Tieňové bankovníctvo a revízia stratégie menovej politiky

Prehľad o fungovaní ekonomiky

Našou úlohou je udržiavať ceny stabilné. To si okrem iného vyžaduje poznať, ako funguje ekonomika. Ekonomiku si môžeme predstaviť ako motor zložený z rôznych dielov. Jedným z najdôležitejších dielov je finančný systém, ktorý okrem iného zahŕňa banky, poisťovne a finančné trhy. Finančný systém zabezpečuje tok peňazí v ekonomike na základe potrieb jednotlivých aktérov.

S meniacou sa ekonomikou sa mení aj finančný systém

Od roku 2003, keď ECB naposledy uskutočnila revíziu svojej stratégie menovej politiky, prešla ekonomika mnohými zmenami. Jednou z nich je spôsob financovania podnikov, ktoré si v minulosti zvyčajne prostriedky požičiavali od bánk. Dnes sú bankové úvery v eurozóne naďalej veľmi dôležitým zdrojom financovania, no presadzujú sa aj nové spôsoby. Väčšie podniky napríklad v čoraz väčšej miere získavajú finančné prostriedky prostredníctvom emisie podnikových dlhopisov. Tie potom často nakupujú finančné inštitúcie, ktoré vystupujú ako tradičné banky, no bankovým pravidlám podliehajú v menšej miere. Preto sa označujú ako „tieňové banky“.

Naša menová politika pôsobí prostredníctvom finančného systému

Keďže naša menová politika sa k ľuďom, podnikom a vládam dostáva prostredníctvom finančného systému, je dôležité mať o jeho vývoji prehľad. Preto Rada guvernérov v rámci revízie stratégie menovej politiky diskutovala aj o tieňovom bankovníctve.

Už nezáleží len na úrokových sadzbách, ale aj na ďalších nástrojoch menovej politiky

Spôsob, akým ECB používa svoje menovopolitické nástroje, čiastočne závisí od toho, ako funguje finančný systém, ktorý zabezpečuje presun finančných prostriedkov v rámci ekonomiky. Zoberme si napríklad úrokové sadzby ECB. Určovaním ich výšky ovplyvňujeme to, za akú cenu si ľudia a podniky môžu požičať peniaze v banke. To má zasa vplyv na ich spotrebu a investície, a následne aj na vývoj cien.

Ak však budú bankové pôžičky pre záujemcov o úver menej dôležité, bude to mať vplyv aj na to, ako sa zmeny našich úrokových sadzieb prejavia na širšej hospodárskej aktivite. To je jeden z dôvodov, prečo na udržiavanie stabilných cien používame aj iné menovopolitické nástroje. Príkladom sú naše nákupy aktív. Nakupovaním aktív, napríklad podnikových dlhopisov, môžeme podnikom znížiť cenu tohto druhu financovania. To môže pomôcť ekonomike a podporiť cenovú stabilitu.

Tieňové bankovníctvo môže byť pre ekonomiku zdrojom rizík

Skutočnosť, že podniky sa už pri hľadaní financovania nemusia spoliehať len na bankové úvery, môže byť pozitívna. Ak sa bankám nedarí, môžu sa rozhodnúť poskytovať menej úverov. To však môže byť problém pre podniky, ktoré potrebujú prístup k financovaniu. Dostupnosť iných zdrojov financovania môže byť za takýchto okolností pre podniky veľmi užitočná.

Sú tu však aj riziká. Tieňové banky napríklad nepodliehajú regulácii do takej miery ako tradičné banky. To znamená, že môžu viac riskovať, pretože podliehajú menej prísnym pravidlám. V dôsledku podstupovania veľkého rizika sa však môžu dostať do veľkých strát. V prípade zlyhania veľkých tieňových bánk môže dokonca dôjsť k ohrozeniu stability celého finančného systému. Môže tak utrpieť aj ekonomika. A keďže ECB má pri prijímaní rozhodnutí na zreteli aj ekonomiku, týka sa to aj jej menovej politiky.

Tieňové bankovníctvo bolo súčasťou diskusií Rady guvernérov v rámci revízie stratégie menovej politiky, pretože je dôležité mať prehľad o zmenách vo finančnom systéme. Vďaka neprestajnému úsiliu poznať spôsob fungovania ekonomiky môžeme v záujme udržiavania stabilných cien prijímať správne rozhodnutia.