TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB

Frankfurt nad Mohanom 25. januára 2024

Dobrý deň, spolu s viceprezidentom vás vítame na dnešnej tlačovej konferencii.

Rada guvernérov sa dnes rozhodla ponechať tri kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Aktuálne informácie celkovo potvrdzujú naše predchádzajúce hodnotenie strednodobého vývoja inflácie. Odhliadnuc od rastového bázického efektu na celkovú infláciu, ktorý súvisí s cenami energií, pokračuje klesajúci trend základnej inflácie, pričom predchádzajúce zvyšovanie našich úrokových sadzieb sa i naďalej výrazne premieta do podmienok financovania. Prísne podmienky financovania tlmia dopyt, čo pomáha znižovať infláciu.

Sme odhodlaní zabezpečiť včasný návrat inflácie na cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte. Na základe nášho súčasného hodnotenia usudzujeme, že kľúčové úrokové sadzby ECB sú na úrovni, ktorá pri dostatočne dlhom zachovaní podstatným spôsobom prispeje k dosiahnutiu tohto cieľa. Našimi budúcimi rozhodnutiami zabezpečíme nastavenie našich menovopolitických sadzieb na dostatočne reštriktívnej úrovni dovtedy, kým to bude potrebné.

Pri určovaní primeranej úrovne a dĺžky trvania reštrikcie sa budeme naďalej riadiť aktuálnymi údajmi. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať predovšetkým z nášho hodnotenia inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky.

Dnešné rozhodnutia sú uvedené v tlačovej správe zverejnenej na našej internetovej stránke.

Teraz priblížim, ako hodnotíme vývoj hospodárskej situácie a inflácie, a následne sa zameriam na našu analýzu finančných a menových podmienok.

Hospodárska aktivita

Hospodárska produkcia eurozóny v poslednom štvrťroku 2023 pravdepodobne stagnovala. Najnovšie údaje naďalej signalizujú slabý vývoj v krátkodobom horizonte. Niektoré výhľadové ukazovatele z prieskumov však neskôr naznačujú oživenie rastu.

Situácia na trhu práce zostáva stabilná. Miera nezamestnanosti, ktorá v novembri dosiahla 6,4 %, klesla späť na historicky najnižšiu úroveň od zavedenia eura, s vyšším počtom nových zamestnancov. Zároveň však dochádza k spomaľovaniu dopytu po pracovnej sile a znižovaniu počtu voľných pracovných miest.

Vlády by mali pokračovať v rušení energetických podporných opatrení a predchádzať tak stupňovaniu strednodobých inflačných tlakov. Rozpočtová a štrukturálna politika by sa mala zameriavať na zvyšovanie produktivity a konkurencieschopnosti našej ekonomiky a postupné znižovanie vysokej zadlženosti verejnej správy. Štrukturálne reformy a investície zamerané na zvyšovanie ponukovej kapacity eurozóny – za podpory plnej implementácie programu Next Generation EU – môžu pomôcť znížiť cenové tlaky v strednodobom horizonte a zároveň podporiť ekologickú a digitálnu transformáciu. V nadväznosti na nedávnu dohodu Rady ECOFIN o reforme rámca správy ekonomických záležitostí EÚ je potrebné urýchlene uzavrieť súvisiaci legislatívny proces, aby sa nové pravidlá mohli zaviesť bez zbytočného odkladu. Okrem toho je nevyhnutné urýchliť kroky na vytvorenie únie kapitálových trhov a dobudovanie bankovej únie.

Inflácia

Po vylúčení niektorých minulých rozpočtových opatrení na tlmenie dopadu vysokých cien energií z výpočtu ročnej miery inflácie sa inflácia v decembri zvýšila na 2,9 %, hoci jej nárast nedosiahol očakávaný rozsah. Odhliadnuc od tohto bázického efektu pokračoval celkový trend klesania inflácie. Inflácia cien potravín v decembri klesla na 6,1 %. Zaznamenané bolo i ďalšie zníženie inflácie bez cien potravín a energií, na 3,4 %, spôsobené poklesom inflácie cien tovarov na 2,5 %. Inflácia cien služieb bola stabilná na úrovni 4,0 %.

V dôsledku slabnutia účinkov minulých energetických šokov, ponukových obmedzení a postpandemického znovuotvorenia ekonomiky, ako aj ďalšieho tlmenia dopytu z dôvodu prísnejšej menovej politiky, sa v priebehu tohto roka očakáva ďalšie spomaľovanie inflácie.

Takmer všetky ukazovatele základnej inflácie v decembri pokračovali v klesaní. Zvýšené tempo mzdového rastu a klesanie produktivity práce udržiavajú domáce cenové tlaky na vysokej úrovni, hoci aj tieto začínajú poľavovať. Inflačný účinok rastúcich jednotkových nákladov práce zároveň začínajú zmierňovať nižšie jednotkové zisky. Ukazovatele krátkodobejších inflačných očakávaní výrazne klesli, zatiaľ čo ukazovatele dlhodobejších inflačných očakávaní sa pohybujú okolo 2 %.

Hodnotenie rizík

Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu zostávajú naklonené na stranu pomalšieho rastu. Rast by mohol byť pomalší, ak sa účinky menovej politiky ukážu byť silnejšie, než sa očakáva. K oslabeniu rastu v eurozóne by tiež mohla viesť slabšia svetová ekonomika alebo ďalšie spomalenie svetovej obchodnej výmeny. Neoprávnená vojna Ruska proti Ukrajine a tragický konflikt na Blízkom východe sú hlavnými zdrojmi geopolitických rizík, ktoré môžu oslabiť dôveru podnikov a domácností v budúcnosť a narušiť svetový obchod. Hospodársky rast by mohol byť rýchlejší, ak by rast reálnych príjmov viedol k vyššiemu než očakávanému nárastu spotreby, alebo ak by svetová ekonomika rástla výraznejšie, než sa očakáva.

Medzi riziká vyššej inflácie patrí zvýšené geopolitické napätie, predovšetkým na Strednom východe, ktoré by mohlo zapríčiniť nárast cien energií a nákladnej dopravy v krátkodobom horizonte a narušiť svetový obchod. Inflácia by mohla prognózované hodnoty prekročiť i v prípade vyššieho než očakávaného mzdového rastu alebo odolnejších ziskových marží. Inflácia môže byť naopak nižšia, ak tlmiaci účinok menovej politiky na dopyt prekročí očakávania alebo ak dôjde k nepredvídanému zhoršeniu hospodárskeho prostredia vo zvyšku sveta. Inflácia by tiež mohla v krátkodobom horizonte klesať rýchlejšie, ak by sa ceny energií vyvíjali v súlade s nedávnym znížením trhových očakávaní budúceho vývoja cien ropy a zemného plynu.

Finančné a menové podmienky

Trhové úrokové miery sa od nášho posledného zasadania pohybovali hlavne horizontálne. Naša reštriktívna menová politika sa naďalej výrazne premieta do širších podmienok financovania. Sadzby podnikových úverov v novembri mierne klesli na 5,2 %, kým sadzby hypotekárnych úverov opäť vzrástli (na 4,0 %).

Ako ukazuje náš najnovší prieskum bankových úverov, vysoké úverové sadzby a s nimi spojená redukcia investičných plánov a nákupu rezidenčných nehnuteľností viedli k ďalšiemu poklesu dopytu po úveroch v poslednom štvrťroku. Hoci sa sprísňovanie podmienok podnikových i súkromných úverov zmiernilo, podmienky sú i naďalej prísne, a banky majú obavy z rizík, ktorým čelia ich klienti.

Za týchto okolností úverová dynamika napriek určitému zlepšovaniu zostáva celkovo stále slabá. V porovnaní s rovnakým obdobím pred rokom podnikové úvery po októbrovej kontrakcii v novembri stagnovali, s oživením mesačného toku krátkodobých úverov. Úvery domácnostiam rástli nevýrazným ročným tempom 0,5 %.

Záver

Rada guvernérov sa dnes rozhodla ponechať tri kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Sme odhodlaní zabezpečiť včasný návrat inflácie na cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte. Na základe nášho súčasného hodnotenia usudzujeme, že kľúčové úrokové sadzby ECB sú na úrovni, ktorá pri dostatočne dlhom zachovaní podstatným spôsobom prispeje k dosiahnutiu tohto cieľa. Našimi budúcimi rozhodnutiami zabezpečíme nastavenie našich menovopolitických sadzieb na dostatočne reštriktívnej úrovni dovtedy, kým to bude potrebné. Pri určovaní primeranej úrovne a dĺžky trvania reštrikcie sa budeme naďalej riadiť aktuálnymi údajmi.

V každom prípade sme pripravení všetky svoje nástroje v medziach nášho mandátu upraviť, aby sme zabezpečili návrat inflácie na našu cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte a naďalej plynulú transmisiu menovej politiky.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.