Prehodnoťme úlohu žien v domácnosti, v práci i v našej spoločnosti

Blogový príspevok prezidentky ECB Christine Lagardovej

8. marca 2021

V dôsledku pandémie COVID-19, ktorá zasiahla celý svet, bol uplynulý rok rokom obetí. Primnoho ľudí prišlo o život, primnoho o svojich blízkych. Ďalší tvrdo bojovali o prežitie – fyzicky, citovo a finančne.

Rok od prepuknutia pandémie je zrejmé, že jej spoločenské a hospodárske následky sú obzvlášť tvrdé pre ženy. Ženy sú nadmerne zastúpené v odvetviach najviac postihnutých vírusom. Je u nich väčšia pravdepodobnosť neformálnych pracovných aktivít, na ktoré sa nevzťahujú štátne programy pomoci. Mnohé ženy sú okrem toho v ťažkej situácii, keď sa musia starať o deti a starších členov rodiny a zároveň sa snažiť pokračovať vo svojej pracovnej kariére.

Tento vývoj má znepokojujúci potenciál eliminovať ťažko vybojovaný pokrok v oblasti rodovej rovnosti. Nesmieme dopustiť, aby sa tak stalo.

Je tu však i nádej na zmenu. Existenčné krízy narúšajú náš spôsob života a nútia nás prehodnotiť niektoré z našich hodnôt. Pandémia nám nielen otvorila oči a poukázala na podstatné nedostatky v našej spoločnosti, ale prinútila nás aj zmeniť naše zaužívané postupy. Práve tu vidím potenciál na zmenu k lepšiemu.

Preto by som nás všetkých – ženy aj mužov – pri príležitosti dnešného Medzinárodného dňa žien chcela vyzvať, aby sme prehodnotili staré spôsoby uvažovania a prijali nové, ktoré viac vyhovujú dnešným potrebám. Máme pred sebou náročné úlohy, doma, v práci i v určovaní ďalšieho vývoja.

Práca sa začína doma – na mieste, ktoré je v dôsledku zavedených obmedzení pohybu centrom našich životov. Pandémia jasne zdôraznila nerovnováhu v neplatenej práci medzi ženami a mužmi. Ukázala nám však aj to, že partneri sa dokážu prispôsobiť. V niektorých rodinách sa otcovia – ktorí sami museli pracovať z domu alebo v režime skráteného pracovného času – stali hlavnými opatrovateľmi, zatiaľ čo matky pracovali v zásadných zamestnaniach mimo domu.

Takýto odklon od tradičných noriem, ak bude trvalého rázu, môže ženy oslobodiť a umožniť im naplnenie ich ambícií inde – v práci či v spoločenskom živote. Väčšia účasť žien v pracovnom procese – podporovaná dostatkom štátnych zariadení starostlivosti o deti a pružným pracovným časom pre ženy i mužov – by bola veľkým krokom k odstráneniu rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. Hodinová mzda žien v EÚ je v porovnaní s mužmi v priemere o 14,1 % nižšia.^[1] Vyrastanie v domácnosti s rovnejšou deľbou povinností dáva deťom aj spravodlivejšiu predstavu o rodinných úlohách ako pri predchádzajúcich generáciách.

Práca pokračuje v zamestnaní. Pandémia nám tiež pripomenula, akú zásadnú profesionálnu úlohu ženy v spoločnosti zohrávajú. Z približne 18 miliónov zdravotníkov a sociálnych pracovníkov v eurozóne sú tri štvrtiny ženy, pričom tento podiel je podobný aj v školstve. Oba sektory boli počas pandémie zásadné. Teraz, keď sme si uvedomili skutočnú hodnotu týchto pracovných miest pre spoločnosť, mali by sa podľa toho aj uznať a honorovať.

Potrebujeme však aj viac žien pracujúcich v oblasti vedy, techniky, strojárstva a matematiky. Väčšie zastúpenie žien v týchto lepšie platených zamestnaniach okrem iného pomôže zmenšiť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov. Práca v týchto odboroch je však i kľúčovým faktorom inovácií a je nevyhnutná pri prechode na viac digitálne a udržateľné hospodárstvo.

Prehodnoťme preto zaužívané kariérne dráhy – povzbuďme ženy a dievčatá, aby sa vydali cestou, ktorú si doteraz zvolilo len príliš málo žien. Dnes v ECB otvárame ďalšie kolo štipendia Ženy v ekonómii, ktorého cieľom je zvýšiť nízke zastúpenie žien v tejto oblasti.

Zlepšenia sú potrebné aj na riadiacich pozíciách. Pandémia nám ukázala hodnotu ženského vedenia, najmä v čase krízy. Podľa výskumu uskutočneného počas pandémie boli ženám zo strany ich spolupracovníkov v porovnaní s mužmi pripisované lepšie vodcovské schopnosti. Ženy vo vedúcich funkciách dokázali lepšie nadväzovať kontakt so svojimi zamestnancami.^[2]

Napriek tomu je však medzi hlavami vlád krajín EÚ zastúpených len 18,5 % žien.^[3] Hoci ženy tvoria viac ako polovicu obyvateľstva EÚ (51 %), v národných parlamentoch predstavujú len jednu tretinu.^[4] Žiadna z centrálnych bánk krajín eurozóny, ktorých guvernéri sú menovaní ich národnými vládami, nemá za guvernéra ženu.

V predstavenstvách obchodných spoločností je podiel žien podobne nízky. Len 7,5 % výkonných riaditeľov najväčších kótovaných spoločností v Európe tvoria ženy.^[5]

V ECB sme podiel žien vo vyšších riadiacich funkciách v rokoch 2013 až 2019 viac než zdvojnásobili a do roku 2026 sa ho snažíme zvýšiť na 40 %.

Prehodnoťme preto naše doterajšie predstavy o vedení a vnesme väčšiu rozmanitosť do našich riadiacich orgánov, parlamentov a vlád. Rovnejšia deľba práce v domácnosti a vytvorenie širších kariérnych možností ženám umožní ešte viac prispievať k spoločenskému životu, zapájať sa do politiky a stať sa hlasom pre mnohých, ktorí potrebujú byť vypočutí.

Konajme tak, aby sme dosiahli úspech a aby sme z tejto pandémie vyšli spolu ako silnejšia, rovnejšia a udržateľnejšia spoločnosť.

Tento blogový príspevok vyšiel v nasledujúcich publikáciách: De Tijd a L’Echo (Belgicko), Sigmalive.com (Cyprus), ERR (Estónsko), Helsingin Sanomat (Fínsko), L’Opinion (Francúzsko), LiFO.gr (Grécko), LRT (Litva), Delfi.lv (Lotyšsko), Times of Malta (Malta), Redaktionsnetzwerk Deutschland (Nemecko), Diário de Notícias, Jornal de Notícias a Dinheiro Vivo (Portugalsko), Kurier (Rakúsko), Denník N (Slovensko), El Confidencial (Španielsko) a Corriere della Sera (Taliansko).