Prehľad

Výhľad vývoja hospodárskej aktivity a inflácie v eurozóne je momentálne veľmi neistý a v zásadnej miere závisí od priebehu ruskej vojny na Ukrajine, dosahu zavedených sankcií a možných ďalších opatrení.^[1] Základný scenár zahŕňa počiatočné hodnotenie dosahu vojny na hospodárstvo eurozóny na základe informácií dostupných do 2. marca 2022. Z prudkého rastu cien energií a nepriaznivých účinkov na dôveru vyplýva v najbližšom období výrazne negatívny vplyv na domáci dopyt, zatiaľ čo oznámené sankcie a prudké zhoršenie výhľadu vývoja ruskej ekonomiky oslabia rast obchodnej výmeny eurozóny. Projekcie v základnom scenári vychádzajú z predpokladu, že súčasné narušenie dodávok energií a nepriaznivé účinky na dôveru spojené s konfliktom budú dočasné a že globálne ponukové reťazce nebudú výrazne zasiahnuté. Na základe týchto predpokladov základný scenár vývoja počíta s výrazne negatívnym dosahom konfliktu na hospodársky rast v eurozóne v roku 2022. Vzhľadom na východiskovú pozíciu hospodárstva eurozóny so silným trhom práce a predpokladaným odznievaním negatívnych účinkov pandémie a ponukových obmedzení sa v projekciách aj naďalej očakáva pomerne výrazné tempo expanzie hospodárskej aktivity v nadchádzajúcich štvrťrokoch. V strednodobom horizonte by sa mal rast približovať k priemerným historickým mieram i napriek menej podpornému nastaveniu rozpočtovej politiky a rastu úrokových mier v súlade s technickými predpokladmi vychádzajúcimi z očakávaní finančného trhu. Celkovo by mal rast reálneho HDP podľa projekcií dosiahnuť v priemere 3,7 % v roku 2022, 2,8 % v roku 2023 a 1,6 % v roku 2024. V porovnaní s projekciami odborníkov Eurosystému z decembra 2021 bol výhľad hospodárskeho rastu na rok 2022 upravený o 0,5 percentuálneho bodu nadol, predovšetkým vzhľadom na vplyv ukrajinskej krízy na ceny energií, dôveru a obchod. Túto úpravu nadol čiastočne kompenzuje kladný účinok revízie údajov za rok 2021 nahor. Na rok 2023 bol rast znížený o 0,1 percentuálneho bodu, zatiaľ čo v roku 2024 zostáva bez zmeny.

Po sérii výnimočných šokov cien energií z konfliktu na Ukrajine vyplýva, že celková inflácia v nasledujúcich mesiacoch podľa základného scenára projekcií zostane na veľmi vysokej úrovni, kým sa znova nezačne pomaly približovať k cieľovej úrovni. V priemere by mala dosiahnuť 5,1 % v roku 2022, 2,1 % v roku 2023 a 1,9 % v roku 2024. Tlaky na rast cien v krátkodobom horizonte sa podstatne zvýšili, predovšetkým v prípade ropy a plynových komodít. Podľa aktuálneho hodnotenia budú tieto tlaky trvať dlhšie, než sa očakávalo v minulosti, a budú len čiastočne kompenzované tlmiacimi účinkami na rast prameniacimi zo slabšej dôvery a slabším rastom obchodnej výmeny v dôsledku konfliktu. Za predpokladu absencie ďalších rastových šokov cien komodít však projekcie počítajú s výrazným poklesom inflácie energetickej zložky počas sledovaného obdobia. V krátkodobom horizonte tento pokles súvisí s bázickými efektmi, zatiaľ čo z technických predpokladov vychádzajúcich z cien futures vyplýva pokles cien ropy a veľkoobchodných cien plynu, ktorý bude mať za následok zanedbateľný príspevok energetickej zložky k  celkovej inflácii v roku 2024. Inflácia HICP bez energií a potravín zostáva v roku 2022 na vysokej úrovni 2,6 %, odrážajúc výraznejšiu dynamiku cien služieb s priamym kontaktom so zákazníkmi, nepriame účinky vyšších cien energií a rastové účinky pretrvávajúcich obmedzení na strane ponuky. S oslabovaním týchto tlakov sa na základe historických trendov očakáva pokles tejto miery základnej inflácie na 1,8 % v roku 2023 a jej následný nárast na 1,9 % v roku 2024 v dôsledku rastúceho dopytu, zvyšujúceho sa nedostatku pracovných síl a určitých sekundárnych vplyvov na mzdy. V kumulatívnom vyjadrení počas celého sledovaného obdobia bola celková inflácia v porovnaní s projekciami odborníkov Eurosystému z decembra 2021 výrazne upravená nahor, najmä na rok 2022. Príčinou sú aktuálne nečakane vysoké hodnoty, vyššie ceny energetických komodít, odolnejšie rastové tlaky prameniace z narušenej ponuky a rýchlejší rast miezd, okrem iného v súvislosti s plánovaným zvýšením minimálnej mzdy v Nemecku. Úprava projektovaných hodnôt nahor prihliada aj na nedávny návrat trhových ukazovateľov strednodobých inflačných očakávaní na úrovne zodpovedajúce inflačnému cieľu ECB. Tieto účinky prevažujú negatívny vplyv, ktorý má na infláciu výrazné zvýšenie trhových predpokladov týkajúcich sa úrokových mier a negatívne dopytové účinky súvisiace s konfliktom na Ukrajine.

Vzhľadom na značnú neistotu spojenú s dosahom konfliktu na Ukrajine na hospodárstvo eurozóny boli okrem základného scenára vypracované dva alternatívne scenáre. Nepriaznivý scenár v porovnaní so základným scenárom predpokladá, že na Rusko budú uvalené prísnejšie sankcie, čo povedie k určitým narušeniam globálnych hodnotových reťazcov. Pokračujúce znižovanie dodávok ruského plynu by viedlo k vyšším nákladom na energie a obmedzeniu produkcie eurozóny. Z dôvodu prechodu na iné zdroje energie by však išlo len o dočasný vplyv. Geopolitické napätie by navyše oproti základnému scenáru trvalo dlhšie, čo by spôsobilo dodatočné narušenia finančného vývoja a dlhšie pretrvávajúcu neistotu. Podľa nepriaznivého scenára by bol rast HDP eurozóny v roku 2022 v porovnaní so základným scenárom o 1,2 percentuálneho bodu nižší, zatiaľ čo inflácia by bola o 0,8 percentuálneho bodu vyššia. V roku 2023 by boli rozdiely menšie. V roku 2024 by bol hospodársky rast o niečo vyšší ako v základnom scenári, keďže ekonomika by dobiehala väčší negatívny dosah na hospodársku aktivitu z rokov 2022 a 2023. S normalizáciou trhov s ropou a plynom a postupným spomaľovaním prudkého rastu cien energií by mala inflácia klesnúť pod úroveň základného scenára, najmä v roku 2024. Druhý, závažnejší scenár okrem predpokladov nepriaznivého scenára zahŕňa aj silnejšiu reakciu cien energií na prísnejšie obmedzenia dodávok, výraznejšie preceňovanie na finančných trhoch a rozsiahlejšie sekundárne účinky rastúcich cien energií. Podľa tohto scenára by bol rast HDP v roku 2022 v porovnaní so základným scenárom nižší o 1,4 percentuálneho bodu, zatiaľ čo inflácia by bola vyššia o 2,0 percentuálneho bodu. S výrazne pomalším rastom a vyššou infláciou než v základnom scenári sa počíta aj v roku 2023. Z dlhšieho trvania narušení spôsobených vojnou vyplýva, že účinky dobiehania na hospodársky rast by boli pomerne obmedzené, zatiaľ čo silnejšie sekundárne účinky by vykompenzovali negatívny vplyv na infláciu prameniaci z klesajúcich cien energií.

1 Reálna ekonomika

Rast reálneho HDP sa v poslednom štvrťroku 2021 v dôsledku rastúcich ponukových prekážok, prísnejších pandemických obmedzení a vyšších cien energií zmiernil na 0,3 %, čo zhruba zodpovedá očakávaniam uvádzaným v projekciách z decembra 2021. Vzhľadom na nárast miery infekcií a opätovnú neistotu spojenú s pandémiou, ako aj cenami spôsobený pokles reálneho disponibilného príjmu, došlo k zníženiu súkromnej spotreby. Naopak, investície a verejná spotreba prispeli k rastu pozitívne a hospodárska aktivita sa vrátila na úroveň spred začiatku pandémie.

Rast reálneho HDP by mal v prvom štvrťroku 2022 zostať tlmený v dôsledku prísnejších obmedzení mobility, pretrvávajúcich ponukových prekážok, vysokých cien energií a konfliktu na Ukrajine (graf 1). Pokles maloobchodného predaja v decembri 2021 (z 2,7 % v novembri) a oslabenie dynamiky služieb s intenzívnym kontaktom v dôsledku prísnejších obmedzení mobility na prelome rokov sa premietli do negatívneho prenosového účinku na rast v prvom štvrťroku 2022. Tento účinok bol podľa všetkého čiastočne kompenzovaný miernym mesačným nárastom maloobchodného predaja v januári 2022 (0,2 %). Viac výhľadové ukazovatele, ako napríklad kompozitný index nákupných manažérov (PMI) výrobného sektora a ukazovateľ ekonomického sentimentu, ktorý zostavuje Európska komisia, v januári a februári celkovo zotrvali na úrovniach zaznamenaných v poslednom štvrťroku. Napriek zlepšeniu indexu PMI, pokiaľ ide o dodacie lehoty vo výrobnom sektore v januári a februári, tento index naďalej signalizuje intenzívne výpadky na strane ponuky. Prieskumy, z ktorých tieto ukazovatele vychádzajú, sa však uskutočnili pred vypuknutím konfliktu na Ukrajine. I vzhľadom na ďalší šok cien energií a neistotu spôsobenú ruskou inváziou na Ukrajinu bol rast reálneho HDP za prvý štvrťrok 2022 v porovnaní s decembrovými projekciami upravený o 0,2 percentuálneho bodu nadol a v súčasnosti sa očakáva, že dosiahne 0,2 %.

Výhľad vývoja hospodárskej aktivity v eurozóne je v súčasnosti veľmi neistý a v rozhodujúcej miere závisí od udalostí na Ukrajine. Vojna na Ukrajine zhoršuje výhľad hospodárskeho rastu v najbližšom období, najmä prostredníctvom vplyvu na obchod, ceny komodít a kanály dôvery. Sankcie a oslabovanie ruskej ekonomiky nepriaznivo pôsobia na zahraničný dopyt po produkcii eurozóny, hoci priame obchodné prepojenie s Ruskom je obmedzené. Z prudko rastúcich cien energií a negatívnych účinkov na dôveru spolu so zhoršením rizikového sentimentu a poklesom cien akcií vyplýva tlmený domáci dopyt. V základnom scenári našich projekcií sa však predpokladá, že prípadné výpadky dodávok energií v súvislosti s konfliktom budú len dočasné a nebudú mať výraznejší trvalý vplyv na hospodársku aktivitu v eurozóne. Box 3 obsahuje podrobnejšie informácie o očakávanom vplyve konfliktu na hospodárstvo eurozóny a opisuje dva alternatívne scenáre na základe negatívnejších predpokladov.

I naďalej sa predpokladá, že hospodársky rast sa bude v druhom štvrťroku 2022 vzhľadom na začínajúci sa ústup viacerých nepriaznivých faktorov zvyšovať, no tento nárast je tlmený negatívnym vplyvom konfliktu na Ukrajine. Očakávané zlepšenie nad rámec najbližšieho obdobia vychádza z viacerých podporných faktorov: slabnutia vplyvu pandémie na hospodárstvo, postupného ustupovania ponukových obmedzení a zlepšenia konkurencieschopnosti vývozných cien voči hlavným obchodným partnerom. Konflikt na Ukrajine by mal mať naopak na rast eurozóny nepriaznivý vplyv. Hoci sa očakáva, že program Next Generation EU (NGEU) podporí investície v niektorých krajinách, z ukončenia dočasných vládnych podporných opatrení vyplýva, že od rozpočtovej politiky je možné očakávať menej podpory, najmä v roku 2022. Napriek tomu, že z technických predpokladov vyplýva rast úrokových mier, podmienky financovania zostanú priaznivé. Celkovo sa napriek zhoršeniu krátkodobého výhľadu predpokladá, že vývoj reálneho HDP sa viac-menej vráti na trajektóriu očakávanú v projekciách spred pandémie (graf 2).

Podľa projekcií má v priebehu roka 2022 i napriek zvýšenej neistote spôsobenej konfliktom na Ukrajine dôjsť k oživeniu súkromnej spotreby, ktorá má počas sledovaného obdobia zostať hlavným faktorom hospodárskeho rastu. Vzhľadom na prísnejšie obmedzenia súvisiace s pandémiou – najmä v oblasti služieb s intenzívnym kontaktom – a rastúce ceny energií súkromná spotreba v poslednom štvrťroku 2021 poklesla viac, ako sa očakávalo, a za svojou úrovňou spred pandémie zaostávala o 2,5 %. Výrazne negatívny vplyv vyšších cien energií na kúpnu silu domácností môže viesť k poklesu súkromnej spotreby i v prvom štvrťroku 2022. Súkromná spotreba by následne mala narastať, hoci o niečo pomalšie, ako sa pôvodne očakávalo, a to vzhľadom na tvorbu preventívnych úspor a ďalší rast cien energií v dôsledku vojny na Ukrajine. Nárast súkromnej spotreby vychádza z predpokladu, že pandemická situácia sa postupne vyrieši, obmedzenia dodávok spotrebného tovaru sa zmiernia a narušenie dodávok energie v dôsledku konfliktu na Ukrajine bude iba dočasné. Spotreba by mala aj v roku 2023 predstihnúť vývoj reálneho príjmu, a to v dôsledku ďalšieho uvoľňovania úspor nahromadených od začiatku roka 2020.

Vysoké mzdové príjmy prispievajú k rastu reálneho disponibilného príjmu, zatiaľ čo vyššia miera inflácie a ukončenie rozpočtových transferov majú brzdiaci účinok. V prvom štvrťroku 2022 sa očakáva výrazný pokles reálneho disponibilného príjmu v dôsledku vyššej inflácie a nižších čistých rozpočtových transferov. Od druhého štvrťroka sa predpokladá oživenie spojené so zlepšovaním podmienok na trhoch práce a v menšej miere aj vyššími ostatnými osobnými príjmami, v súlade s miernym rastom hospodárskej aktivity. V roku 2022 by mali čisté rozpočtové transfery rast príjmov naopak tlmiť, a to vzhľadom na pokles počtu ľudí zapojených do programov na záchranu pracovných miest, keďže pracovníci sa vo väčšine prípadov vrátia späť do riadneho zamestnania. Okrem toho sa končí aj platnosť iných dočasných rozpočtových opatrení súvisiacich s pandémiou. Tento vývoj je čiastočne vyvážený novými opatreniami na kompenzáciu vplyvu vysokých cien energií. Vysoká inflácia má na reálny disponibilný príjem väčší tlmiaci účinok, než sa pôvodne očakávalo, čo prispieva k jeho poklesu v roku 2022.

Očakáva sa, že miera úspor domácností klesne pod svoju predkrízovú úroveň a ku koncu sledovaného obdobia sa ustáli. Miera úspor má počas roka 2022 klesať a oproti predchádzajúcim projekciám bola upravená mierne nadol. Zatiaľ čo konflikt na Ukrajine vyvoláva neistotu, ktorá by zvyčajne mala za následok zvyšovanie preventívnych úspor, tento účinok prevažuje skutočnosť, že domácnosti úspory využívajú na aspoň čiastočné zmiernenie negatívnych vplyvov šoku cien energií na rast reálnej spotreby. Normalizácia prístupu spotrebiteľov k úsporám je odrazom uvoľnenia opatrení proti šíreniu nákazy a rozptýlenia preventívnych dôvodov tvorby úspor v súvislosti s pandémiou. Podľa projekcií by sa miera úspor mala v polovici roka 2022 celkovo stabilizovať pod svojím historickým priemerom. Skutočnosť, že miera úspor je síce len mierne, no dlhodobo pod úrovňou svojho historického priemeru, je odrazom čiastočného uvoľňovania nadbytočných úspor domácností nahromadených od začiatku pandémie. Tento efekt však oslabuje neistota spôsobená udalosťami na Ukrajine a koncentrácia nadbytočných úspor v bohatších a starších domácnostiach s nižším sklonom k spotrebe, zatiaľ čo domácnosti v nižších príjmových skupinách zostávajú viac vystavené šoku cien energií, a to aj vzhľadom na ich nižšie rezervy.^[2]

Investície do nehnuteľností na bývanie by mali v krátkodobom horizonte zostať kladné a počas zvyšku sledovaného obdobia by sa mali zmierniť. Investície do nehnuteľností na bývanie sa v poslednom štvrťroku 2021 mierne zvýšili, čo je vo všeobecnosti v súlade s očakávaniami z projekcií z decembra 2021, pričom aktivitu na trhu s nehnuteľnosťami na bývanie tlmí nedostatok pracovných síl a surovín. Napriek vojne na Ukrajine sa predpokladá, že investície do nehnuteľností na bývanie budú v krátkodobom horizonte naďalej rásť, a to vzhľadom na stále výrazný dopyt podporovaný najmä silným záujmom zo strany domácností s vyšším príjmom, ako aj určité predbežné signály zmierňovania ponukových obmedzení. Po krátkej fáze dobiehania, počas ktorej sa očakáva výraznejšie zmiernenie ponukových obmedzení, by sa mal rast investícií do nehnuteľností na bývanie počas zvyšku sledovaného obdobia zmierňovať. Napriek tomu ho budú naďalej podporovať pozitívne účinky Tobinovho koeficientu a rast disponibilného príjmu, zatiaľ čo podmienky financovania budú o niečo menej priaznivé.

Počas sledovaného obdobia sa očakáva rast podnikových investícií, ktoré budú mať napriek konfliktu na Ukrajine a vzhľadom na ustupovanie ponukových obmedzení a vyplácanie prostriedkov z programu NGEU čoraz väčší podiel na reálnom HDP. Po dočasnom poklese podnikových investícií v treťom štvrťroku 2021 spôsobenom najmä prekážkami na strane ponuky sa podnikové investície v poslednom štvrťroku 2021 podľa odhadov vrátili k dynamickejšiemu rastu. Stále vysoká dôvera podnikateľského sektora a miera využitia kapacít, ako aj lepší stav objednávok výrobcov investičného tovaru, poukazujú v krátkodobom horizonte napriek zvýšenej neistote a volatilite na finančných trhoch v dôsledku konfliktu na Ukrajine na pokračujúci kladný rast. Očakáva sa, že s ústupom výpadkov na strane ponuky si rast investičnej aktivity zachová dynamiku, hoci zvyšovanie cien komodít, nepriaznivé účinky na dôveru a narušenie obchodu súvisiace s konfliktom ho budú pravdepodobne tlmiť. K podnikovým investíciám má okrem toho počas sledovaného obdobia prispievať aj pozitívny vplyv programu NGEU a projektovaný rast ziskov v roku 2022 a ďalších rokoch. V strednodobom horizonte navyše povedú k ďalšej stimulácii podnikových investícií vyššie výdavky súvisiace s dekarbonizáciou európskeho hospodárstva. Podnikové investície by preto mali mať počas sledovaného obdobia na reálnom HDP čoraz väčší podiel.

Konflikt na Ukrajine spomaľuje oživenie obchodu v krátkodobom horizonte, neskôr v priebehu roka 2022 sa však má jeho sila stupňovať. Po náznakoch oživenia zahraničného dopytu po produkcii eurozóny koncom roka 2021 vojna na Ukrajine nepriaznivo vplýva na krátkodobé vyhliadky vývoja vývozu z eurozóny. Nepriaznivý vplyv tohto konfliktu by mali čiastočne kompenzovať určité zlepšenia cenovej konkurencieschopnosti a očakávané oživenie obchodu so službami. Štvrťročné miery rastu vývozu z eurozóny boli preto na rok 2022 upravené nadol. Ročná miera rastu však bola upravená nahor v dôsledku pozitívnych účinkov prenosu v súvislosti s korekciou smerom nahor v druhom polroku 2021. Na strane dovozu bude mať krátkodobé utlmenie hospodárskej aktivity eurozóny pravdepodobne za následok nižšie miery rastu. Preto sa očakáva, že čistý vývoz prispeje k rastu HDP v roku 2022 len mierne. Krátkodobý výhľad však naďalej zatieňujú výrazné riziká, ktoré súvisia s narušením dodávateľských reťazcov v dôsledku nedostatku kľúčových vstupov z Ruska. AK účinky konfliktu, ponukových obmedzení a obmedzení súvisiacich s pandémiou pominú, obchod eurozóny sa od druhého polroka 2022 vráti na svoju dlhodobú trajektóriu rastu. Obchodné deflátory sa v dôsledku šoku cien energií vyznačujú silným rastom, najmä na strane dovozu, ktorý bude pretrvávať aj v priebehu celého roka 2022. Zároveň je pravdepodobné, že dôjde k výraznému zhoršeniu obchodných podmienok a obchodnej bilancie eurozóny, ktoré by sa mali normalizovať až od roku 2023.

Podmienky na trhu práce sa naďalej zlepšujú. Zamestnanosť sa v poslednom štvrťroku 2021 zvýšila o 0,5 %, pričom došlo k ďalšiemu poklesu miery nezamestnanosti. Podľa projekcií by mala zamestnanosť počas sledovaného obdobia ďalej rásť aj napriek určitým tlmiacim tlakom súvisiacim so zvýšenou neistotou spôsobenou vojnou na Ukrajine. Okrem toho sa očakáva, že v krátkodobom horizonte bude miera nezamestnanosti pravdepodobne nepriaznivo ovplyvnená, v priemernom ročnom vyjadrení by však mala do roku 2024 klesnúť na 7,0 %. Hlavnou príčinou tohto poklesu je očakávaný vysoký dopyt po pracovnej sile v nadväznosti na pokračujúce hospodárske oživenie.

Rast produktivity práce by sa mal počas sledovaného obdobia postupne spomaľovať na úroveň svojho dlhodobého priemeru. Po dočasnom poklese súvisiacom so spomalením hospodárskej aktivity sa očakáva, že produktivita práce opäť naberie na intenzite v dôsledku rýchlejšieho hospodárskeho rastu a následne sa bude postupne normalizovať smerom k dlhodobému priemeru pred začiatkom pandémie. Očakáva sa, že produktivita práce (na zamestnanú osobu) bude do konca sledovaného obdobia približne o 4,6 % vyššia ako jej úroveň pred krízou.

V porovnaní s projekciami z decembra 2021 bol rast reálneho HDP upravený nadol o 0,5 percentuálneho bodu na rok 2022 a o 0,1 percentuálneho bodu na rok 2023, zatiaľ čo na rok 2024 zostáva nezmenený. Zhoršený výhľad na rok 2022 do značnej miery odráža vplyv krízy na Ukrajine na ceny energií, dôveru a obchod a čiastočne ho kompenzuje pozitívny účinok prenosu v súvislosti s korekciou údajov na rok 2021 smerom nahor. V rokoch 2023 a 2024 sú pozitívne vplyvy rastu cenovej konkurencieschopnosti v súvislosti s vyššími nákladovými tlakmi niektorých kľúčových obchodných partnerov celkovo vyvážené predpokladmi vyšších úrokových mier a negatívnym vplyvom vyšších cien energií.

2 Výhľad rozpočtového vývoja

Od projekcií z decembra 2021 boli do základného scenára vývoja pridané niektoré ďalšie fiškálne stimulačné opatrenia. Odhaduje sa, že po výraznej expanzii v roku 2020 bude nastavenie rozpočtovej politiky eurozóny upravené o granty v rámci programu NGEU v roku 2021 sprísnené. Je to najmä dôsledkom neočakávaných príjmov a ďalších faktorov, ktoré sa často prejavujú počas oživenia. Nastavenie rozpočtovej politiky by sa malo v roku 2022 a v oveľa menšej miere aj počas zvyšku sledovaného obdobia viac sprísniť v dôsledku zrušenia výraznej časti pandemickej núdzovej podpory. V porovnaní s projekciami z decembra 2021 má byť nastavenie rozpočtovej politiky v roku 2022 o približne 0,2 percentuálneho bodu HDP voľnejšie a v rokoch 2023 a 2024 zhruba nezmenené. V zmenách na rok 2022 sa okrem iného odrážajú dodatočné stimulačné opatrenia, ktoré vlády prijali v reakcii na vlnu omikron, a nové opatrenia na kompenzáciu vyšších cien energií, ako aj čiastočný obrat neočakávaných príjmov z roku 2021. Tento dodatočný fiškálny impulz je čiastočne kompenzovaný pomalším rastom výdavkov, najmä spotreby verejnej správy a transferov. Rozpočtové predpoklady a projekcie sú v súčasnosti ovplyvnené vysokou mierou neistoty vzhľadom na vojnu na Ukrajine, pričom posudzované riziká sú naklonené zavedeniu dodatočných stimulov.

Rozpočtové saldo eurozóny by sa malo v období do roku 2024 podľa projekcií aj naďalej plynule zlepšovať, ale v menšej miere, než sa predpokladalo v projekciách z decembra 2021. Predpokladá sa, že rozpočtový deficit eurozóny zostal v roku 2021 vysoký, pričom vrchol dosiahol v roku 2020. Počas sledovaného obdobia by sa rozpočtové saldo malo podstatne zlepšiť najmä vďaka cyklickej zložke a nižšiemu primárnemu deficitu očistenému od cyklických vplyvov. Na konci sledovaného obdobia sa predpokladá, že rozpočtové saldo bude na úrovni −2 % HDP a zostane tak pod úrovňou pred krízou. Po prudkom náraste v roku 2020 sa očakáva, že celkový dlh verejnej správy eurozóny bude počas celého sledovaného obdobia klesať a v roku 2024 dosiahne približne 89 % HDP, čo je nad úrovňou spred pandémie. Jeho pokles je podľa všetkého najmä dôsledkom priaznivých diferenciálov úrokových mier a rastu, ale aj úprav vzťahu deficitu a dlhu, ktoré spolu prevažujú dlhodobejšie, aj keď klesajúce primárne deficity. V porovnaní s projekciami z decembra 2021 bolo odhadované výsledné rozpočtové saldo na rok 2021 výrazne upravené nahor, a to v dôsledku vyššieho pomeru príjmov k HDP i nižšieho pomeru výdavkov k HDP. Napriek vyššiemu východiskovému bodu by malo byť rozpočtové saldo v roku 2024 nižšie, ako sa predpokladalo v decembri, a to v dôsledku zhoršenia makroekonomického výhľadu vyvolaného vojnou na Ukrajine a revízie úrokových platieb vo vzťahu k HDP smerom nahor. Vývoj pomeru celkového dlhu eurozóny bol počas celého sledovaného obdobia upravený nadol, najmä v dôsledku priaznivých bázických efektov z roku 2021.

3 Ceny a náklady

Celková inflácia vo februári 2022 dosiahla 5,8 % a v nasledujúcich štvrťrokoch by mala zostať zvýšená (graf 3). Na celkovú infláciu vplýva najmä inflácia cien energií, ktorá vo februári stúpla na približne 32 %, hlavne v dôsledku vyšších cien plynu a elektrickej energie. Očakáva sa, že tieto dve zložky budú udržiavať vysokú mieru inflácie cien energií v priebehu celého roka. Naopak, vplyv palív by mal v roku 2022 odznievať v dôsledku bázických efektov a predpokladaného klesajúceho profilu cien ropy. Ceny elektrickej energie a plynu v januári medzimesačne výrazne vzrástli, pričom v mnohých krajinách došlo k zmene cien na nový rok. Ďalší rast sa očakáva v priebehu roka, keďže v dôsledku vojny na Ukrajine sa na spotrebiteľov postupne prenesie prudký rast cien futures v oblasti veľkoobchodného predaja plynu (aj keď bázické efekty znamenajú určitý pokles ročnej miery inflácie v neskoršej časti roka). Inflácia HICP bez energií a potravín by mala v roku 2022 dosiahnuť 2,6 % v dôsledku vysokého dopytu, nepriamych účinkov vyšších cien energií a cenových tlakov v celom cenovom reťazci v súvislosti s ponukovými obmedzeniami. Inflácia cien potravín sa vo februári zvýšila na 4,1 % a počas celého roka 2022 by mala zostať vysoká v dôsledku vysokých cien komodít a mimoriadneho rastu cien plynu a elektrickej energie, ktoré tvoria približne 90 % celkových nákladov na energie v potravinárskom priemysle zameranom na spracované potraviny a sú dôležitým faktorom produkcie hnojív. Celková inflácia by mala v druhej polovici roka poklesnúť v dôsledku výrazných negatívnych bázických efektov a predpokladaného klesajúceho profilu cien ropy.

Predpokladá sa, že inflácia HICP klesne z priemerných 5,1 % v roku 2022 na 2,1 % v roku 2023 a 1,9 % v roku 2024. Tento pokles celkovej inflácie počas sledovaného obdobia je odrazom prudkého poklesu inflácie cien energií v súlade s predpokladom, že ceny ropy a plynu sa budú vyvíjať podľa klesajúceho profilu ich príslušných kriviek futures, napriek určitému rastovému vplyvu i) zrušenia dočasných rozpočtových opatrení na zníženie cien energií v roku 2023, ii) národných opatrení v oblasti klimatickej zmeny v rokoch 2023 – 2024 a iii) oneskorených účinkov predchádzajúceho výrazného rastu veľkoobchodných cien plynu. Počas sledovaného obdobia by mala klesnúť aj inflácia cien potravín. Podľa projekcií by mala inflácia HICP bez energií a potravín v roku 2023 mierne klesnúť na 1,8 % a neskôr v roku 2024 vzrásť na 1,9 %. Jej počiatočný pokles vyplýva zo zmiernenia rastových vplyvov prameniacich z ponukových obmedzení, ktoré sa postupne rozptyľujú, a z účinkov znovuotvárania hospodárstva, ako aj z bázických efektov. Aj keď nepriaznivý vplyv vojny na Ukrajine na rast môže mať určité tlmiace účinky, tieto budú zrejme neutralizované nepriamymi účinkami vyšších cien energií vyvolaných konfliktom. Mierny nárast v roku 2024 zodpovedá zhoršeniu situácie na trhu tovarov a služieb a trhu práce, určitým sekundárnym účinkom prudkého nárastu inflácie v rokoch 2021 a 2022 na mzdy a dlhodobejším inflačným očakávaniam ukotveným na úrovni inflačného cieľa ECB vo výške 2 %. Základné projekcie sa spájajú so značnou neistotou spôsobenou vojnou na Ukrajine, najmä vzhľadom na ďalší výrazný rast cien energií od finalizácie základných technických predpokladov. Alternatívne scenáre uvedené v boxe 3 zahŕňajú vysoké ceny energií.

Rast odmien na zamestnanca by mal v roku 2022 podľa projekcií dosiahnuť 3,6 % a v roku 2024 by mal klesnúť na 2,9 %, čo je stále nad historickým priemerom od roku 1999 (2,2 %). Hoci sa predpokladá, že odmeny na zamestnanca, ktoré boli v roku 2021 výrazne skreslené politickými opatreniami, sa mierne znížia, jednotkové náklady práce by sa mali v dôsledku pomalšieho rastu produktivity na zamestnanú osobu zvýšiť. Nadpriemerný rast miezd je odrazom prejavujúceho sa nedostatku pracovných síl, očakávaného zvýšenia minimálnej mzdy v Nemecku v októbri 2022 a určitých sekundárnych účinkov vysokej miery inflácie.

Vonkajšie cenové tlaky majú byť v roku 2022 podstatne silnejšie než domáce, v neskorších rokoch sledovaného obdobia však majú klesnúť na podstatne nižšie úrovne. Ročná miera rastu deflátora dovozu by mala v roku 2022 dosiahnuť 8,2 % a vo veľkej miere odrážať rast cien ropy a neenergetických komodít, ale aj určitý nárast vstupných nákladov v súvislosti s nedostatkom dodávok. Od roku 2023 by sa mal rast dovozných cien podľa očakávaní zmierniť a v roku 2024 dosiahnuť 0,7 %.

V porovnaní s projekciami z decembra 2021 bola projekcia inflácie HICP upravená smerom nahor o 1,9 percentuálneho bodu na rok 2022, o 0,3 percentuálneho bodu na rok 2023 a 0,1 percentuálneho bodu na rok 2024. Tri štvrtiny celkovej revízie sa týkajú volatilných zložiek energií a potravín, zatiaľ čo zostávajúca štvrtina súvisí s projekciami inflácie HICP bez energií a potravín. Táto revízia je odrazom nedávnych prekvapujúcich nárastov v údajoch, výraznejších a trvalejších tlakov cien energie (prameniacich z konfliktu na Ukrajine) a výpadkov v dodávkach, ako aj výraznejšieho rastu miezd v súvislosti s plánovaným zvýšením minimálnej mzdy v Nemecku. V rámci úpravy smerom nahor boli zohľadnené aj aktuálne ukazovatele strednodobých inflačných očakávaní vyplývajúce z prieskumov na úroveň zodpovedajúcu inflačnému cieľu ECB. V neskorších rokoch projekcií tieto účinky prevažujú negatívny vplyv výraznej úpravy trhových predpokladov na úrokové sadzby smerom nahor na infláciu a negatívne účinky konfliktu na Ukrajine na strane dopytu.