Úvodné vyhlásenie na tlačovej konferencii

Mario Draghi, prezident ECB
Vítor Constâncio, viceprezident ECB
Frankfurt nad Mohanom 3. decembra 2015

Dámy a páni, spolu s viceprezidentom vás srdečne vítame na dnešnej tlačovej konferencii. Dovoľte mi oboznámiť vás s výsledkom dnešného zasadania Rady guvernérov, na ktorom sa zúčastnil aj podpredseda Európskej komisie, pán Dombrovskis.

Vychádzajúc z pravidelnej ekonomickej a menovej analýzy sme dnes uskutočnili dôkladné vyhodnotenie intenzity a dĺžky pôsobenia faktorov, ktoré v súčasnosti spomaľujú návrat inflácie na úroveň nižšiu, ale blízku 2 % v strednodobom horizonte, a znova sme prehodnotili mieru akomodácie menovej politiky. Rada guvernérov následne v rámci plnenia svojho cieľa cenovej stability prijala nasledujúce rozhodnutia.

Po prvé, pokiaľ ide o kľúčové úrokové sadzby ECB, Rada guvernérov sa rozhodla znížiť úrokovú sadzbu pre jednodňové sterilizačné operácie o 10 bázických bodov na ‑0,30 %. Úroková sadzba pre hlavné refinančné operácie a sadzba pre jednodňové refinančné operácie zostanú nezmenené na doterajšej úrovni 0,05 % a 0,30 %.

Po druhé, pokiaľ ide o neštandardné opatrenia menovej politiky, rozhodli sme sa predĺžiť trvanie programu nákupu aktív. Nákupy v objeme 60 mld. € za mesiac majú v rámci programu nákupu aktív prebiehať až do konca marca 2017 a v prípade potreby aj dlhšie, avšak minimálne dovtedy, kým sa podľa Rady guvernérov neprejaví trvalá zmena vývoja inflácie, ktorá bude zodpovedať jej cieľu dosiahnuť mieru inflácie na úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte.

Po tretie, Rada guvernérov rozhodla o reinvestovaní splátok istiny zo splatných cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu aktív, kým to bude nevyhnutné. Toto opatrenie prispeje k priaznivému stavu likvidity, ako aj k primeranému nastaveniu menovej politiky. Technické podrobnosti budú oznámené neskôr.

Po štvrté, Rada guvernérov rozhodla, že do zoznamu aktív akceptovateľných v pravidelných nákupoch, ktoré realizujú príslušné národné centrálne banky v rámci programu nákupu cenných papierov verejného sektora, zahrnie obchodovateľné dlhové nástroje denominované v eurách vydané regionálnymi a miestnymi samosprávami v eurozóne.

Po piate, rozhodli sme sa pokračovať v realizácii hlavných refinančných operácií a trojmesačných dlhodobejších refinančných operácií formou tendrov s pevnou úrokovou sadzbou a neobmedzeným objemom pridelených finančných prostriedkov, kým to bude nevyhnutné, minimálne však do konca posledného udržiavacieho obdobia povinných minimálnych rezerv v roku 2017.

Dnešné rozhodnutia boli prijaté s cieľom zabezpečiť návrat miery inflácie k úrovni nižšej, ale blízkej 2 %, a ukotviť tak strednodobé inflačné očakávania. Najnovšie projekcie odborníkov Eurosystému zohľadňujú priaznivý vývoj na finančných trhoch od nášho posledného menovopolitického zasadnutia. Aj naďalej poukazujú na pretrvávajúce riziká pomalšieho cenového vývoja a mierne slabšiu dynamiku inflácie, než sa pôvodne očakávalo. Nadväzujú tak na zníženie projekcií v ich predchádzajúcich vydaniach. Pretrvávanie nízkej hladiny inflácie je odrazom značnej miery nevyužitých kapacít, ktorá tlmí domáce cenové tlaky, a nepriaznivých faktorov z vonkajšieho prostredia.

Naše nové opatrenia zabezpečia akomodačné finančné podmienky a ešte viac posilnia výrazný zmierňujúci účinok opatrení prijatých od júna 2014, ktoré majú značne pozitívny vplyv na podmienky financovania, poskytovanie úverov a reálnu ekonomiku. Dnešné rozhodnutia tiež posilňujú dynamiku oživenia hospodárskej aktivity v eurozóne a zvyšujú jej odolnosť voči najnovším globálnym hospodárskym šokom. Rada guvernérov bude pozorne sledovať vývoj výhľadu cenovej stability a v prípade potreby je v záujme zachovania primeranej miery akomodácie menovej politiky odhodlaná a schopná konať a použiť pritom všetky nástroje, ktoré má v rámci svojho mandátu k dispozícii. Rada guvernérov predovšetkým pripomína, že program nákupu aktív je dostatočne pružný, pokiaľ ide o prispôsobenie jeho rozsahu, zloženia a trvania.

Dovoľte mi teraz priblížiť vám, z čoho sme pri našom hodnotení vychádzali. Začnem ekonomickou analýzou. Reálny HDP eurozóny, ktorý v druhom štvrťroku 2015 vzrástol o 0,4 %, sa v treťom štvrťroku 2015 medzikvartálne zvýšil o 0,3 %, s najväčšou pravdepodobnosťou v dôsledku naďalej kladného príspevku spotreby a zároveň slabšieho vývoja investícií a vývozu. Z najnovších údajov z prieskumov vyplýva pokračujúce tempo rastu reálneho HDP v poslednom štvrťroku tohto roka. V nasledujúcom období očakávame pokračovanie hospodárskeho oživenia. Domáci dopyt by mali naďalej podporovať opatrenia našej menovej politiky, vedúce k ďalšiemu zlepšovaniu finančných podmienok, ako aj doterajší pokrok dosiahnutý v oblasti rozpočtovej konsolidácie a štrukturálnych reforiem. Nízke ceny ropy by mali okrem toho podporovať reálny disponibilný príjem domácností a ziskovosť podnikov a tým aj súkromnú spotrebu a investície. Okrem toho sa v niektorých častiach eurozóny v dôsledku opatrení na podporu utečencov pravdepodobne zvýšia výdavky verejnej správy. Hospodárske oživenie v eurozóne však aj naďalej spomaľujú tlmené vyhliadky rastu v rozvíjajúcich sa ekonomikách a nevýrazná svetová obchodná výmena, nevyhnutné bilančné úpravy vo viacerých sektoroch a pomalé tempo implementácie štrukturálnych reforiem.

Tento výhľad sa v zásade odráža aj v makroekonomických projekciách odborníkov Eurosystému pre eurozónu z decembra 2015, podľa ktorých sa ročný reálny HDP zvýši o 1,5 % v roku 2015, 1,7 % v roku 2016 a 1,9 % v roku 2017. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov ECB zo septembra 2015 je výhľad rastu reálneho HDP zhruba nezmenený.

Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu v eurozóne súvisia predovšetkým so zvýšenou neistotou v súvislosti s vývojom svetovej ekonomiky, ako aj so širšími geopolitickými rizikami. Tieto riziká majú potenciál nepriaznivo vplývať na svetový hospodársky rast a zahraničný dopyt po vývoze z eurozóny a všeobecnejšie aj na dôveru.

Podľa rýchleho odhadu Eurostatu ročná miera inflácie HICP v eurozóne v novembri 2015 dosiahla 0,1 %, čo je rovnako ako v októbri, no menej, než sa očakávalo. Tento výsledok bol odrazom o niečo pomalšieho rastu cien služieb a priemyselných tovarov, ktorý bol vykompenzovaný predovšetkým menej záporným príspevkom cien energií. Na základe dostupných informácií a aktuálnych cien ropných futures sa očakáva, že ročná miera inflácie HICP sa na prelome rokov zvýši, najmä v dôsledku bázických efektov súvisiacich s pádom cien ropy koncom roka 2014. Počas rokov 2016 a 2017 by sa mala miera inflácie ďalej zvyšovať, k čomu budú prispievať naše doterajšie opatrenia menovej politiky, doplnené opatreniami, ktoré sme oznámili dnes, ako aj očakávané hospodárske oživenie a vplyv predchádzajúcich poklesov výmenného kurzu eura. Rada guvernérov bude vývoj miery inflácie v nasledujúcom období pozorne sledovať.

Tento vývoj sa zhruba odráža aj v makroekonomických projekciách odborníkov Eurosystému pre eurozónu z decembra 2015, podľa ktorých by mala ročná miera inflácie HICP dosiahnuť 0,1 % v roku 2015, 1,0 % v roku 2016 a 1,6 % v roku 2017. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov ECB zo septembra 2015 bol výhľad inflácie HICP mierne upravený nadol.

Pokiaľ ide o  menovú analýzu, najnovšie údaje potvrdzujú stabilný rast menového agregátu M3: ročná miera rastu M3 sa v októbri 2015 zvýšila na 5,3 % (zo 4,9 % v septembri). Ročný rast menového agregátu M3 naďalej podporujú najmä jeho najlikvidnejšie zložky: menový agregát M1 v októbri zaznamenal ročné tempo rastu 11,8 % (11,7 % v septembri).

Dynamika úverov naďalej zaznamenáva postupné oživovanie pozorované od začiatku roka 2014. Ročná miera zmeny úverov nefinančným spoločnostiam (upravená o predaj a sekuritizáciu úverov) sa v októbri zvýšila na 0,6 % (z 0,1 % v septembri). Napriek tomuto zlepšeniu vývoj podnikových úverov aj naďalej odráža oneskorenie úverového vývoja voči hospodárskemu cyklu, úverové riziko a prebiehajúce úpravy bilancií finančného i nefinančného sektora. Ročná miera rastu úverov domácnostiam (upravená o predaj a sekuritizáciu úverov) v októbri 2015 vzrástla zo septembrových 1,1 % na 1,2 %. Opatrenia menovej politiky prijaté od júna 2014 jednoznačne zlepšujú úverové podmienky pre podniky a domácnosti, ako aj úverové toky v rámci celej eurozóny.

Porovnanie výsledkov ekonomickej analýzy so signálmi vyplývajúcimi z menovej analýzy potvrdilo potrebu ďalších menových stimulov na zabezpečenie návratu inflácie k úrovni nižšej, ale blízkej 2 %.

Menová politika je zameraná na udržiavanie cenovej stability v strednodobom horizonte a jej akomodačné nastavenie podporuje hospodársku aktivitu. Pozitívny vplyv našich menovopolitických opatrení sa však naplno prejaví len v prípade rozhodných krokov v ďalších politických oblastiach. Vzhľadom na stále vysokú štrukturálnu nezamestnanosť a nízky potenciálny rast produkcie v eurozóne je potrebné prebiehajúce cyklické oživenie podporiť účinnými štrukturálnymi opatreniami. Nevyhnutným predpokladom na zvýšenie produktívnych investícií, tvorby pracovných miest a produktivity sú predovšetkým opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia vrátane adekvátnej verejnej infraštruktúry. Rýchla a účinná realizácia štrukturálnych reforiem v prostredí akomodačnej menovej politiky povedie nielen k vyššiemu udržateľnému hospodárskemu rastu v eurozóne, ale zároveň zvýši aj očakávania trvalo vyšších príjmov a urýchli prospešné účinky reforiem, vďaka čomu sa eurozóna stane odolnejšou voči globálnym šokom. Rozpočtová politika by mala prispievať k hospodárskemu oživeniu, zároveň však musí i naďalej dodržiavať fiškálne pravidlá Európskej únie. Dôsledné uplatňovanie Paktu stability a rastu má z hľadiska dôvery v náš rozpočtový rámec rozhodujúci význam. Všetky krajiny by sa zároveň mali snažiť o viac prorastový charakter rozpočtovej politiky.

Teraz sme pripravení odpovedať na vaše otázky.

Presné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.