo digitálne euro pre používateľov ešte atraktívnejšie.

21. Boli by sprostredkovatelia za distribúciu digitálneho eura odmeňovaní?

Eurosystém navrhuje model odmeňovania, ktorý by vytváral spravodlivé ekonomické stimuly pre poskytovateľov platobných služieb, ako sú banky, na pokrytie prevádzkových nákladov súvisiacich s distribúciou digitálneho eura (čaká sa však na schválenie konečných právnych predpisov).

Podobne ako v prípade iných platobných systémov, poskytovatelia platobných služieb distribuujúci digitálne euro by za tieto služby mohli obchodníkom účtovať poplatky. Maximálna výška poplatkov pre obchodníkov a poskytovateľov platobných služieb by bola obmedzená, ako to navrhuje Európska komisia vo svojom legislatívnom návrhu o digitálnom eure.

Tak ako pri výrobe a emisii bankoviek by náklady spojené s vytvorením systému a infraštruktúry digitálneho eura znášal Eurosystém. Eurosystém by sa okrem toho snažil minimalizovať dodatočné investičné náklady sprostredkovateľov tým, že by v maximálnej možnej miere využíval existujúce infraštruktúry.

22. Môže digitálne euro ohroziť finančnú stabilitu obmedzením sprostredkovateľskej úlohy bánk?

Náš finančný systém, ktorého jadrom je bankový systém, funguje dobre a Eurosystém chce zachovať kľúčovú úlohu bánk pri zabezpečovaní efektívneho poskytovania úverov reálnej ekonomike.

ECB v záujme minimalizácie potenciálnych rizík, ktoré môže digitálne euro predstavovať pre finančný systém, prijala nasledujúce koncepčné rozhodnutia.

• Používatelia by mohli mať na účte len obmedzený objem digitálnych eur. Digitálne euro by tak bolo spoľahlivým uchovávateľom hodnoty, podobne ako hotovosť, čím by sa zachovala stabilita nášho finančného systému a zabránilo by sa odlevu bankových vkladov, i v prípade krízy.
• Vďaka prepojeniu digitálnej peňaženky a bankového účtu by používatelia mohli realizovať i platby prekračujúce zostatkový limit a okamžite tak preklenúť prípadný nedostatok prostriedkov bez toho, aby si museli svoju digitálnu peňaženku vopred „dobiť“ (za predpokladu, že na prepojenom bankovom účte majú dostatok prostriedkov).

Rovnako ako pri hotovosti by sa zo zostatku v digitálnych eurách neplatil žiadny úrok.

23. Boli by platby v Európe v dôsledku zavedenia digitálneho eura viac ohrozené kybernetickými útokmi?

Podobne ako v prípade ďalších digitálnych infraštruktúr by aj digitálne euro mohlo byť cieľom kybernetických útokov. Na potlačenie tohto rizika by sa koncepcia digitálneho eura opierala o najmodernejšie technológie, ktoré by vytvorili prostredie odolné voči počítačovej kriminalite a zároveň nadčasové.

24. V čom by sa digitálne euro líšilo od stablecoinov a kryptoaktív?

Digitálne euro by bolo peniazmi centrálnej banky. To znamená, že by bolo kryté centrálnou bankou a navrhnuté tak, aby spĺňalo potreby používateľov. Vo svojej podstate by tak bolo bezrizikové. Zároveň by rešpektovalo ochranu súkromia a údajov. Centrálne banky majú za úlohu zachovávať hodnotu peňazí, nezávisle od ich fyzickej či digitálnej podoby.

Stabilita a spoľahlivosť stablecoinov v konečnom dôsledku závisí od subjektu, ktorý ich vydáva, a od dôveryhodnosti a vymáhateľnosti jeho záväzku zachovávať ich hodnotu v priebehu času. Súkromní emitenti okrem toho môžu používať osobné údaje na komerčné účely.

Za kryptoaktíva nezodpovedá žiadny subjekt, takže prípadné nároky nie je možné vymáhať.

25. Aké by boli náklady projektu digitálneho eura pre Eurosystém?

Investícia do digitálneho eura má kľúčový význam pre zachovanie funkčnosti našej meny a platobného sektora v digitálnom veku.

Náklady spojené s digitálnym eurom budú závisieť od jeho konečnej koncepcie, ako aj od komponentov a súvisiacich služieb, ktoré by bolo potrebné vyvinúť. Niektoré z nich, napríklad vyrovnanie platieb, by boli vyvinuté interne v rámci Eurosystému. V prípade ďalších, napríklad komponentu offline služieb, sme začiatkom tohto roka zverejnili výzvu na vyjadrenie záujmu s cieľom uzavrieť rámcové dohody s externými poskytovateľmi.

Eurosystém by niesol náklady spojené so zriadením schémy a infraštruktúry digitálneho eura, rovnako ako v prípade eurových bankoviek. A rovnako ako v prípade bankoviek sa očakáva, že tieto náklady by boli viac než vyrovnané príjmom z ražobného^[1], hoci to by v konečnom dôsledku záviselo od skutočného objemu digitálnych eur v držbe používateľov. ECB sa zaväzuje udržiavať náklady na nízkej úrovni tým, že bude čo najviac využívať existujúcu infraštruktúru, a zároveň vyvinúť digitálne euro, ktoré bude spotrebiteľom i obchodníkom prinášať pridanú hodnotu.

V súlade s jeho povahou ako verejného statku by digitálne euro bolo pre spotrebiteľov (pri bežnom používaní) bezplatné a pre európskych obchodníkov nákladovo efektívne. Eurosystém by za žiadne transakcie spojené s digitálnym eurom neúčtoval poplatky, ani z nich neprofitoval.