8. júla 2022
ECB prijíma kroky na zníženie uhlíkovej stopy svojho portfólia a vyvíja tlak na účinnejšie riadenie klimatických a environmentálnych rizík v bankách. V medziach svojho mandátu do našej menovej politiky a bankového dohľadu začleňujeme aspekty klimatických zmien.
Problematika klimatických zmien sa týka aj centrálnych bánk. Klimatické zmeny nepredstavujú len existenčnú hrozbu pre našu civilizáciu, ale aj vážne hospodárske riziká. Zaznamenávame rastúci výskyt povodní, búrok a požiarov. Extrémne poveternostné javy poškodzujú infraštruktúru, ničia úrodu a spôsobujú rast cien potravín.
V záujme zachovania priaznivých životných podmienok do budúcnosti je Európska únia odhodlaná do roka 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu. Tento proces si vyžiada obrovské investície a zásadné inovácie a počas fázy prechodu sa podpíše aj pod vývoj inflácie. Jeho dôsledkom je i eliminácia potreby časti kapitálových statkov a vytváranie finančných rizík.
ECB preto klimatické zmeny nemôže ignorovať. V dôsledku ich priameho vplyvu na cenovú stabilitu priamo ovplyvňujú aj plnenie hlavného poslania ECB. Vytvárajú finančné riziká, ktoré majú dosah na riadenie rizík vo vlastných operáciách ECB i na bankový dohľad. Vzhľadom na to, že európski zákonodarcovia klimatické zmeny považujú za jednu z priorít, ECB ich bude vo svojej činnosti tiež zohľadňovať, a to so zreteľom na svoj cieľ podporovať všeobecné hospodárske politiky EÚ bez toho, aby bola dotknutá cenová stabilita.
ECB tak v medziach svojho mandátu môže zohrať úlohu katalyzátora pri ekologizácii finančného systému. Môže podporovať rozvoj ekologických kapitálových trhov, ktoré sú nevyhnutné na financovanie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. Zároveň môže zabezpečiť, aby banky náležitým spôsobom zohľadňovali klimatické riziká vo svojich úverových rozhodnutiach.
Graf 1
Teploty vo svete a v Európe
(rozdiel v stupňoch Celzia v porovnaní s predindustriálnymi hladinami)
Zdroj: Ročné svetové teplotné anomálie (pevnina a oceán) – HadCRUT (v stupňoch Celzia) na základe súborov údajov Met Office Hadley Centre
Poznámky: Teplotné anomálie sa uvádzajú v porovnaní s obdobím pred priemyselnej revolúciou od roku 1850 do roku 1899. Posledné meranie je za rok 2020.
Od trhovej neutrality k uhlíkovej
ECB tento týždeň predstavila prvý zásadný krok v integrácii aspektov klimatických zmien do svojej menovej politiky. Jedno z dôležitých opatrení sa týka nášho nákupu aktív súkromného sektora. Vývoj portfólia podnikových dlhopisov ECB sa doteraz riadil princípom trhovej neutrality, čo znamená, že je odrazom existujúcej ponuky dlhopisov. Skutočnosť, že tieto dlhopisy vydávajú predovšetkým podniky z odvetví s vysokými uhlíkovými emisiami však spôsobila „uhlíkovú“ prevahu v našom portfóliu a akumuláciu klimatických rizík v našej súvahe. V záujme znižovania týchto rizík začneme presúvať reinvestície zo splatných podnikových dlhopisov – v rozsahu približne 30 mld. € ročne – do dlhopisov podnikov s lepšou klimatickou bilanciou. Tým skladbu nášho portfólia podnikových dlhopisov postupne zosúladíme s cieľmi Parížskej dohody a klimatickej neutrality EÚ.
Zároveň obmedzíme podiel cenných papierov vydaných podnikmi s vysokými uhlíkovými emisiami, ktoré banky môžu zložiť ako kolaterál v našich úverových operáciách. V budúcnosti akceptovateľný kolaterál obmedzíme na podniky a dlžníkov, ktorí dodržiavajú požiadavky EÚ na vykazovanie udržateľnosti.
Účinok týchto opatrení bude dvojaký: po prvé znížia naše vlastné klimatické finančné riziká a po druhé budú motivovať emitentov dlhopisov k zlepšovaniu vykazovaných informácií a znižovaniu ich uhlíkových emisií. To v konečnom dôsledku pomôže nasmerovať tok kapitálu k podpore ekologickej transformácie.
Testovanie odolnosti bánk voči klimatickým rizikám
Klimatické zmeny zohrávajú významnú úlohu i v rámci našej činnosti v oblasti bankového dohľadu. V posledných rokoch začíname venovať oveľa väčšiu pozornosť tomu, ako sa klimatické zmeny dotýkajú bánk pod naším dohľadom. Od upresnenia našich očakávaní v rámci dohľadu v roku 2020 na banky vyvíjame tlak, aby účinnejšie riadili a vykazovali klimatické a environmentálne riziká.
Polovica príjmov bánk pochádza od klientov s vysokými emisiami skleníkových plynov. Hoci to dnes môže byť ziskové, zajtra už nebude.
V rámci týchto snáh sme práve uzavreli historicky prvý klimatický záťažový test, ktorý vykonali samotné banky. Zistili sme pritom, že tri pätiny bánk stále nemajú zavedený rámec klimatického záťažového testovania. Pri poskytovaní úverov berie klimatické riziká do úvahy len pätina bánk. Väčšina bánk sa zároveň pri odhadovaní výšky emisií svojich klientov spolieha na zástupné údaje, pričom polovica celkových príjmov bánk v súčasnosti pochádza od klientov s vysokými emisiami skleníkových plynov. Hoci to dnes môže byť ziskové, zajtra už nebude. Bankám preto budeme neustále pripomínať, že je nevyhnutné prijať rozhodné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a pripraviť sa na včasný prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo a zároveň viesť intenzívny kontakt s ich klientmi.
Prechod k ekologickejšiemu finančnému systému
Všetci účastníci finančných trhov sa potrebujú pripraviť na ekologickú transformáciu a prekonanie súvisiacich rizík. Náš klimatický záťažový test opäť preukázal, že banky musia v záujme účinnejšieho riadenia rizík súvisiacich s klimatickými zmenami prijať rázne a neodkladné opatrenia. Naše opatrenia na strane menovej politiky nebudú mať za následok len zníženie našej vlastnej expozície voči týmto rizikám, ale zároveň podnietia podniky a banky k vyššej transparentnosti v otázke ich uhlíkových emisií a v konečnom dôsledku k ich znižovaniu.
Tieto snahy zvýšia odolnosť finančného systému proti klimatickým a environmentálnym krízam a lepšie ho pripravia na ekologickú transformáciu. Ešte stále nás však čaká veľa práce, sme len na začiatku dlhej cesty. Hoci opatrenia ECB nenahradia ambiciózne a rozhodné kroky vlád a parlamentov, v medziach svojho mandátu sme povinní a zároveň odhodlaní k riešeniu tejto otázky prispieť.
Tento blogový príspevok vyšiel v rôznych európskych periodikách a na internetových stránkach.