Prehľad

Po slabom raste v druhom štvrťroku 2019 aktuálne krátkodobé ukazovatele poukazujú na to, že k oživeniu, ktoré malo podľa predchádzajúcich projekcií nastať v druhom polroku, dôjde neskôr. Ukazovatele ekonomického sentimentu sa v posledných mesiacoch naďalej zhoršovali, predovšetkým v priemyselnom sektore. Je to odrazom pretrvávajúceho slabého vývoja svetového obchodu v prostredí neustálej globálnej neistoty, napríklad v dôsledku rastu protekcionizmu, potenciálneho prudšieho spomalenia v Číne a neriadeného brexitu. Tieto faktory majú negatívny vplyv na obchodné očakávania vo výrobnom sektore a očakáva sa, že v krátkodobom horizonte budú naďalej brzdiť hospodársku aktivitu v eurozóne. Sentiment v tuzemsky orientovanom sektore služieb a sektore stavebníctva, ako aj spotrebiteľská dôvera zároveň naďalej vykazujú vyššiu odolnosť a situácia na trhu práce sa naďalej zlepšovala. Základná projekcia vychádza z technického predpokladu podstatne nižších úrokových mier odrážajúcich trhové očakávania, predpokladu riadeného brexitu a určitého uvoľnenia rozpočtovej politiky – všetky tieto faktory by mali podporiť návrat k strednodobému vývoju rastu, s ktorým počítali projekcie z júna 2019. Okrem toho sa očakáva, že zahraničný dopyt, ktorý v roku 2019 dosiahol veľmi nízku úroveň, zaznamená počas zvyšku horizontu projekcií oživenie a podporí hospodársku aktivitu. Celkovo sa v projekciách predpokladá rast reálneho HDP na úrovni 1,1 % v roku 2019, ktorý sa postupne zvýši na 1,4 % v roku 2021. V porovnaní s projekciami z júna 2019 sa krátkodobý výhľad zhoršil v dôsledku slabších ukazovateľov dôvery a pretrvávajúcej globálnej neistoty, čo viedlo k zníženiu projekcií na roky 2019 a 2020, pričom v roku 2020 sú hlavnou príčinou prenosové účinky. Za hranicou krátkodobého horizontu je účinok nepriaznivých externých šokov celkovo vykompenzovaný vplyvom priaznivejších podmienok financovania a nižších cien ropy.

Inflácia HICP by sa mala tento rok podľa očakávaní zmierniť a budúci rok zostať nevýrazná, kým v roku 2021 by sa mala zvýšiť na 1,5 %. Inflácia HICP bez energií a potravín sa do konca roka 2019 mierne zvýši a v priebehu roka 2020 bude vykazovať horizontálny trend, zatiaľ čo v roku 2021 zaznamená rast, ku ktorému bude prispievať očakávané zvýšenie hospodárskej aktivity a s tým spojené oživenie ziskových marží vyplývajúce z premietania predchádzajúceho rastu nákladov práce do cien. V porovnaní s projekciami z júna 2019 boli projekcie vývoja inflácie HICP upravené nadol, prevažne vzhľadom na energetickú zložku, ktorá bola na rok 2019 i 2020 výrazne znížená v dôsledku nižších cien ropy. Nadol bola navyše upravená aj projekcia inflácie HICP bez energií a potravín, a to v dôsledku slabších údajov, slabšej hospodárskej aktivity, nepriamych účinkov nižších cien energií a v minulosti dlhodobo nadhodnotených predikcií.^[1]

1 Reálna ekonomika

Rast reálneho HDP v eurozóne sa v druhom štvrťroku 2019 vzhľadom na prudký pokles rastu vývozu spomalil na 0,2 % (graf 1). Údaje o raste v druhom štvrťroku zodpovedali očakávaniam z projekcií z júna 2019. Hlavnou hybnou silou rastu bol napriek miernemu spomaleniu v druhom štvrťroku 2019 aj naďalej domáci dopyt, zatiaľ čo príspevok čistého obchodu prešiel do záporného pásma.

Krátkodobé ukazovatele naznačujú slabý rast v druhom polroku 2019. Ukazovateľ ekonomického sentimentu, ktorý zostavuje Európska komisia, v posledných mesiacoch naďalej klesal, a to vzhľadom na sentiment vo výrobnom sektore, ktorý klesal ďalej pod svoju dlhodobejšiu priemernú úroveň. Tento vývoj podľa všetkého odráža naďalej slabý vývoj svetového obchodu, ako aj vplyv globálnej neistoty, predovšetkým v súvislosti s globálnymi obchodnými spormi, možným brexitom bez dohody a rizikami prudšieho spomalenia v Číne. Naproti tomu sentiment vo viac tuzemsky orientovanom sektore služieb a sektore stavebníctva, ako aj spotrebiteľská dôvera naďalej vykazujú vyššiu odolnosť, i napriek určitému poklesu v auguste. Najnovší vývoj indexov nákupných manažérov (Purchasing Managers’ Indices – PMI) potvrdzuje tento odlišný vývoj jednotlivých sektorov. Z najnovších ukazovateľov celkovo vyplýva, že slabý rast zaznamenaný v druhom štvrťroku bude vzhľadom na záporný príspevok čistého obchodu pokračovať aj v druhom polroku 2019, zatiaľ čo domáci dopyt by mal podľa očakávaní zostať pomerne odolný.

V strednodobom horizonte základná projekcia vychádza z predpokladu postupného odznievania globálnych negatívnych faktorov, čo prispeje k posilneniu základných faktorov, ktoré podporujú expanziu v eurozóne (tabuľka 1). Základná projekcia predovšetkým vychádza z predpokladu riadeného odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ a z predpokladu žiadnych ďalších protekcionistických opatrení (nad rámec tých, ktoré už boli oznámené), čo zároveň znižuje pravdepodobnosť prudkého spomalenia v Číne. Dôjde tak k postupnému zníženiu súčasnej úrovne neistoty, vďaka čomu budú môcť základné faktory vo väčšej miere podporiť hospodársky rast. Očakáva sa stále výrazne akomodačné nastavenie menovej politiky ECB, ktoré sa bude aj naďalej premietať do ekonomiky. Z technických predpokladov konkrétne vyplýva, že na konci horizontu projekcií budú nominálne úrokové miery naďalej pod veľmi nízkymi úrovňami zaznamenanými v polovici roka 2019. Vďaka zlepšovaniu makroekonomického prostredia, veľmi nízkym úrokovým mieram a priaznivým podmienkam poskytovania bankových úverov domácnostiam, ako aj nefinančným korporáciám by sa malo ku koncu sledovaného obdobia mierne posilniť aj poskytovanie úverov nefinančnému súkromnému sektoru. K dynamike súkromných výdavkov bude prispievať aj nižšia potreba znižovania miery zadlženosti v jednotlivých sektoroch a rastúce zisky. Rast súkromných investícií a investícií do nehnuteľností na bývanie by tiež mal profitovať z pomerne výrazného rastu miezd a čistého majetku, ako aj z klesajúcej nezamestnanosti. Vývoz z eurozóny by mal ťažiť z projektovaného oživenia zahraničného dopytu. Napokon sa očakáva, že fiškálna pozícia bude počas celého sledovaného obdobia mierne expanzívna (časť 3).

Doznievanie niektorých pozitívnych faktorov však má ku koncu sledovaného obdobia viesť k pomalšiemu rastu. Podnikové investície by sa počas sledovaného obdobia mali oslabiť v dôsledku dlhotrvajúceho obdobia nízkej dôvery podnikateľského sektora a ukončenia platnosti niektorých daňových stimulov. V strednodobom horizonte sa má podľa očakávaní spomaliť aj rast zamestnanosti, predovšetkým v dôsledku čoraz akútnejšieho nedostatku pracovných síl v niektorých krajinách.

Reálny disponibilný príjem má v roku 2019 nabrať na dynamike, zatiaľ čo v rokoch 2020 a 2021 sa má oslabiť. Posilnenie v roku 2019 je odrazom zrýchlenia rastu nominálneho disponibilného príjmu a poklesu inflácie spotrebiteľských cien. Očakáva sa, že slabnúci rast nominálneho príjmu, ako aj postupne sa zvyšujúca inflácia budú v rokoch 2020 a 2021 rast reálneho príjmu tlmiť. Podiel hrubých miezd a platov na raste nominálneho disponibilného príjmu by sa mal v roku 2020 podľa projekcií znížiť (v dôsledku vplyvu slabšieho rastu zamestnanosti) a v roku 2021 by mal zostať zhruba nezmenený. Ostatné osobné príjmy majú počas sledovaného obdobia mierne rásť. V dôsledku kombinácie znižovania priamych daní a rastu transferov domácnostiam by mal byť príspevok čistých rozpočtových transferov v roku 2019 po prvýkrát od roku 2010 kladný. V roku 2020 má tento kladný príspevok podľa očakávaní klesnúť a v roku 2021 má byť celkovo neutrálny, a to vzhľadom na marginálne nižšie transfery domácnostiam a postupné zvyšovanie priamych daní.

Rast súkromnej spotreby sa v druhom štvrťroku 2019 mierne spomalil, čiastočne v dôsledku ústupu dočasných stimulujúcich faktorov pozorovaných na začiatku roka, no počas horizontu projekcií by mal zostať na stabilnej úrovni. Stále pomerne priaznivá spotrebiteľská dôvera, očakávanie ďalšieho zlepšovania podmienok na trhu práce a pokračujúci rast reálnych kompenzácií na zamestnanca naznačujú naďalej stabilný rast spotreby počas sledovaného obdobia, ku ktorému majú prispievať aj kladné účinky určitého uvoľňovania rozpočtovej politiky v niektorých krajinách.

Rast súkromnej spotreby by mal ťažiť z priaznivých podmienok financovania a rastúceho čistého majetku. Nominálne sadzby bankových úverov by sa mali v krátkodobom horizonte podľa projekcií ďalej znižovať, neskôr stabilizovať a v roku 2021 mierne zvýšiť. Predpokladá sa, že sadzby hypotekárnych úverov budú až do konca sledovaného obdobia na úrovni mierne nižšej ako úroveň z polovice roka 2019, zatiaľ čo sadzby spotrebiteľských úverov sa majú oproti súčasnej úrovni nepatrne zvýšiť. Vzhľadom na to, že sadzby bankových úverov majú podľa projekcií zostať na nízkej úrovni a poskytovanie bankových úverov domácnostiam sa má v tomto a v nasledujúcich rokoch posilniť len mierne, majú hrubé úrokové náklady zostať na nízkej úrovni a naďalej tak podporovať súkromnú spotrebu. Zároveň sa očakáva, že hrubé úrokové výnosy sa vďaka pokračujúcej akumulácii úročených aktív mierne zvýšia. Okrem toho by malo dochádzať k ďalšiemu rastu čistého majetku, za ktorým v nadpolovičnej miere stojí pokračujúce výrazné zhodnocovanie nehnuteľného majetku. Spolu s výsledkami dosiahnutými v procese oddlžovania by mal aj rastúci čistý majetok podporiť spotrebu.

Rast rezidenčných investícií by mal podľa očakávaní pokračovať, hoci o niečo miernejším tempom. Po období veľmi silného rastu v roku 2017 sa zdá, že oživenie investícií do nehnuteľností na bývanie v priebehu roka 2018 do určitej miery stratilo na dynamike, predovšetkým v Španielsku, Francúzsku a Holandsku. Rast rezidenčných investícií by sa mal počas horizontu projekcií zmierniť. Toto oslabenie vyplýva z poklesu počtu stavebných povolení vydaných v posledných mesiacoch, ako aj z nedávnych prieskumov, ktoré poukazujú na pokles podielu domácností, ktoré v priebehu budúceho roka plánujú modernizáciu bývania, a to aj napriek rastu plánov na kúpu alebo výstavbu bývania počas nasledujúcich dvoch rokov. V sektore stavebníctva sa okrem toho očakávajú čoraz akútnejšie kapacitné obmedzenia, najmä v Nemecku a Holandsku. Investície do nehnuteľností na bývanie tiež majú byť tlmené v dôsledku nepriaznivých demografických trendov v niektorých krajinách vrátane Nemecka a Francúzska.

Počas sledovaného obdobia sa očakáva rast podnikových investícií, aj keď pomerne nevýrazným tempom. Po slabom vývoji v prvom polroku 2019 majú byť podnikové investície v druhej polovici roka pomerne tlmené. Príčinou je vplyv pomerne slabého vývoja svetového obchodu a obavy z ďalšej eskalácie obchodných sporov, ako aj obavy z brexitu bez dohody a tvrdého pristátia v Číne. Za hranicou krátkodobého horizontu sa však s predpokladaným postupným znížením neistoty očakáva, že podnikové investície v eurozóne budú ťažiť z viacerých priaznivých základných faktorov. Po prvé, neobvykle vysoký počet výrobných podnikov uvádza nedostatok vybavenia ako faktor obmedzujúci produkciu vo výrobe. Po druhé, podmienky financovania by mali počas sledovaného obdobia zostať veľmi priaznivé. Po tretie, očakáva sa rast ziskov, ktorý u podnikov prispeje k ďalšiemu zvýšeniu značného objemu likvidných aktív nadobudnutých v posledných rokoch. Po štvrté, s cieľom kompenzovať ponukové obmedzenia súvisiace s nedostatkom pracovných síl sa podniky môžu rozhodnúť zvýšiť investičnú aktivitu. A v neposlednom rade, za posledné roky došlo k zníženiu pomeru dlhového financovania nefinančných korporácií, k čomu prispelo oživenie cien akcií, pokračujúca akumulácia aktív a obmedzený rast dlhového financovania, hoci konsolidovaná hrubá zadlženosť stále prekračuje predkrízovú úroveň. Hrubé úrokové náklady nefinančných korporácií zároveň v posledných rokoch klesli na rekordne nízku úroveň a očakáva sa, že v nadchádzajúcich rokoch sa budú zvyšovať len postupne.

Vývoz z eurozóny by mal byť podľa projekcií po zvyšok roka 2019 nevýrazný, pričom počas zvyšku sledovaného obdobia sa očakáva jeho oživenie, prevažne v súlade s vývojom zahraničného dopytu (box 2). Rast vývozu z eurozóny je v súčasnosti nestály. Vývoz z eurozóny do Spojeného kráľovstva sa v prvom štvrťroku tohto roka vzhľadom na hromadenie zásob pred pôvodným dátumom brexitu v marci 2019 zvýšil. V druhom štvrťroku sa tento účinok podľa odhadov obrátil, čo sa prejavilo v stagnujúcom vývoze z eurozóny. Keďže krátkodobé ukazovatele obchodnej výmeny zostávajú tlmené, vývoz z eurozóny má byť v druhej polovici roka 2019 podľa projekcií slabý a jeho rast má zaostávať za tempom rastu zahraničného dopytu. V strednodobom horizonte by sa mal vývoz z eurozóny podľa projekcií oživiť a rásť zhruba v súlade so zahraničným dopytom, čo povedie k stagnácii podielov na vývozných trhoch. V najbližšom období sa zároveň očakáva naďalej pomerne slabý rast dovozu z krajín mimo eurozóny, ktorý je odrazom vývoja samotného vývozu a zároveň slabej dynamiky investičnej činnosti a hospodárskej aktivity v niektorých krajinách eurozóny. Neskôr má dovoz z krajín mimo eurozóny rásť zhruba v súlade s celkovým dopytom (domáci dopyt plus vývoz). Celkovo sa očakáva, že príspevok čistého obchodu k rastu reálneho HDP bude v druhej polovici roka 2019 záporný, pričom počas zvyšku sledovaného obdobia sa zmení na neutrálny.

Rast zamestnanosti by mal byť podľa projekcií nevýrazný, čiastočne v dôsledku dočasných faktorov v krátkodobom horizonte, zatiaľ čo v neskoršej časti horizontu projekcií by sa mal prejaviť nedostatok pracovnej sily. Podľa rýchleho odhadu Eurostatu dosiahol medzikvartálny rast zamestnanosti vyjadrenej počtom zamestnancov v druhom štvrťroku 2019 úroveň 0,2 %, z čoho vyplýva spomaľovanie tempa oproti predchádzajúcim štyrom rokom. Počas sledovaného obdobia by mal rast zamestnanosti podľa projekcií zostať pomerne nevýrazný, keďže sa očakáva, že ďalší rast zamestnanosti bude obmedzovať ponuka pracovnej sily, zatiaľ čo so spomalením hospodárskej aktivity by sa mal podľa projekcií zmierniť aj dopyt po pracovnej sile.

Rast pracovných síl by sa mal počas horizontu projekcií zmierniť. Vzhľadom na projektovanú čistú imigráciu pracovných síl, očakávanú integráciu utečencov a pokračujúce zvyšovanie miery účasti na pracovnom trhu sa očakáva ďalšia expanzia pracovných síl. Podľa projekcií však majú tieto faktory počas sledovaného obdobia slabnúť. Preto sa očakáva prehĺbenie nepriaznivého vplyvu starnutia obyvateľstva na rast pracovných síl, keďže počet starších ľudí odchádzajúcich z trhu práce prevyšuje počet mladších ľudí, ktorí naň vstupujú.

V roku 2021 sa očakáva pokles miery nezamestnanosti na 7,3 %. Miera nezamestnanosti v druhom štvrťroku 2019 klesla na 7,6 %, čo je najnižšia úroveň zaznamenaná od tretieho štvrťroka 2008. Pokiaľ ide o ďalší vývoj, miera nezamestnanosti by mala až do začiatku roka 2020 zostať v podstate nezmenená na súčasnej úrovni a následne by mala klesnúť. Zatiaľ čo k poklesu miery nezamestnanosti by malo dôjsť plošne vo všetkých krajinách, očakáva sa, že v roku 2021 sa budú miery nezamestnanosti medzi jednotlivými krajinami stále značne líšiť.

Očakáva sa, že produktivita práce v priebehu sledovaného obdobia zaznamená oživenie. Po výraznej dynamike v roku 2017 sa rast produktivity práce na zamestnanca a na hodinu v roku 2018 v dôsledku nečakaného oslabenia aktivity spomalil. Vzhľadom na očakávané opätovné oživenie hospodárskej aktivity a spomalenie rastu pracovných vstupov sa očakáva, že do roku 2021 sa rast produktivity práce zvýši na 0,9 %.

V porovnaní s projekciami z júna 2019 bol rast reálneho HDP na roky 2019 a 2020 upravený nadol, zatiaľ čo na rok 2021 zostáva bez zmeny. Vzhľadom na naďalej slabé ukazovatele sentimentu, predovšetkým v dôsledku slabého vývoja svetového obchodu, ktorý trvá dlhšie, než sa pôvodne očakávalo, ako aj v dôsledku globálnej neistoty, bol krátkodobý výhľad upravený nadol na tretí aj štvrtý štvrťrok 2019. Táto revízia má za následok slabší účinok prenosu v roku 2020, z čoho vyplýva zníženie ročného rastu HDP v roku 2020. Od začiatku roka 2020 však štvrťročný profil hospodárskeho rastu zostáva bez zmeny, keďže vplyv výrazného zníženia zahraničného dopytu je celkovo vykompenzovaný vplyvom priaznivejších podmienok financovania a nižších cien ropy.

2 Ceny a náklady

Podľa projekcií by mala inflácia HICP v roku 2019 dosiahnuť v priemere 1,2 %, v roku 2020 by mala klesnúť na 1,0 % a v roku 2021 by mala dosiahnuť 1,5 % (graf 2). Inflácia HICP sa bude až do druhého polroka 2020 pohybovať okolo pomerne nevýrazných hodnôt, odrážajúc najmä vývoj inflácie energetickej zložky HICP v súvislosti s nedávnym poklesom cien ropy, záporné a kladné bázické efekty a v menšej miere aj nižšie regulované ceny elektriny a plynu. Inflácia energetickej zložky HICP zostane až do konca roka 2020 záporná a kladné hodnoty zaznamená až v roku 2021, keď dôjde k stabilizácii krivky cien ropných futures. Inflácia potravinovej zložky HICP, ktorá by sa mala v najbližšom období v dôsledku oneskorených účinkov predchádzajúceho rastu výstupných cien poľnohospodárskych výrobcov zvýšiť, by sa mala podľa predpokladov pohybovať okolo úrovne 1,9 %. Inflácia HICP bez energií a potravín bude v priebehu roka 2020 zaznamenávať horizontálny trend a v roku 2021 vzrastie na 1,5 %. K trendu mierneho rastu základnej inflácie bude podľa očakávaní prispievať očakávané zrýchlenie rastu hospodárskej aktivity a s tým súvisiace oživenie ziskových marží vyplývajúce z premietania predchádzajúceho rastu nákladov práce do cien. Výsledkom bude zintenzívnenie domácich nákladových tlakov. Základnú infláciu majú do určitej miery podporiť aj rastúce ceny neenergetických komodít a rastúca základná globálna inflácia.

Rast kompenzácií na zamestnanca má byť vzhľadom na pretrvávajúci nedostatok pracovných síl pomerne výrazný. Po prudkom náraste jednotkových nákladov práce v roku 2019 v súvislosti s cyklickým spomalením rastu produktivity sa má ich rast v horizonte projekcií o niečo zmierniť v dôsledku predpokladaného posilnenia rastu produktivity súvisiaceho s hospodárskym rastom. Hlavnou príčinou mzdového rastu je predpokladané prehlbovanie nedostatku pracovných síl v niektorých častiach eurozóny. Možno očakávať, že k pomerne výraznému rastu miezd v krajinách eurozóny, v ktorých systém tvorby miezd zahŕňa retrospektívne prvky, prispeje popri cyklickej dynamike aj rast celkovej inflácie za posledné dva roky. Niektoré krajiny zároveň prijali opatrenia na zvýšenie minimálnej mzdy, ktoré sa môžu premietnuť do distribúcie miezd.

Ziskové marže sa majú počas horizontu projekcií vyvíjať priaznivejšie než v roku 2018. Ziskové marže boli v niekoľkých posledných štvrťrokoch v dôsledku výrazného rastu jednotkových nákladov práce a zhoršenia obchodných podmienok v súvislosti s predchádzajúcim rastom cien ropy obmedzené. Vzhľadom na nedávny pokles cien ropy a predpokladané oživenie hospodárskej aktivity by sa však významnosť uvedených faktorov mala znížiť.

Inflácia dovozných cien by sa mala v roku 2019 oslabiť a počas zvyšku sledovaného obdobia mierne rásť. Po vysokých hodnotách zaznamenaných v roku 2018 by sa mala ročná miera rastu deflátora dovozu v roku 2019 znížiť a do roku 2021 by mala postupne rásť. Na tento vývoj do značnej miery vplývajú pohyby cien ropy, ktoré dovozné ceny v roku 2018 tlačili nahor a počas sledovaného obdobia ich zasa budú tlmiť, hoci ich účinok sa bude s vyrovnávaním klesajúceho profilu krivky cien ropných futures ku koncu sledovaného obdobia postupne znižovať. K inflácii dovozných cien má zároveň, hoci v o niečo nižšej miere, prispievať rast cien neropných komodít a základné globálne cenové tlaky.

V porovnaní s projekciami z júna 2019 bola projekcia vývoja inflácie HICP na celé sledované obdobie upravená nadol. Príčinou je najmä energetická zložka, ktorá bola na roky 2019 i 2020 výrazne upravená nadol v dôsledku nižších cien ropy. Nadol bola navyše upravená aj projekcia inflácie HICP bez energií a potravín, a to v dôsledku slabších údajov, slabšej hospodárskej aktivity, nepriamych účinkov nižších cien ropy a v minulosti dlhodobo nadhodnotených predikcií.

3 Výhľad rozpočtového vývoja

Agregovaná fiškálna pozícia eurozóny má byť počas celého sledovaného obdobia mierne expanzívna. Fiškálna pozícia sa vyjadruje ako zmena cyklicky upraveného primárneho salda očisteného od vládnej podpory finančnému sektoru. Očakáva sa, že po neutrálnej fiškálnej pozícii v roku 2018 bude v roku 2019 mierne expanzívna, predovšetkým v dôsledku zníženia priamych daní, ako aj nárastu výdavkov verejnej správy v niektorých krajinách. V roku 2020 sa očakáva o niečo výraznejšie rozpočtové uvoľňovanie, a to najmä v dôsledku ďalšieho znižovania priamych daní, ako aj vyšších transferov v niektorých krajinách. V roku 2021 sa na rozpočtovom uvoľňovaní podieľa najmä Nemecko, a to vzhľadom na rýchlejší rast výdavkov a nedávno schválené čiastočné zrušenie solidárnej dane, ktoré zníži priame daňové zaťaženie domácností.

Rozpočtové saldo eurozóny sa má počas celého sledovaného obdobia zhoršovať, pričom pomer zadlženosti má aj naďalej klesať. Najvýraznejšie zhoršenie salda sa očakáva v roku 2019, a to v dôsledku expanzívnej fiškálnej pozície. Následne sa celkové rozpočtové saldo bude zhoršovať o čosi pomalším tempom. Dôvodom je čiastočné vykompenzovanie ďalšieho rozpočtového uvoľňovania úsporami úrokových platieb, pri v podstate nezmenenej cyklickej zložke. Klesajúci trend pomeru dlhu verejnej správy k HDP podporujú aj primárne prebytky, ktoré však postupne klesajú, a priaznivý diferenciál rastu a úrokovej miery.

Výhľad rozpočtového vývoja eurozóny zostáva v porovnaní s projekciami z júna 2019 zhruba nezmenený. O niečo vyšší rozpočtový deficit na konci sledovaného obdobia je dôsledkom ďalšieho uvoľňovania rozpočtovej politiky a zhoršovania cyklickej zložky, ktoré sú čiastočne kompenzované nižšími úrokovými výdavkami. Očakáva sa, že pomer zadlženosti bude v porovnaní s projekciami z júna 2019 v dôsledku zvýšenia projektovaných hodnôt diferenciálu rastu a úrokovej miery a nižších primárnych prebytkov rásť o niečo rýchlejšie.