Záporná úroková sadzba ECB

12. júna 2014 (aktualizované 28. júla 2022)

Úlohou ECB je udržiavať stabilné ceny. Naším cieľom je miera inflácie na úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Ako väčšina centrálnych bánk aj ECB ovplyvňuje infláciu určovaním úrokových sadzieb. Ak chce centrálna banka zakročiť proti príliš vysokej inflácii, zvyčajne úrokové sadzby zvýši, v dôsledku čoho zdražejú úvery a vzrastie atraktivita úspor. Ak chce naopak zasiahnuť proti príliš nízkej inflácii, úrokové sadzby zníži.
V roku 2014 sa očakávalo, že inflácia eurozóny zostane podstatne nižšia ako 2 % počas dlhšieho obdobia. Rada guvernérov ECB preto v júni tohto roka usúdila, že je potrebné úrokové sadzby znížiť. ECB stanovuje tri hlavné úrokové sadzby: sadzbu jednodňových refinančných operácií (jednodňových úverov pre banky), sadzbu hlavných refinančných operácií a sadzbu jednodňových sterilizačných operácií. Sadzba hlavných refinančných operácií je sadzba, za ktorú si môžu banky pravidelne požičiavať prostriedky od ECB, zatiaľ čo sadzbou jednodňových sterilizačných operácií sa úročia vklady bánk v centrálnej banke. ECB znížila všetky tri sadzby. Toto zníženie bolo súčasťou kombinácie opatrení zameraných na zabezpečenie cenovej stability v strednodobom horizonte, ktoré je nevyhnutnou podmienkou udržateľného hospodárskeho rastu v eurozóne.

Musím svojej banke v prípade záporných menovopolitických sadzieb platiť za vedenie mojich úspor? Aký má záporná vkladová sadzba vplyv na moje úspory?

Komerčné banky sa samozrejme môžu rozhodnúť znížiť úrokové sadzby vkladov sporiteľov, pričom niektoré banky uplatnili na vysoké vklady svojich klientov záporný úrok. Spotrebitelia a podniky si však zároveň mohli lacnejšie požičať peniaze, čo pomohlo stimulovať hospodárske oživenie.
V trhovej ekonomike výnosy z úspor určuje ponuka a dopyt. Nízke dlhodobé úrokové sadzby sú napríklad výsledkom slabého hospodárskeho rastu a nedostatočnej návratnosti kapitálu. Rozhodnutia ECB o znížení úrokových sadzieb v skutočnosti vkladateľom priniesli prospech, pretože podporili hospodársky rast a vytvorili tak prostredie, v ktorom sa úrokové sadzby mohli postupne vrátiť na vyššiu úroveň.

Ale prečo trestať vkladateľov a odmeňovať dlžníkov?

Hlavnou úlohou centrálnej banky síce je zvyšovať alebo znižovať atraktivitu úspor a úverov pre domácnosti a podniky, ale nie v zmysle trestu alebo odmeny. Znižovaním úrokových sadzieb, keď je pre ľudí menej výhodné sporiť a viac výhodné požičať si peniaze, centrálna banka ľudí motivuje viac míňať alebo investovať. Ak centrálna banka naopak úrokové sadzby zvýši, ľudia sú motivovaní celkovo viac šetriť a menej míňať, čo môže pomôcť schladiť ekonomiku, ktorá trpí vysokou infláciou. Takéto konanie je pritom typické pre všetky centrálne banky, nielen pre ECB.

Nebudú sa banky môcť zápornej vkladovej sadzbe vyhnúť? Napríklad tak, že sa jednoducho rozhodnú držať viac bankoviek?

Ak má banka v držbe viac peňazí, než je potrebné na účely jej povinných minimálnych rezerv, a ak nie je ochotná požičiavať ďalším komerčným bankám, má len dve možnosti: držať peniaze na účte v centrálnej banke, alebo ich držať ako hotovosť. Aj držba hotovosti je však spojená s nákladmi − napríklad aj preto, lebo na úschovu bankoviek banka potrebuje veľmi bezpečný úložný priestor. Je teda nepravdepodobné, že by si banka vybrala túto možnosť. Pravdepodobnejšie je, že banky buď budú požičiavať peniaze iným bankám, alebo budú platiť záporný úrok z vkladov.