Zhrnutie
Hotovosť je najčastejšie využívanou formou platieb Európanov na predajných miestach.[1] Z tohto dôvodu je nevyhnutná adekvátna infraštruktúra hotovostného cyklu s primerane dimenzovaným distribučným systémom, ktorý ľuďom a podnikom umožňuje prístup k hotovosti prostredníctvom siete bankomatov, pobočiek bánk a iných výdajných miest. Európania potrebujú, aby ich hotovosť akceptovali maloobchodníci, zatiaľ čo maloobchodníci potrebujú vhodnú infraštruktúru na ukladanie prijatej hotovosti.
Popri spoľahlivo fungujúcej infraštruktúre je na zabezpečenie dôvery a životaschopnosti hotovostného cyklu eurových bankoviek potrebné zvážiť aj mnohé ďalšie aspekty, napríklad kvalitu a ochranu bankoviek. Zohľadňovať by sa mali aj environmentálne, zdravotné a bezpečnostné aspekty, aby používanie eurových bankoviek bolo bezpečné a aby nemali negatívny vplyv na životné prostredie. Environmentálne aspekty eurových bankoviek a hotovostného cyklu sú pre Eurosystém od zavedenia eura v roku 2002 nielen prioritou, ale aj kľúčovým prvkom jeho hotovostnej stratégie.[2] Prebiehajúce snahy o zníženie vplyvu eurových bankoviek na životné prostredie budú pokračovať i naďalej.
Po vydaní druhej série eurových bankoviek – série Európa – začala ECB posudzovať vplyv eurových bankoviek ako platobného prostriedku na životné prostredie pomocou novej štúdie.[3] Táto štúdia vychádza z metodiky Európskej komisie pre environmentálnu stopu produktov (Product Environmental Footprint – PEF).[4]
Cieľom štúdie PEF je: i) získať komplexný prehľad o potenciálnom vplyve všetkých aktivít celého hotovostného cyklu bankoviek na životné prostredie, od obstarávania a výroby surovín až po likvidáciu eurových bankoviek, a ii) merať potenciálny vplyv bankoviek ako platobného nástroja na životné prostredie a pomôcť identifikovať ďalšie aspekty životného cyklu bankoviek, na ktoré sa možno zamerať pri znižovaní environmentálnej stopy eurových bankoviek.
Podľa záverov štúdie PEF celková známka priemernej ročnej hodnoty hotovostných platieb na občana eurozóny v roku 2019 predstavuje 101 mikrobodov (µPt). Ide o veľmi nízku známku, ktorá zodpovedá jazde občana eurozóny bežným automobilom na vzdialenosť 8 km, resp. 0,01 % celkového environmentálneho vplyvu ročných spotrebných aktivít Európana.[5] Na bližšiu ilustráciu možno vplyv ročnej hodnoty platieb eurovými bankovkami porovnať s vplyvom ostatných bežných produktov, ako je napríklad výroba bavlneného trička[6], ktoré sa po celý rok raz za týždeň perie (porovnateľné s jazdou na 55 km) alebo vyrobenými fľašami vody[7], ktoré občan eurozóny spotrebuje za rok (čo zodpovedá jazde na vzdialenosť 272 km), ako ukazuje nasledujúci obrázok.
Obrázok 1
Porovnanie environmentálnej stopy eurových bankoviek a iných bežných produktov
Poznámka: Pre každý produkt je uvedený ekvivalent jazdy autom.
Hlavnými súčasťami environmentálnej stopy eurových bankoviek sú elektrická energia na činnosť bankomatov (37 %), preprava (35 %), spracovateľské činnosti vo fáze distribúcie (10 %), výroba papiera (9 %) a overovanie pravosti bankoviek na predajných miestach vo fáze používania (5 %).
Snahy o zníženie environmentálnej stopy eurových bankoviek prebiehajú od roku 2004. Eurosystém napríklad zaviedol zákaz ukladania vyradených bankoviek na skládky a zaviedol iniciatívy, ako je program udržateľnej bavlny (Sustainable Cotton Programme).[8] Okrem toho značné úsilie o zníženie svojho vplyvu na životné prostredie vyvíjajú i výrobcovia bankomatov a úverové inštitúcie. Z našej štúdie vyplýva, že zlepšenie energetickej efektívnosti bankomatov prispelo k 35 % zníženiu celkovej známky hotovostného cyklu v rokoch 2004 až 2019.[9] Popri optimalizácii dopravy sa zvažujú aj iné spôsoby, ako znížiť vplyv dopravy na životné prostredie a využívať udržateľnejšie palivá.
Napriek tomu, že vplyv platieb eurovými bankovkami na životné prostredie je celkovo veľmi malý, Eurosystém sa ho zaväzuje ďalej znižovať. Za týmto účelom vedieme rozsiahly výskum a vývoj a zároveň zabezpečujeme širokú dostupnosť hotovosti pre verejnosť. Tieto aktivity sa premietnu do vývoja našej budúcej série eurových bankoviek, aby boli k životnému prostrediu čo najšetrnejšie. Podobné alebo čiastočné štúdie uskutoční aj Eurosystém, najmä ak dôjde k významnej zmene hotovostného cyklu.
© Európska centrálna banka 2023
Poštová adresa 60640 Frankfurt am Main, Nemecko
Telefón +49 69 1344 0
Internetová stránka www.ecb.europa.eu
Všetky práva vyhradené. Šírenie na vzdelávacie a nekomerčné účely je povolené, ak je uvedený zdroj.
Vysvetlenie pojmov sa nachádza v glosári ECB (k dispozícii len v angličtine).
HTML ISBN , ISSN 978-92-899-6306-0, doi:10.2866/101922, QB-09-23-503-SK-Q
Viac v publikácii „Study on the payment attitudes of consumers in the euro area (SPACE)”, ECB, Frankfurt nad Mohanom, 2022.
Cieľom hotovostnej stratégie Eurosystému je naďalej zabezpečovať všeobecnú dostupnosť hotovosti a jej akceptáciu ako platobného prostriedku a prostriedku uchovania hodnoty.
Štúdia sa vzťahuje na hotovostný cyklus pred pandémiou koronavírusu (COVID-19) (t. j. v roku 2019), čo nám umožňuje používať údaje, ktoré neboli ovplyvnené obmedzeniami COVID-19.
Táto štúdia o PEF je založená na metodike hodnotenia životného cyklu, pričom posudzuje 16 kategórií vplyvov na životné prostredie vrátane klimatických zmien v dôsledku emisií skleníkových plynov, ničenia ozónu, využívania pôdy a vody a čerpania zdrojov. Úplný zoznam posudzovaných kategórií vplyvov je v prílohe A.
Platforma pre spotrebnú stopu posudzuje vplyv spotreby občanov EÚ v oblasti potravín, cestovania, bývania, domácich potrieb a spotrebičov.
Referenčná štúdia trička v dokumente „Product Environmental Footprint Category Rules“, Európska komisia, Brusel, 2022.
Referenčná štúdia balenej vody v dokumente „Product Environmental Footprint Category Rules“, Európska komisia, Brusel, 2022.
Program udržateľnej bavlny je opatrenie Eurosystému prijaté v roku 2014, ktoré spočíva v postupnom nahrádzaní konvenčných bavlnených vlákien vo výrobe eurových bankoviek stopercentne udržateľnými bavlnenými vláknami.
Údaje o energetickej spotrebe bankomatov pochádza zo štúdie LCA z roku 2004.