Hlavné údaje
1 Správa o činnosti
1.1 Účel správy o činnosti ECB
Správa o činnosti[1] je neoddeliteľnou súčasťou ročnej účtovnej závierky ECB a jej cieľom je priblížiť čitateľom širšie súvislosti týkajúce sa finančných výkazov.[2] Vzhľadom na to, že činnosti a operácie ECB sa uskutočňujú v záujme plnenia cieľov jej menovej politiky, finančnú situáciu ECB a výsledok jej finančného hospodárenia je potrebné vnímať s prihliadnutím na realizované menovopolitické opatrenia.
Správa o činnosti v tomto smere predstavuje hlavné úlohy a činnosti ECB a opisuje ich vplyv na jej finančné výkazy. Okrem toho analyzuje hlavné zmeny v súvahe a výkaze ziskov a strát počas roka a obsahuje informácie o finančných zdrojoch ECB. V neposlednom rade opisuje rizikové prostredie, v ktorom ECB pôsobí, a informuje o finančných a operačných rizikách, ktorým je ECB vystavená, a o pravidlách riadenia rizík používaných na ich zmiernenie.
1.2 Hlavné úlohy a činnosti
ECB je súčasťou Eurosystému, ktorý popri nej tvorí 19 národných centrálnych bánk členských štátov Európskej únie (EÚ), ktorých menou je euro. Hlavným cieľom Eurosystému je udržiavať cenovú stabilitu.[3] Ciele a úlohy ECB sú stanovené v Zmluve o fungovaní Európskej únie[4] a v Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Štatúte ESCB)[5] (diagram 1). ECB svoje činnosti vykonáva s cieľom plniť svoj mandát; jej zámerom nie je dosahovať zisk.
Diagram 1
Hlavné úlohy ECB
Operácie menovej politiky Eurosystému sa vykazujú vo finančných výkazoch ECB a národných centrálnych bánk krajín eurozóny, v súlade so zásadou decentralizovanej realizácie menovej politiky Eurosystému. Tabuľka 1 uvádza prehľad hlavných operácií a funkcií, ktoré ECB vykonáva v rámci plnenia svojho mandátu, a ich vplyvu na jej finančné výkazy.
Tabuľka 1
Hlavné činnosti ECB a ich vplyv na jej finančné výkazy
1.3 Finančný vývoj
1.3.1 Súvaha
V rokoch 2017 až 2021 sa pod vývoj súvahy ECB podpisovali najmä priame nákupy cenných papierov, ktoré ECB uskutočňovala v rámci realizácie menovej politiky Eurosystému (graf 1). V roku 2018 súvaha ECB expandovala najmä v dôsledku čistého nákupu cenných papierov v rámci programu nákupu cenných papierov (asset purchase programme – APP)[6]. Čistý nákup cenných papierov v rámci tohto programu bol zastavený v decembri 2018 a v novembri 2019 bol znova obnovený. V dôsledku toho sa tempo rastu súvahy ECB v roku 2019 spomalilo, pričom jeho hlavným zdrojom bol nárast trhovej hodnoty devízových rezerv ECB a hodnoty eurových bankoviek v obehu. V roku 2020 v rámci zmierňovania následkov pandémie koronavírusu (COVID-19) Rada guvernérov rozhodla o komplexnom balíku opatrení menovej politiky vrátane spustenia núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP)[7], ktorý spôsobil ďalší rast súvahy. Čistý nákup aktív v rámci programov APP a PEPP pokračoval aj v roku 2021, čím veľkosť súvahy ECB ďalej rástla.
V roku 2021 sa objem súvahy ECB zvýšil o 110,8 mld. € na 680,1 mld. €, najmä v dôsledku podielu ECB na nákupe cenných papierov v rámci programov PEPP a APP. Tieto nákupy viedli k zvýšeniu stavu cenných papierov držaných na účely menovej politiky, zatiaľ čo peňažné vyrovnanie týchto nákupov prostredníctvom účtov v systéme TARGET2 viedlo k zodpovedajúcemu nárastu záväzkov v rámci Eurosystému. Nárast záväzkov v rámci Eurosystému bol prevážený peňažnými príjmami od klientov ECB z krajín mimo eurozóny v systéme TARGET2, ktoré zároveň viedli k nárastu ostatných záväzkov.
K rastu súvahy ECB prispel aj nárast hodnoty eurových bankoviek v obehu a trhovej hodnoty devízových rezerv ECB.
Graf 1
Hlavné zložky súvahy ECB
Cenné papiere v eurách držané na účely menovej politiky ku koncu roka 2021 tvorili 65 % celkových aktív ECB. Pod touto súvahovou položkou ECB vedie cenné papiere nadobudnuté v rámci programu pre trhy s cennými papiermi (Securities Markets Programme – SMP), troch programov nákupu krytých dlhopisov (CBPP1, CBPP2, CBPP3) a programov ABSPP, PSPP a PEPP.
V roku 2021 ECB na základe príslušných rozhodnutí Rady guvernérov pokračovala v čistom nákupe cenných papierov v rámci programov APP a PEPP vrátane reinvestovania istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci týchto programov. V dôsledku týchto nákupov sa objem portfólia cenných papierov ECB vedeného na účely menovej politiky zvýšil o 96,4 mld. € na 445,4 mld. € (graf 2), pričom za týmto nárastom stáli najmä nákupy v rámci programu PEPP. Pokles stavu aktív nadobudnutých v rámci programov SMP, CBPP1 a CBPP2 o 1,3 mld. € bol dôsledkom splácania.
V decembri 2021 Rada guvernérov oznámila[8], že mesačné tempo nákupu aktív v rámci programu APP zvýši na 40 mld. € v druhom štvrťroku a 30 mld. € v treťom štvrťroku 2022. Od októbra 2022 bude čistý nákup aktív pokračovať tempom 20 mld. € za mesiac až dovtedy, kým to bude potrebné na posilnenie akomodačného vplyvu menovopolitických sadzieb ECB, pričom ich nákup sa skončí krátko predtým, ako Rada guvernérov začne zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB. Rada guvernérov zároveň rozhodla o ukončení čistého nákupu aktív v rámci programu PEPP na záver marca 2022. Nákup však bude možné obnoviť, ak to bude potrebné na zmiernenie negatívnych následkov pandémie. V zmysle rozhodnutia Rady guvernérov bude Eurosystém pokračovať v reinvestovaní plnej výšky istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programov APP a PEPP.
Graf 2
Cenné papiere držané na účely menovej politiky
Cenné papiere ECB držané na účely menovej politiky v rámci aktívnych programov, t. j. APP a PEPP, mali ku koncu roka 2021 diverzifikovaný profil splatnosti[9] (graf 3).
Graf 3
Profil splatnosti programov APP a PEPP
V roku 2021 celková eurová hodnota aktív v rámci devízových rezerv ECB, ktoré pozostávajú zo zlata, zvláštnych práv čerpania, amerických dolárov, japonských jenov a čínskych jüanov, vzrástla o 4,5 mld. € na 80,3 mld. €.
Eurová hodnota zlata a pohľadávok v zlate v držbe ECB sa v roku 2021 v dôsledku nárastu trhovej ceny zlata v eurách zvýšila o 1,1 mld. € na 26,1 mld. € (graf 4), pričom objem rezerv rýdzeho zlata v unciach sa nezmenil. Toto zvýšenie zároveň viedlo k zodpovedajúcemu nárastu účtov precenenia zlata v držbe ECB (časť 1.3.2 „Finančné zdroje“).
Graf 4
Zlaté rezervy a ceny zlata
Čistý objem devízových prostriedkov ECB[10] v amerických dolároch, japonských jenoch a čínskych jüanoch vyjadrený v eurách vzrástol o 2,9 mld. € na 53,0 mld. € (graf 5), predovšetkým v dôsledku zhodnotenia amerického dolára voči euru. Zhodnotenie amerického dolára sa odráža aj vo vyšších zostatkoch účtov precenenia ECB (časť 1.3.2 „Finančné zdroje“).
Graf 5
Devízové rezervy
Hlavnou zložkou devízových rezerv ECB bol aj naďalej americký dolár, ktorý ku koncu roka 2021 tvoril približne 77 % ich celkového objemu.
ECB pri investovaní svojich devízových rezerv uplatňuje trojstupňový proces. Ako prvý krok útvar ECB zodpovedný za riadenie rizík navrhuje strategické základné portfólio, ktoré schvaľuje Rada guvernérov. Ako druhý krok útvar ECB zodpovedný za správu portfólií navrhuje taktické základné portfólio, ktoré schvaľuje Výkonná rada. V treťom kroku každodenné investičné operácie uskutočňujú decentralizovaným spôsobom národné centrálne banky.
Devízové rezervy ECB sa investujú predovšetkým do cenných papierov a vkladov na peňažnom trhu, alebo sú uložené na bežných účtoch (graf 6). Cenné papiere v tomto portfóliu sa oceňujú koncoročnou trhovou cenou.
Graf 6
Zloženie investícií do cudzej meny
Účelom devízových rezerv ECB je financovať potenciálne intervencie na devízovom trhu. Správa devízových rezerv ECB preto sleduje tri ciele (v poradí podľa priority): likviditu, bezpečnosť a výnosnosť. Toto portfólio preto zahŕňa najmä cenné papiere s krátkou dobou splatnosti (graf 7).
Graf 7
Profil splatnosti cenných papierov v cudzej mene
V roku 2021 sa hodnota portfólia vlastných zdrojov zvýšila o 0,4 mld. € na 21,1 mld. € (graf 8), najmä v dôsledku investovania prostriedkov prijatých od centrálnych bánk eurozóny v roku 2021 v rámci prvej splátky ich zvýšených podielov na základnom imaní ECB po odchode Bank of England z ESCB (časť 1.3.2 „Finančné zdroje“). Tento nárast bol čiastočne vyvážený predovšetkým poklesom trhovej hodnoty cenných papierov v portfóliu vlastných zdrojov.
Toto portfólio tvoria najmä cenné papiere v eurách, ktoré sa oceňujú koncoročnou trhovou cenou. V roku 2021 tvorili 72 % celkového portfólia štátne dlhopisy.
V roku 2021 sa ECB rozhodla investovať časť svojho portfólia vlastných zdrojov do investičného fondu eurových zelených dlhopisov pre centrálne banky (EUR BISIP G2), ktorý vytvorila Banka pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) v januári 2021. Táto investícia dopĺňa priame nákupy zelených dlhopisov na sekundárnom trhu. Podiel zelených investícií v rámci portfólia vlastných zdrojov naďalej rovnomerne rástol z 3,5 % na konci roka 2020 na 7,6 % na konci roka 2021. V nasledujúcich rokoch ECB ich podiel plánuje ďalej zvyšovať.
Graf 8
Portfólio vlastných zdrojov ECB
Portfólio vlastných zdrojov ECB tvoria najmä investície finančných prostriedkov ECB, t. j. splateného základného imania a prostriedkov vedených vo všeobecnom rezervnom fonde a rezerve na krytie finančných rizík. V dôsledku reinvestície výnosov z príjmov a ocenenia cenných papierov v trhových cenách portfólio vlastných zdrojov a uvedené finančné zdroje nemusia hodnotovo súhlasiť. Toto portfólio predstavuje zdroj príjmu na čiastočné pokrytie prevádzkových nákladov ECB, ktoré nesúvisia s výkonom úloh dohľadu.[11] Investuje sa do aktív denominovaných v eurách, pričom podlieha limitom stanoveným v rámci kontroly rizík. Výsledkom je diverzifikovanejšia štruktúra splatnosti (graf 9) ako v prípade portfólia devízových rezerv.
Graf 9
Profil splatnosti cenných papierov portfólia vlastných zdrojov ECB
Ku koncu roka 2021 celková hodnota eurových bankoviek v obehu predstavovala 1 544,4 mld. €, čo v porovnaní s koncom roka 2020 znamená nárast o 8 %. ECB bolo pridelených 8 % z celkovej hodnoty eurových bankoviek v obehu, čo ku koncu roka predstavovalo 123,6 mld. €. Vzhľadom na to, že ECB sama bankovky nevydáva, má voči národným centrálnym bankám krajín eurozónypohľadávky v rámci Eurosystému vo výške rovnajúcej sa hodnote bankoviek v obehu.
Záväzky ECB v rámci Eurosystému, ktoré tvoria najmä čisté pohľadávky národných centrálnych bánk krajín eurozóny v rámci systému TARGET2 voči ECB a záväzky ECB v súvislosti s devízovými rezervami, ktoré jej národné centrálne banky krajín eurozóny previedli pri vstupe do Eurosystému, sa v roku 2021 znížili o 3,3 mld. € na 375,1 mld. €. Vývoj záväzkov ECB v rámci Eurosystému v období 2017 – 2020 bol spôsobený najmä vývojom čistého záväzku v systéme TARGET2 v dôsledku čistých nákupov cenných papierov realizovaných ECB na účely menovej politiky, ktoré sa zúčtovávajú prostredníctvom účtov v systéme TARGET2 (graf 10).
V roku 2021 bol vplyv nákupu cenných papierov na účely menovej politiky na čistý záväzok v systéme TARGET2 prevážený najmä vyššími vkladmi klientov ECB z krajín mimo eurozóny v systéme TARGET2 a vkladmi nerezidentov eurozóny, ktoré ECB prijala v úlohe finančného zástupcu, ako aj nárastom hotovostného kolaterálu za pôžičky cenných papierov.
Graf 10
Čisté zostatky v systéme TARGET2 v rámci Eurosystému a cenné papiere držané na účely menovej politiky
1.3.2 Finančné zdroje
Finančné zdroje ECB tvorí jej základné imanie, rezerva na krytie finančných rizík, účty precenenia a zisk za daný rok. Tieto finančné zdroje sa i) investujú do aktív, ktoré generujú výnos, a/alebo ii) používajú na priame vyrovnanie strát z realizovaných finančných rizík. K 31. decembru 2021 finančné zdroje ECB predstavovali celkovo 49,7 mld. € (graf 11). Bolo to o 3,5 mld. € viac ako v roku 2020 v dôsledku nárastu i) stavu účtov precenenia po zhodnotení amerického dolára voči euru ako aj náraste trhovej ceny zlata v eurách v roku 2021, ii) splateného základného imania a iii) rezervy na krytie finančných rizík[12]. Nárast týchto položiek prevýšil pokles zisku v roku 2021 v porovnaní s rokom 2020.
Graf 11
Finančné zdroje ECB
Nerealizované zisky z držby zlata, devíz a cenných papierov, pri ktorých dochádza k preceňovaniu, sa vo výkaze ziskov a strát nevykazujú ako výnosy, ale účtujú sa priamo na účtoch precenenia na pasívnej strane súvahy ECB. Prostredníctvom zostatkov na týchto účtoch je možné absorbovať vplyv prípadného budúceho nepriaznivého vývoja cien a/alebo výmenných kurzov, a ako také zvyšujú odolnosť ECB voči rizikám. V roku 2021 sa stav účtov precenenia zlata, cudzích mien a cenných papierov[13] zvýšil o 3,8 mld. € na 33,1 mld. € v dôsledku vyšších zostatkov z precenenia cudzích mien a zlata, ktoré pramenili najmä zo zhodnotenia amerického dolára voči euru (graf 12) a nárastu trhovej ceny zlata v eurách, ktoré boli čiastočne kompenzované poklesom zostatkov z precenenia cenných papierov.
Graf 12
Hlavné výmenné kurzy a cena zlata v rokoch 2017 až 2021
Po odchode Bank of England z ESCB v roku 2020 sa podiely zostávajúcich národných centrálnych bánk na upísanom základnom imaní ECB zvýšili. Rada guvernérov rozhodla, že zostávajúce národné centrálne banky v roku 2020 uhradia len podiel vyplatený Bank of England vo výške 58 mil. € a že národné centrálne banky krajín eurozóny svoje zvýšené podiely v plnej výške splatia v dvoch rovnakých ročných splátkach v roku 2021 a 2022. Po uhradení prvej splátky národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny sa splatené základné imanie ECB v roku 2021 zvýšilo o 0,6 mld. € na 8,3 mld. €. V roku 2022 sa zvýši o ďalších 0,6 mld. € na 8,9 mld. €.[14]
ECB si vzhľadom na finančné riziká, ktorým je vystavená (časť 1.4.1 „Finančné riziká“), vedie rezervu na krytie finančných rizík. Výška tejto rezervy sa každoročne prehodnocuje na základe viacerých faktorov vrátane výšky rizikových aktív, prognózovaných výsledkov na budúci rok a hodnotenia rizík. Rezerva na krytie finančných rizík, spolu s prostriedkami vedenými vo všeobecnom rezervnom fonde ECB, nesmie prekročiť hodnotu základného imania splateného národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny.
V dôsledku nárastu splateného základného imania ECB o 0,6 mld. € v roku 2021 sa o tú istú sumu zvýšil aj horný limit rezervy na krytie finančných rizík. Vzhľadom na výsledky hodnotenia expozície ECB voči finančným rizikám sa Rada guvernérov rozhodla do rezervy ECB na krytie finančných rizík previesť 0,6 mld. €, čím táto rezerva dosiahla svoju maximálnu povolenú úroveň 8,2 mld. €.
Zisk vyplývajúci z aktív a pasív ECB v bežnom účtovnom roku je možné použiť na vyrovnanie potenciálnych strát vzniknutých v tom istom roku. V roku 2021 zisk ECB po odvode do rezervy na krytie finančných rizík dosiahol 0,2 mld. € (časť 1.3.3 „Výkaz ziskov a strát“).
1.3.3 Výkaz ziskov a strát
Ročný zisk ECB po niekoľkých rokoch rastu kulminoval v roku 2019, a to najmä v dôsledku zvyšovania úrokových výnosov z cenných papierov držaných na účely menovej politiky a devízových rezerv. V roku 2020 zisk ECB predovšetkým v dôsledku nižších výnosov z uvedených aktív začal klesať.
Zisk ECB za rok 2021 predstavoval 192 mil. € (1 643 mil. € v roku 2020). Príčinou poklesu zisku o 1 452 mil. € v porovnaní s rokom 2020 bol hlavne nižší čistý výsledok finančných operácií, zníženia hodnoty a rezerv na krytie rizík, spôsobený najmä prevodom do rezervy na krytie finančných rizík a nižšími čistými úrokovými výnosmi (graf 13).
Graf 13
Hlavné zložky výkazu ziskov a strát ECB
Čisté úrokové výnosy ECB klesli o 451 mil. € na 1 566 mil. € (graf 14) z dôvodu nižších úrokových výnosov z cenných papierov držaných na účely menovej politiky a devízových rezerv. Nárast čistých ostatných úrokových výnosov tento pokles kompenzoval len čiastočne.
Graf 14
Čisté úrokové výnosy
Čisté úrokové výnosy z cenných papierov držaných na účely menovej politiky v roku 2021 klesli o 331 mil. € na 1 006 mil. € (graf 15), a to najmä v dôsledku záporných čistých úrokových výnosov z portfólia programu PEPP. Pokračovanie nákupu cenných papierov verejného sektora v rámci programu PEPP – so záporným priemerným výnosom v dôsledku nízkych výnosov štátnych dlhopisov v eurozóne v čase realizácie programu (graf 16) – v roku 2021 viedlo v roku 2021 k nárastu záporných čistých úrokových výnosov tohto portfólia na 252 mil. €, v porovnaní so zápornými čistými úrokovými výnosmi vo výške 41 mil. € v roku 2020. Okrem toho došlo k zníženiu čistých úrokových výnosov z portfólií programov SMP, CBPP1 a CBPP2, ktoré v dôsledku redukcie týchto portfólií z dôvodu splácania cenných papierov klesli o 82 mil. € na 111 mil. €. A napokon čisté úrokové výnosy z programu APP (z cenných papierov nadobudnutých v programoch ABSPP, CBPP3 a PSPP) sa znížili o 37 mil. € na 1 147 mil. €, a to najmä v dôsledku nižších priemerných úrokových výnosov z cenných papierov v rámci programu ABSPP.
Cenné papiere držané na účely menovej politiky v roku 2021 tvorili približne 64 % čistých úrokových výnosov ECB.
Graf 15
Čisté úrokové výnosy z cenných papierov držaných na účely menovej politiky
Graf 16
Výnosy sedemročných štátnych dlhopisov v eurozóne
Čisté úrokové výnosy z devízových rezerv klesli o 277 mil. € na 197 mil. €, najmä v dôsledku nižších úrokových výnosov z cenných papierov denominovaných v amerických dolároch. Vzhľadom na nízke výnosy dolárových dlhopisov počas väčšiny roka 2020 a 2021 (graf 17) a predaja a splácania výnosnejších dlhopisov nakúpených v skoršom období sa priemerná miera úrokových výnosov dolárového portfólia ECB v roku 2021 oproti predchádzajúcemu roku ďalej znížila.
Graf 17
Výnosy dvojročných štátnych dlhopisov v Spojených štátoch, Japonsku a Číne
V dôsledku nulovej úrokovej sadzby hlavných refinančných operácií Eurosystému (main refinancing operations – MRO) boli úrokové výnosy z podielu ECB na celkovom objeme eurových bankoviek v obehu i úrokové náklady z úrokov vyplácaných národným centrálnym bankám z pohľadávok z prevedených devízových rezerv v roku 2021 nulové.
Čisté ostatné úrokové výnosy vzrástli, a to najmä v dôsledku vyšších úrokových príjmov z i) účtov klientov ECB z krajín mimo eurozóny v systéme TARGET2, ii) pôžičiek cenných papierov držaných na účely menovej politiky a iii) vkladov, ktoré ECB prijala v úlohe finančného zástupcu, pričom vo všetkých prípadoch bol príčinou vyšší priemerný zostatok v roku 2021. Tieto zvýšenia prevážili nižšie úrokové výnosy z portfólia vlastných zdrojov v prostredí nízkych výnosov v eurozóne (graf 16).
Čisté saldo finančných operácií a zníženia hodnoty finančných aktív v roku 2021 predstavovalo stratu vo výške 139 mil. €, v porovnaní so ziskom v hodnote 316 mil. € v roku 2020 (graf 18). Hlavnou príčinou boli čisté realizované cenové straty v roku 2021, v porovnaní s čistými realizovanými cenovými ziskami v roku 2020, a výraznejšie zníženie hodnoty dolárových a eurových cenných papierov.
Čisté realizované cenové straty pramenili z cenných papierov denominovaných v eurách a úrokových futures denominovaných v amerických dolároch. Straty boli len čiastočne kompenzované realizovanými cenovými ziskami z cenných papierov denominovaných v amerických dolároch, ktoré boli v roku 2021 stále kladné, aj keď oproti predchádzajúcemu roku nižšie, keďže výnosy z dolárových dlhopisov zostali po väčšinu roka 2020 a 2021 stabilné, než koncom roka 2021 začali rásť.
Graf 18
Realizované výsledky a zníženie hodnoty
Okrem toho bolo k 31. decembru 2021 do rezervy ECB na krytie finančných rizík prevedených 610 mil. €, čím sa zisk ECB o tú istú sumu znížil. Na základe výsledkov hodnotenia rizík Rada guvernérov rozhodla o zvýšení rezervy na krytie finančných rizík na 8 194 mil. €, čím táto rezerva dosiahla svoju hornú hranicu, určenú základným imaním splateným národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny (časť 1.3.2 „Finančné zdroje“).
Celkové prevádzkové náklady ECB vrátane odpisov a služieb súvisiacich s výrobou bankoviek sa zvýšili o 39 mil. € na 1 238 mil. € (graf 19). Nárast oproti roku 2020 bol spôsobený najmä vyššími personálnymi nákladmi v dôsledku i) vyšších nákladov na dávky po skončení pracovného pomeru spôsobených vyššími súčasnými nákladmi služby na základe každoročného poistno-matematického precenenia a ii) vyššieho priemerného počtu zamestnancov v roku 2021. Administratívne náklady sa mierne zvýšili, najmä v dôsledku vyšších nákladov na údržbu budov.
Náklady spojené s bankovým dohľadom sa v plnej výške hradia z poplatkov za dohľad účtovaných dohliadaným subjektom. Na základe skutočných nákladov ECB na výkon úloh spojených s bankovým dohľadom výnosy z poplatkov za dohľad za rok 2021 predstavovali 578 mil. €.[15]
Graf 19
Prevádzkové náklady a príjmy z poplatkov za dohľad
1.4 Riadenie rizík
Riadenie rizík je kľúčovou súčasťou činností ECB a vykonáva sa prostredníctvom priebežného procesu i) identifikácie a hodnotenia rizík, ii) revízie rizikovej stratégie a politík, iii) zavádzania opatrení na zmierňovanie rizík a iv) monitorovania a vykazovania rizík, pričom všetky tieto prvky sú podporované účinnými metodikami, procesmi a systémami.
Diagram 2
Cyklus riadenia rizík
Nasledujúce časti sa zameriavajú na riziká, ich zdroje a príslušné rámce kontroly rizík.
1.4.1 Finančné riziká
Výkonná rada navrhuje politiky a postupy, ktoré zabezpečujú adekvátnu úroveň ochrany pred finančnými rizikami, ktorým je ECB vystavená. Výbor pre riadenie rizík (Risk Management Committee – RMC), zložený z odborníkov z centrálnych bánk Eurosystému, sa podieľa na monitorovaní, meraní a vykazovaní finančných rizík súvisiacich so súvahou Eurosystému a definuje a preveruje súvisiace metodiky i rámce. Týmto spôsobom asistuje rozhodovacím orgánom pri zabezpečovaní adekvátnej úrovne ochrany Eurosystému.
Finančné riziká pramenia zo základných činností ECB a súvisiacich expozícií. Rámce kontroly rizík a limity, ktoré ECB používa pri riadení svojho rizikového profilu, sa líšia podľa jednotlivých druhov operácií a zohľadňujú strategické a investičné ciele rôznych portfólií a rizikové charakteristiky podkladových aktív.
ECB v oblasti monitorovania a hodnotenia rizík využíva viacero interne vyvinutých techník odhadovania rizík. Tieto techniky sú založené na jednotnom rámci simulácie trhových a kreditných rizík. Hlavné koncepcie, techniky a predpoklady modelovania rizík, ktoré sú základom ukazovateľov rizika, vychádzajú z odvetvových štandardov a dostupných trhových údajov. Riziká sa zvyčajne kvantifikujú prostredníctvom ukazovateľa Expected Shortfall (ES)[16] odhadovaného s 99 % úrovňou spoľahlivosti v horizonte jedného roka. Na vypočítanie rizika sa používajú dve metódy: i) účtovná metóda, na základe ktorej sa účty precenenia ECB vo výpočte odhadov rizika v súlade so všetkými príslušnými účtovnými pravidlami považujú za rezervu, a ii) finančná metóda, na základe ktorej sa účty precenenia vo výpočte rizika nepovažujú za rezervu. ECB tiež na zabezpečenie komplexného prehľadu rizík pravidelne počíta ďalšie ukazovatele rizika pri rôznych úrovniach spoľahlivosti, vykonáva citlivostné a záťažové analýzy a hodnotí dlhodobejšie prognózy expozícií a výnosov.[17]
Celkové riziká ECB sa počas roka zvýšili. Ku koncu roka 2021 predstavovali celkové finančné riziká všetkých portfólií ECB (merané ako ES s 99 % úrovňou spoľahlivosti v horizonte jedného roka s uplatnením účtovnej metódy) spolu 15,3 mld. €, čo je o 2,5 mld. € viac než odhad rizík ku koncu roka 2020 (graf 20). Nárast odhadovaných rizík je pokračovaním trendu od roku 2020 a odráža rast menovopolitických portfólií ECB v dôsledku nákupu aktív v rámci programov PEPP a APP.
Graf 20
Celkové finančné riziká (ES 99%, účtovná metóda)
Kreditné riziko vyplýva z portfólií menovej politiky ECB, portfólia jej vlastných zdrojov v eurách a jej devízových rezerv. Cenné papiere držané na účely menovej politiky sa oceňujú v amortizovanej obstarávacej cene so zohľadnením zníženia hodnoty, preto ak nedochádza k ich predaju, nepodliehajú cenovým zmenám súvisiacim s kreditnou migráciou. Vzťahuje sa však na ne riziko kreditného zlyhania. Vlastné zdroje v eurách a devízové rezervy sa oceňujú v trhových cenách a ako také podliehajú kreditnej migrácii a riziku zlyhania. Kreditné riziko sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšilo v dôsledku expanzie súvahy ECB prostredníctvom nákupu cenných papierov v rámci programov APP a PEPP.
Kreditné riziko sa zmierňuje najmä prostredníctvom uplatňovania kritérií akceptovateľnosti, postupov hĺbkovej kontroly a limitov, ktoré sa medzi jednotlivými portfóliami líšia.
Menové a komoditné riziká vyplývajú z devízových rezerv a zlata v držbe ECB. Menové riziko sa oproti minulému roku znížilo v dôsledku zvýšenia stavu účtov precenenia cudzích mien, ktorými sa ECB zabezpečuje pred nepriaznivým kurzovým vývojom.
Vzhľadom na menovopolitický význam týchto aktív sa ECB pred súvisiacimi menovými a komoditnými rizikami nezabezpečuje. Namiesto toho sa tieto riziká zmierňujú existenciou účtov precenenia a diverzifikáciou týchto rezerv na rôzne meny a zlato.
Devízové rezervy a vlastné zdroje ECB v eurách sa investujú predovšetkým do cenných papierov s pevným výnosom a sú vystavené úrokovému riziku spojenému s oceňovaním podľa trhovej hodnoty, keďže sa oceňujú v trhových cenách. Devízové rezervy ECB sa investujú predovšetkým do aktív s relatívne krátkou dobou splatnosti (graf 7 v časti 1.3.1 „Súvaha“), zatiaľ čo aktíva v portfóliu vlastných zdrojov majú vo všeobecnosti dlhšiu dobu splatnosti (graf 9 v časti 1.3.1 „Súvaha“). Úrokové riziko týchto portfólií, merané na základe účtovnej metódy, sa v porovnaní s rokom 2020 vzhľadom na vývoj trhových podmienok mierne zvýšilo.
Úrokové riziko ECB spojené s oceňovaním podľa trhovej hodnoty sa zmierňuje prostredníctvom pravidiel alokácie aktív a účtov precenenia.
ECB je tiež vystavená úrokovému riziku vyplývajúcemu z nesúladu medzi úrokovými výnosmi z jej aktív a úrokovými nákladmi z jej pasív, ktorý má vplyv na jej čisté úrokové výnosy. Toto riziko sa priamo neviaže na žiadne konkrétne portfólio, ale skôr na štruktúru súvahy ECB ako celku, predovšetkým pokiaľ ide o nesúlad medzi splatnosťou a výnosnosťou aktív a pasív. Monitoruje sa prostredníctvom prognóz ziskovosti ECB, z ktorých vyplýva, že ECB má v nasledujúcich rokoch i naďalej evidovať čisté úrokové výnosy.
Tento typ rizika sa riadi prostredníctvom pravidiel alokácie aktív a k jeho ďalšiemu zmierňovaniu prispieva existencia neúročených záväzkov v súvahe ECB.
1.4.2 Operačné riziko
Výkonná rada zodpovedá za politiku a rámec riadenia operačného rizika (operational risik management – ORM)[18] ECB a schvaľuje ich. Výkonnú radu v jej úlohe dohľadu nad riadením operačných rizík podporuje Výbor pre operačné riziká (Operational Risk Committee – ORC). ORM je neoddeliteľnou súčasťou štruktúry riadenia[19] a procesov riadenia ECB.
Hlavným cieľom rámca ORM ECB je pomôcť zabezpečiť plnenie úloh a cieľov ECB a zároveň chrániť jej dobrú povesť a aktíva pred stratou, zneužitím a poškodením. V rámci ORM je každý odborný útvar zodpovedný za identifikáciu, analýzu, riešenie, vykazovanie a monitorovanie vlastných operačných rizík, incidentov a kontrolných mechanizmov. Pokiaľ ide o stratégie riešenia a postupy akceptácie rizík, odborné útvary sa riadia politikou ECB pre toleranciu rizík, ktorá sa viaže na rizikovú maticu rozmerov 5x5 vychádzajúcu zo stupníc intenzity účinku a pravdepodobnosti využívajúcich kvantitatívne a kvalitatívne kritériá.
Prostredie, v ktorom ECB pôsobí, je vystavené čoraz zložitejším a vzájomne previazaným hrozbám a bežná činnosť ECB je spojená s celým radom prevádzkových rizík. Hlavným zdrojom obáv je pre ECB široké spektrum nefinančných rizík spojených s ľudským faktorom, informáciami, systémami, procesmi a externými dodávateľmi. ECB preto zaviedla procesy na nepretržité a účinné riadenie svojich prevádzkových rizík a integrovanie informácií o rizikách do svojho rozhodovacieho procesu. ECB sa tiež sústreďuje na zvyšovanie svojej odolnosti na základe komplexnej analýzy širokého spektra rizík a príležitostí vrátane aspektov udržateľnosti. Pre prípad akéhokoľvek narušenia činnosti a kríz (napr. v podobe pandémie COVID-19) boli vytvorené reakčné štruktúry a núdzové plány na zabezpečenie kontinuity zásadných funkcií.
1.4.3 Riziko nesprávneho konania
ECB má vytvorenú osobitnú kanceláriu pre kontrolu dodržiavania pravidiel ako kľúčovú kontrolnú funkciu v riadení rizík na posilnenie rámca riadenia ECB a riešenie rizika nesprávneho konania[20] v ECB. Kancelária pomáha Výkonnej rade pri ochrane bezúhonnosti a dobrého mena ECB, pri presadzovaní noriem etického správania a pri zvyšovaní miery zodpovednosti a transparentnosti ECB. Vysokopostaveným úradníkom ECB v otázkach bezúhonnosti a správneho konania poskytuje poradenstvo Etický výbor ECB, ktorý zároveň podporuje Radu guvernérov pri náležitom a konzistentnom riadení súvisiacich rizík na výkonnej úrovni. Na úrovni Eurosystému a jednotného mechanizmu dohľadu bola zriadená konferencia o etike a kontrole dodržiavania predpisov, ktorej cieľom je jednotné uplatňovanie rámcov konania v národných centrálnych bankách a príslušných vnútroštátnych orgánoch.
2 Finančné výkazy ECB
2.1 Súvaha k 31. decembru 2021
2.2 Výkaz ziskov a strát za rok končiaci sa 31. decembra 2021
Frankfurt nad Mohanom 8. februára 2022
Európska centrálna banka
Christine Lagardová
prezidentka
2.3 Účtovné pravidlá
Podoba a prezentácia finančných výkazov
Finančné výkazy ECB boli zostavené v súlade s nasledujúcimi účtovnými pravidlami,[21] ktoré podľa názoru Rady guvernérov ECB umožňujú vernú prezentáciu finančných výkazov a zároveň odrážajú charakter činností centrálnej banky.
Účtovné zásady
Platia nasledujúce účtovné zásady: ekonomická realita a transparentnosť, obozretnosť, zohľadnenie udalostí po súvahovom dni, významnosť, zásada kontinuity vykazujúceho podniku, metóda časového rozlíšenia, konzistentnosť a porovnateľnosť.
Vykazovanie aktív a pasív
Aktíva a pasíva sa v súvahe vykazujú len vtedy, keď je pravdepodobné, že akýkoľvek súvisiaci budúci hospodársky výnos alebo náklad pôjde v prospech alebo na ťarchu ECB, keď bola na ECB prevedená podstatná časť súvisiacich rizík a úžitkov a keď sa dá spoľahlivo stanoviť cena alebo hodnota aktíva, resp. výška záväzku.
Účtovné pravidlá
Účtovná závierka bola zostavená na základe obstarávacích nákladov, pričom obchodovateľné cenné papiere (okrem cenných papierov držaných na účely menovej politiky), zlato a všetky ostatné súvahové a podsúvahové aktíva a pasíva v cudzej mene sa oceňujú v trhovej cene.
Obchody s finančnými aktívami a pasívami sa vykazujú na základe dátumu vyrovnania.
S výnimkou spotových transakcií s cennými papiermi sa transakcie s finančnými nástrojmi v cudzej mene evidujú na podsúvahových účtoch v deň uzavretia obchodu. V deň vyrovnania sa podsúvahové položky stornujú a transakcie sa vykazujú v súvahe. Nákup a predaj cudzej meny sa prejaví na čistej devízovej pozícii v deň uzavretia obchodu a realizované výsledky predaja sa počítajú tiež v deň uzavretia obchodu. Časovo rozlíšené úroky, prémie a diskonty súvisiace s finančnými nástrojmi v cudzej mene sa počítajú a účtujú denne, a denne sa v dôsledku týchto položiek časového rozlíšenia mení aj devízová pozícia.
Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene
Aktíva a pasíva v cudzej mene sa prepočítavajú na eurá kurzom platným v súvahový deň. Výnosy a náklady sa prepočítavajú kurzom platným v deň účtovania. Devízové aktíva a pasíva sa preceňujú za každú menu zvlášť. Platí to pre súvahové i podsúvahové nástroje.
Precenenie aktív a pasív v cudzej mene na trhovú hodnotu sa uskutočňuje oddelene od kurzového precenenia.
Zlato sa oceňuje trhovou cenou platnou v súvahový deň. Pri preceňovaní zlata sa nerozlišujú cenové a kurzové rozdiely. Zlato sa oceňuje jednorazovo na základe ceny za uncu čistého zlata v eurách, ktorá bola za rok končiaci sa 31. decembra 2021 stanovená podľa kurzu eura voči americkému doláru platného 31. decembra 2021.
Zvláštne práva čerpania (special drawing right – SDR) sa definujú prostredníctvom koša mien a ich hodnota sa stanovuje na základe váženého súčtu výmenných kurzov piatich hlavných mien (amerického dolára, eura, čínskeho jüanu, japonského jenu a britskej libry). SDR v držbe ECB boli prepočítané na eurá podľa kurzu eura voči SDR k 31. decembru 2021.
Cenné papiere
Cenné papiere držané na účely menovej politiky
Cenné papiere v súčasnosti držané na účely menovej politiky sa účtujú v amortizovanej obstarávacej cene so zohľadnením zníženia hodnoty.
Ostatné cenné papiere
Obchodovateľné cenné papiere (okrem cenných papierov držaných na účely menovej politiky) a podobné aktíva sa oceňujú jednotlivo buď strednou trhovou cenou alebo na základe príslušnej výnosovej krivky platnej v súvahový deň. Opcie, ktoré sú súčasťou cenných papierov, sa neoceňujú oddelene. Za rok končiaci sa 31. decembra 2021 boli použité stredné trhové ceny platné 30. decembra 2021.
Obchodovateľné investičné fondy sa preceňujú v čistom vyjadrení na úrovni jednotlivých fondov na základe čistej hodnoty aktív. Nerealizované zisky a straty v rôznych investičných fondoch sa navzájom nezapočítavajú.
Nelikvidné akcie a prípadné ďalšie kapitálové nástroje držané ako trvalé investície sa oceňujú v obstarávacej cene so zohľadnením zníženia hodnoty.
Účtovanie výnosov
Výnosy a náklady sa účtujú v období, v ktorom vznikli.[22] Realizované zisky a straty z predaja devíz, zlata a cenných papierov sa účtujú vo výkaze ziskov a strát. Takéto realizované zisky a straty sa počítajú na základe priemernej obstarávacej ceny príslušného aktíva.
Nerealizované zisky sa nevykazujú ako výnosy a prevádzajú sa priamo na účet precenenia.
Nerealizované straty sa účtujú vo výkaze ziskov a strát, ak na konci roka prekročia predchádzajúce zisky z precenenia vedené na príslušnom účte precenenia. Takéto nerealizované straty z určitého cenného papiera, meny alebo zlata sa nezapočítavajú voči nerealizovaným ziskom z ostatných cenných papierov, mien alebo zlata. V prípade takýchto nerealizovaných strát z niektorej položky účtovanej vo výkaze ziskov a strát sa priemerná obstarávacia cena tejto položky znižuje na úroveň koncoročného výmenného kurzu alebo trhovej ceny.
Straty zo zníženia hodnoty sa účtujú vo výkaze ziskov a strát a v nasledujúcich rokoch sa nestornujú, pokiaľ zníženie hodnoty neklesá a tento pokles nemožno spojiť s evidentnou udalosťou, ktorá nastala po prvotnom vykázaní zníženia hodnoty.
Prémie alebo diskonty cenných papierov sa amortizujú počas zostávajúcej doby splatnosti cenných papierov.
Reverzné obchody
Reverzné obchody sú operácie, v rámci ktorých ECB nakupuje alebo predáva aktíva formou dohody o spätnom odkúpení alebo uskutočňuje úverové operácie zabezpečené kolaterálom.
V prípade dohody o spätnom odkúpení sa cenné papiere predávajú za hotovosť, pričom sa zároveň uzatvára dohoda o spätnom odkúpení od druhej protistrany za stanovenú cenu k určitému budúcemu dátumu. Dohody o spätnom odkúpení sa vykazujú v súvahe na strane pasív ako zabezpečené vklady. Cenné papiere predané v rámci takýchto dohôd sú ďalej vedené v súvahe ECB.
V prípade reverznej dohody o spätnom odkúpení sa cenné papiere nakupujú za hotovosť, pričom sa zároveň uzavrie dohoda o spätnom predaji druhej protistrane za stanovenú cenu k určitému budúcemu dátumu. Reverzné dohody o spätnom odkúpení sa vykazujú v súvahe na strane aktív ako zabezpečené úvery, ale nezahŕňajú sa medzi cenné papiere v držbe ECB.
Reverzné obchody (vrátane pôžičiek cenných papierov) uzavreté v rámci programu poskytovaného špecializovanou inštitúciou sa v súvahe evidujú len vtedy, ak bol kolaterál poskytnutý v hotovosti a táto hotovosť zostáva neinvestovaná.
Podsúvahové nástroje
Menové nástroje, konkrétne devízové forwardové transakcie, forwardové časti devízových swapov a ostatné menové nástroje, pri ktorých ide o výmenu jednej meny za inú k budúcemu dátumu, sa na účely výpočtu devízových ziskov a strát zahŕňajú do čistej devízovej pozície.
Úrokové nástroje sa preceňujú jednotlivo. Denné zmeny prípustnej odchýlky nevyrovnaných úrokových futures ako aj úrokové swapy zúčtované prostredníctvom centrálnej protistrany sa vykazujú vo výkaze ziskov a strát. Pri oceňovaní forwardových transakcií s cennými papiermi ECB vychádza zo všeobecne akceptovaných metód oceňovania s použitím pozorovateľných trhových cien, kurzov a diskontných faktorov odo dňa vyrovnania do dňa ocenenia.
Fixné aktíva
Fixné aktíva vrátane nehmotných aktív, avšak s výnimkou pozemkov a umeleckých diel, sa oceňujú v obstarávacej cene zníženej o odpisy. Pozemky a umelecké diela sa oceňujú v obstarávacej cene. Hlavná budova ECB sa oceňuje v obstarávacej cene zníženej o odpisy so zohľadnením zníženia hodnoty. Čo sa týka odpisovania hlavnej budovy ECB, jej obstarávacie náklady sú zaradené do príslušných položiek aktív, ktoré sa odpisujú na základe odhadovanej doby ekonomickej životnosti jednotlivých komponentov. Odpisy sa uplatňujú rovnomerne počas doby predpokladanej ekonomickej životnosti aktíva a odpisovanie sa začína v štvrťroku po uvedení aktíva do prevádzky. Dĺžka ekonomickej životnosti hlavných skupín aktív:
Doba odpisovania kapitalizovaných výdavkov na renováciu spojených s existujúcimi prenajatými priestormi ECB je upravená tak, aby zohľadňovala všetky udalosti, ktoré majú vplyv na predpokladanú ekonomickú životnosť dotknutého aktíva.
ECB každoročne vykonáva test zníženia hodnoty svojej hlavnej budovy a aktív s právom na užívanie spojených s kancelárskymi budovami (časť „Nájom“). Ak z ukazovateľa zníženia hodnoty vyplýva potenciálne zníženie hodnoty aktíva, určuje sa odhad návratnej sumy. Strata zo zníženia hodnoty sa zaznamená vo výkaze ziskov a strát, ak je návratná suma menšia ako čistá účtovná hodnota.
Fixné aktíva s obstarávacou cenou nižšou ako 10 000 € sa odpisujú v roku nadobudnutia.
Fixné aktíva, ktoré spĺňajú kritériá kapitalizácie, ale nachádzajú sa vo fáze výstavby alebo vývoja, sa vykazujú v položke „Nedokončené aktíva“. Po uvedení aktív do prevádzky sa súvisiace náklady prevádzajú do príslušných kategórií fixných aktív.
Nájom
Pri všetkých nájmoch hmotných aktív sa súvisiace aktíva s právom na užívanie a záväzky z nájmu vykazujú v súvahe ku dňu začiatku nájmu v položkách „Hmotné a nehmotné fixné aktíva“, resp. „Ostatné“ (záväzky). Ak nájmy spĺňajú kritériá kapitalizácie, ale súvisiace aktívum sa nachádza vo fáze výstavby alebo stavebných úprav, náklady vzniknuté pred začiatkom nájmu sa vykazujú v položke „Nedokončené aktíva“. Súvisiace aktívum s právom ma užívanie a záväzok z nájmu sa vykazujú v rámci príslušných položiek fixných aktív od chvíle, keď je majetok k dispozícii na užívanie (dátum začiatku nájmu).
Aktíva s právom na užívanie sa oceňujú v obstarávacej cene zníženej o odpisy. Aktíva s právom na užívanie súvisiace s kancelárskymi budovami zároveň podliehajú zníženiu hodnoty (viac o ročnom teste zníženia hodnoty v časti „Fixné aktíva“ vyššie). Odpisy sa počítajú rovnomerne od začiatku nájmu do konca ekonomickej životnosti aktíva alebo do konca nájmu, podľa toho, čo nastane skôr.
Záväzok z nájmu je spočiatku vedený v súčasnej hodnote budúcich platieb nájmu (len čisto nájomných zložiek) diskontovanej inkrementálnou úverovou sadzbou ECB. Následne sa oceňuje v amortizovanej hodnote na základe efektívnej úrokovej miery. Súvisiace úrokové náklady sa účtujú vo výkaze ziskov a strát v položke „Ostatné úrokové náklady“. Pri zmene budúcich platieb nájmu v dôsledku zmeny indexu alebo iného prehodnotenia existujúcej zmluvy sa záväzok z nájmu preceňuje. Každé precenenie vedie k zodpovedajúcej zmene účtovnej hodnoty aktíva s právom na užívanie.
Krátkodobý nájom na dobu do 12 mesiacov a nájom aktív nízkej hodnoty do 10 000 € (v súlade s limitom na účtovanie fixných aktív) sa účtuje ako náklad vo výkaze ziskov a strát.
Dávky ECB po skončení pracovného pomeru, ostatné dlhodobé dávky a dávky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru
ECB vedie pre svojich zamestnancov, členov Výkonnej rady i členov Rady pre dohľad, ktorí sú zamestnancami ECB, program so stanovenými dávkami.
Dôchodkový program pre zamestnancov je financovaný aktívami z dlhodobého fondu zamestnaneckých dávok. Povinné odvody ECB a zamestnancov sa zohľadňujú v rámci piliera so stanovenými dávkami. Zamestnanci majú možnosť platiť dobrovoľné dodatočné odvody v rámci piliera so stanovenými odvodmi, ktoré je možné využiť na poskytnutie dodatočných dávok.[23] Tieto dodatočné dávky sa stanovujú podľa výšky dobrovoľných odvodov a investičných výnosov z týchto odvodov.
Dávky po skončení pracovného pomeru a ostatné dlhodobé dávky členov Výkonnej rady a členov Rady pre dohľad, ktorí sú zamestnancami ECB, sa zabezpečujú pomocou nefinancovaných opatrení. V prípade zamestnancov sa prostredníctvom nefinancovaných opatrení zabezpečujú nedôchodkové dávky po skončení pracovného pomeru a ostatné dlhodobé dávky a dávky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru.
Čistý záväzok zo stanovených dávok
Záväzok, ktorý sa v súvahe vykazuje v položke „Ostatné“ (záväzky) v súvislosti s programami so stanovenými dávkami vrátane ostatných dlhodobých dávok a dávok vyplývajúcich z ukončenia pracovného pomeru, predstavuje súčasnú hodnotu záväzku zo stanovených dávok k súvahovému dňu zníženú o reálnu hodnotu aktív programu určených na financovanie súvisiaceho záväzku.
Výšku záväzku zo stanovených dávok každý rok určujú nezávislí poistní matematici (aktuári) metódou projektovanej jednotky kreditu. Súčasná hodnota záväzku zo stanovených dávok sa počíta diskontovaním očakávaných budúcich hotovostných tokov pomocou úrokovej miery odvodenej v súvahový deň od trhových výnosov vysokokvalitných podnikových dlhopisov denominovaných v eurách, ktoré majú podobnú dobu splatnosti ako súvisiaci záväzok.
Poistno-matematické zisky a straty môžu vzniknúť v dôsledku empirických úprav (ak sa skutočné výsledky líšia od predchádzajúcich poistno-matematických predpokladov) alebo v dôsledku zmeny poistno-matematických predpokladov.
Čisté náklady na stanovené dávky
Čisté náklady na stanovené dávky sa rozdeľujú na časti vykazované vo výkaze ziskov a strát a precenenia v súvislosti s dávkami vyplácanými po skončení pracovného pomeru v súvahe v položke „Účty precenenia“.
Čistá suma, ktorá sa účtuje vo výkaze ziskov a strát, obsahuje:
- náklady súčasnej služby v súvislosti so stanovenými dávkami vznikajúcimi v danom roku,
- náklady minulej služby v súvislosti so stanovenými dávkami vyplývajúcimi zo zmeny plánu,
- čistý úrok z čistého záväzku zo stanovených dávok na úrovni diskontnej sadzby a
- precenenia v celom rozsahu v súvislosti s ostatnými dlhodobými dávkami a prípadnými dlhodobými dávkami vyplývajúcimi z ukončenia pracovného pomeru.
Čistá suma uvedená v položke „Účty precenenia" obsahuje:
- poistno-matematické zisky a straty zo záväzku zo stanovených dávok,
- skutočné výnosy z aktív programu okrem súm zahrnutých do čistého úroku z čistého záväzku zo stanovených dávok a
- všetky zmeny účinku stropu aktív okrem súm zahrnutých do čistého úroku z čistého záväzku zo stanovených dávok.
Tieto sumy každý rok oceňujú nezávislí poistní matematici, ktorí stanovujú výšku príslušného záväzku, ktorý má byť vykázaný vo finančných výkazoch.
Zostatky v rámci ESCB/zostatky v rámci Eurosystému
Zostatky v rámci ESCB sú najmä výsledkom cezhraničných platieb v rámci Európskej únie (EÚ) vyrovnaných v eurách v peniazoch centrálnej banky. Tieto transakcie iniciujú prevažne súkromné subjekty (úverové inštitúcie, podniky a fyzické osoby). Vyrovnávajú sa prostredníctvom systému TARGET2 (Trans-European Automated Real-time Gross settlement Express Transfer system – Transeurópsky automatizovaný expresný systém hrubého vyrovnania platieb v reálnom čase) a vykazujú sa ako dvojstranné zostatky na účtoch centrálnych bánk krajín EÚ vedených v systéme TARGET2. Tieto dvojstranné zostatky sa započítavajú a následne denne postupujú ECB, pričom každá národná centrálna banka má nakoniec len jednu čistú bilaterálnu pozíciu voči ECB. Platby uskutočnené ECB a vyrovnané v systéme TARGET2 taktiež ovplyvňujú čisté bilaterálne pozície. Tieto pozície v účtovníctve ECB predstavujú čistú pohľadávku, resp. čistý záväzok každej národnej centrálnej banky voči zvyšku Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB). Zostatky národných centrálnych bánk krajín eurozóny voči ECB v rámci Eurosystému zo systému TARGET2, ako aj ostatné zostatky v rámci Eurosystému v eurách (napr. predbežné rozdelenie zisku ECB medzi národné centrálne banky), sa v súvahe ECB vykazujú ako jedna čistá aktívna alebo pasívna pozícia v položke „Ostatné pohľadávky v rámci Eurosystému (čisté)“ alebo „Ostatné záväzky v rámci Eurosystému (čisté)“. Zostatky národných centrálnych bánk krajín nepatriacich do eurozóny voči ECB v rámci ESCB, ktoré vyplývajú z ich účasti v systéme TARGET2,[24] sa vykazujú v položke „Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách“.
Zostatky v rámci Eurosystému, ktoré sú výsledkom prideľovania eurových bankoviek v rámci Eurosystému, sa vykazujú ako jedno čisté aktívum v položke „Pohľadávky súvisiace s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému" (časť „Bankovky v obehu").
Zostatky v rámci Eurosystému, ktoré sú výsledkom prevodu devízových rezerv do ECB zo strany národných centrálnych bánk vstupujúcich do Eurosystému, sú vyjadrené v eurách a vykazujú sa v položke „Záväzky z prevodu devízových rezerv“.
Bankovky v obehu
Eurové bankovky vydáva ECB a národné centrálne banky krajín eurozóny, ktoré spolu tvoria Eurosystém.[25] Celková hodnota eurových bankoviek v obehu sa rozdeľuje medzi centrálne banky Eurosystému v posledný pracovný deň každého mesiaca podľa kľúča na prideľovanie bankoviek.[26]
ECB bolo pridelených 8 % z celkovej hodnoty eurových bankoviek v obehu, ktoré sú vykázané v súvahe v položke pasív „Bankovky v obehu“. Podiel ECB na celkovej emisii eurových bankoviek je krytý pohľadávkami voči národným centrálnym bankám. Tieto úročené pohľadávky[27] sa vykazujú pod položkou „Pohľadávky v rámci Eurosystému: Pohľadávky súvisiace s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému“ (časť „Zostatky v rámci ESCB/zostatky v rámci Eurosystému“ vyššie). Úrokové výnosy z týchto pohľadávok sú zahrnuté vo výkaze ziskov a strát pod položkou „Úrokové výnosy z prideľovania eurových bankoviek v rámci Eurosystému“.
Predbežné rozdelenie zisku
Suma zodpovedajúca výnosom ECB z eurových bankoviek v obehu a z cenných papierov držaných na účely menovej politiky nakúpených v rámci i) programu pre trhy s cennými papiermi, ii) tretieho programu nákupu krytých dlhopisov, iii) programu nákupu cenných papierov krytých aktívami, iv) programu nákupu aktív verejného sektora a v) núdzového pandemického programu nákupu aktív sa rozdeľuje v januári nasledujúceho roka formou predbežného rozdelenia zisku, pokiaľ Rada guvernérov nerozhodne inak.[28] Výnosy sa rozdeľujú v plnej výške, ak nepresahujú čistý zisk ECB za daný rok a ak Rada guvernérov nerozhodne o prevode do rezervy na krytie finančných rizík. Rada guvernérov tiež môže rozhodnúť o znížení výšky výnosov z eurových bankoviek v obehu, ktoré sa majú rozdeliť v januári, o výšku nákladov, ktoré ECB vznikli v spojení s emisiou a spracovaním eurových bankoviek.
Udalosti po súvahovom dni
V údajoch o hodnote aktív a pasív sú zohľadnené udalosti, ktoré nastanú medzi súvahovým dňom a dňom, keď Výkonná rada schváli predloženie ročnej účtovnej závierky ECB Rade guvernérov na schválenie, ak takéto udalosti významným spôsobom ovplyvňujú stav aktív a pasív k súvahovému dňu.
Dôležité udalosti po súvahovom dni, ktoré neovplyvňujú stav aktív a pasív k súvahovému dňu, sú uvedené v poznámkach.
Zmeny účtovných pravidiel
V roku 2021 nedošlo k žiadnym zmenám účtovných pravidiel ECB.
Ďalšie aspekty
Rada EÚ v súlade s článkom 27 Štatútu ESCB a na základe odporúčania Rady guvernérov schválila vymenovanie spoločnosti Baker Tilly GmbH & Co. KG, Wirtschaftsprüfungsgesellschaft, Düsseldorf (Spolková republika Nemecko) za externého audítora ECB na obdobie piatich rokov do konca finančného roka 2022. Toto päťročné obdobie možno predĺžiť najviac o ďalšie dva finančné roky.
2.4 Poznámky k súvahe
Poznámka 1 – Zlato a pohľadávky v zlate
K 31. decembru 2021 ECB vlastnila 16 229 522 uncí rýdzeho zlata[29] v trhovej hodnote 26 121 mil. € (25 056 mil. € v roku 2020). Keďže ECB v roku 2021 neuskutočnila žiadne transakcie so zlatom, jeho objem zostal v porovnaní s 31. decembrom 2020 nezmenený. Nárast hodnoty zlata v držbe ECB vyjadrenej v eurách bol spôsobený rastom trhovej ceny zlata v eurách („Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“ a poznámka 15 „Účty precenenia“).
Poznámka 2 – Pohľadávky voči nerezidentom a rezidentom eurozóny v cudzej mene
Poznámka 2.1 – Pohľadávky voči MMF
Toto aktívum predstavuje zvláštne práva čerpania (SDR) v držbe ECB v hodnote 1 234 mil. € k 31. decembru 2021 (680 mil. € v roku 2020). Je výsledkom obojstrannej dobrovoľnej obchodnej dohody s Medzinárodným menovým fondom (MMF) o kúpe a predaji SDR, na základe ktorej je MMF v rámci stanoveného minimálneho a maximálneho objemu oprávnený v mene ECB organizovať nákup a predaj SDR za eurá. V účtovníctve sa SDR považujú za cudziu menu („Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene" v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“). Objem SDR v držbe ECB sa v roku 2021 zvýšil, najmä v dôsledku transakcií uskutočnených v rámci uvedenej dobrovoľnej obchodnej dohody. Príčinou nárastu eurovej hodnoty týchto aktív bolo aj zhodnocovanie SDR voči euru počas roka 2021.
Poznámka 2.2 – Zostatky v bankách, investície do cenných papierov, zahraničné úvery a ostatné zahraničné aktíva a pohľadávky voči rezidentom eurozóny v cudzej mene
Tieto dve položky zahŕňajú zostatky v bankách, úvery v cudzej mene a investície do cenných papierov v amerických dolároch, japonských jenoch a čínskych jüanoch.
Celková hodnota týchto položiek v roku 2021 vzrástla, a to predovšetkým v dôsledku zhodnotenia amerického dolára voči euru.
Čistý objem devízových prostriedkov ECB[30]:
Počas roka 2021 sa neuskutočnili žiadne devízové intervencie.
Poznámka 3 – Pohľadávky voči nerezidentom eurozóny v eurách
Poznámka 3.1 – Zostatky v bankách, investície do cenných papierov a úvery
K 31. decembru 2021 táto položka pozostávala z pohľadávky vo výške 3 070 mil. € (1 830 mil. € v roku 2020) v súvislosti s dohodami o poskytovaní likvidity medzi Eurosystémom a centrálnymi bankami krajín nepatriacich do eurozóny. V rámci týchto dohôd poskytuje Eurosystém centrálnym bankám krajín nepatriacich do eurozóny eurovú likviditu výmenou za akceptovateľný kolaterál[31] na pokrytie miestnych potrieb eurovej likvidity v prípade nefunkčnosti trhu, čím minimalizuje riziko šírenia nepriaznivých účinkov na finančné trhy a do ekonomík eurozóny.
Poznámka 4 – Ostatné pohľadávky voči úverovým inštitúciám eurozóny v eurách
K 31. decembru 2021 táto položka pozostávala zo zostatkov na bežných účtoch vedených u rezidentov eurozóny vo výške 38 mil. € (81 mil. € v roku 2020).
Poznámka 5 – Cenné papiere rezidentov eurozóny v eurách
Poznámka 5.1 – Cenné papiere držané na účely menovej politiky
K 31. decembru 2021 túto položku tvorili cenné papiere, ktoré ECB nadobudla v rámci troch programov nákupu krytých dlhopisov (covered bond purchase programme – CBPP), programu pre trhy s cennými papiermi (Securities Markets Programme – SMP), programu nákupu cenných papierov krytých aktívami (asset-backed securities purchase programme – ABSPP), programu nákupu aktív verejného sektora (public sector purchase programme – PSPP) a núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP).
V roku 2021 Eurosystém realizoval čistý nákup aktív v rámci programu APP[32] v priemernom objeme 20 mld. € za mesiac. V decembri 2021 Rada guvernérov rozhodla[33] o mesačnom objeme čistého nákupu aktív na úrovni 40 mld. € v druhom štvrťroku a 30 mld. € v treťom štvrťroku 2022. Od októbra 2022 bude Rada guvernérov pokračovať v čistom nákupe aktív tempom 20 mld. € za mesiac až dovtedy, kým to bude potrebné na posilnenie akomodačného vplyvu jej menovopolitických sadzieb, a očakáva, že nákup ukončí krátko predtým, ako začne zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB. Rada guvernérov tiež plánuje pokračovať v reinvestovaní ešte po dlhšiu dobu od chvíle, keď začne zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zachovanie priaznivého stavu likvidity a výraznej miery menovej akomodácie.
Eurosystém tiež v roku 2021 pokračoval v čistom nákupe aktív v rámci programu PEPP[34] s celkovým rámcom 1 850 mld. €[35]. Nákupy sa uskutočňovali flexibilne na základe posúdenia podmienok financovania a výhľadu vývoja inflácie. V decembri 2021 zároveň Rada guvernérov rozhodla o ukončení čistého nákupu aktív v rámci programu PEPP na záver marca 2022. Nákup však bude možné obnoviť, ak to bude potrebné v záujme zmiernenia negatívnych následkov pandémie koronavírusu (COVID-19). Rada guvernérov okrem toho predĺžila dobu reinvestovania istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu PEPP minimálne do konca roka 2024. Reinvestície v rámci programu PEPP je možné kedykoľvek pružne upraviť z hľadiska času, jednotlivých tried aktív a jurisdikcií. Redukcia portfólia PEPP v budúcnosti bude prebiehať riadeným spôsobom, aby nenarušila primerané nastavenie menovej politiky.
Cenné papiere nakúpené v rámci uvedených programov sa oceňujú v amortizovanej obstarávacej cene so zohľadnením zníženia hodnoty („Cenné papiere“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).
Amortizovaná obstarávacia cena cenných papierov v držbe ECB a ich trhová hodnota[36], ktorá sa uvádza len na porovnanie a nevykazuje sa v súvahe ani vo výkaze ziskov a strát, je nasledovná:
Zmeny hodnoty cenných papierov v držbe ECB vyjadrenej v amortizovanej obstarávacej cene počas roka:
Rada guvernérov pravidelne vyhodnocuje finančné riziká spojené s cennými papiermi nadobudnutými v rámci uvedených programov.
V tejto súvislosti sa na základe údajov ku koncu roka každoročne vykonávajú testy zníženia hodnoty, ktoré Rada guvernérov schvaľuje. V rámci týchto testov sa osobitne za každý program posudzujú ukazovatele zníženia hodnoty. V prípadoch zaznamenania ukazovateľov zníženia hodnoty sa uskutočňuje ďalšia analýza s cieľom potvrdiť, že príslušná udalosť zníženia hodnoty neovplyvnila peňažné toky príslušných cenných papierov. Na základe výsledkov tohtoročných testov zníženia hodnoty v prípade cenných papierov držaných v menovopolitických portfóliách ECB v roku 2021 nezaznamenala žiadne straty.
Hodnota cenných papierov v držbe Eurosystému vyjadrená v amortizovanej obstarávacej cene:
Poznámka 6 – Pohľadávky v rámci Eurosystému
Poznámka 6.1 – Pohľadávky súvisiace s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému
Táto položka sa skladá z pohľadávok ECB voči národným centrálnym bankám krajín eurozóny súvisiacich s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému („Bankovky v obehu“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“) a k 31. decembru 2021 predstavovala 123 551 mil. € (114 761 mil. € v roku 2020). Úroky z týchto pohľadávok sa počítajú denne na základe aktuálnej hraničnej úrokovej sadzby v tendroch hlavných refinančných operácií Eurosystému[37] (poznámka 22.2 „Úrokové výnosy z prideľovania eurových bankoviek v rámci Eurosystému“).
Poznámka 7 – Iné aktíva
Poznámka 7.1 – Hmotné a nehmotné fixné aktíva
Tieto aktíva tvorili nasledujúce položky:
V súvislosti s hlavnou budovou ECB a budovami s právom na užívanie bol na konci roka uskutočnený test zníženia hodnoty, pričom nebola zaznamenaná žiadna strata zo zníženia hodnoty.
Poznámka 7.2 – Ostatné finančné aktíva
Táto položka pozostáva najmä z portfólia vlastných zdrojov ECB, ktoré tvoria predovšetkým investície finančných prostriedkov ECB, a to splateného základného imania a rezervných fondov a rezervy na krytie finančných rizík. Jej súčasťou je aj 3 211 akcií v Banke pre medzinárodné zúčtovanie (Bank for International Settlements – BIS) v obstarávacej cene 42 mil. € a zostatky na bežných účtoch v eurách.
Túto položku tvoria nasledujúce zložky:
Čistý nárast tejto položky v roku 2021 bol spôsobený najmä investíciou nasledujúcich prostriedkov do portfólia vlastných zdrojov ECB: i) súm prijatých od národných centrálnych bánk krajín eurozóny v roku 2021 v súvislosti s prvou splátkou ich zvýšených upísaných podielov na základnom imaní ECB (poznámka 16 „Základné imanie a rezervy“), ii) úrokových výnosov z tohto portfólia v roku 2021, a iii) protipoložky sumy prevedenej v roku 2020 do rezervy ECB na krytie finančných rizík. Nárast tejto položky bol čiastočne vyrovnaný, predovšetkým poklesom trhovej hodnoty cenných papierov v portfóliu vlastných zdrojov ECB.
Poznámka 7.3 – Rozdiely z precenenia podsúvahových nástrojov
Túto položku tvoria zmeny ocenenia devízových swapových a forwardových transakcií nevyrovnaných k 31. decembru 2021 (poznámka 20 „Devízové swapové a forwardové transakcie“). Zmeny ocenenia vo výške 620 mil. € (388 mil. € v roku 2020) sú výsledkom prepočtu týchto transakcií na ich ekvivalent v eurách výmenným kurzom platným v súvahový deň, v porovnaní s eurovými hodnotami vyplývajúcimi z prepočtu týchto transakcií priemernou cenou príslušnej cudzej meny v ten istý deň („Podsúvahové nástroje“ a „Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).
Poznámka 7.4 – Časové rozlíšenie a náklady budúcich období
K 31. decembru 2021 táto položka dosahovala 4 055 mil. € (3 390 mil. € v roku 2020). Pozostávala najmä z časovo rozlíšených úrokov z cenných papierov s kupónom vrátane splatných úrokov zaplatených pri nadobudnutí vo výške 3 332 mil. € (2 757 mil. € v roku 2020) (poznámka 2.2 „Zostatky v bankách, investície do cenných papierov, zahraničné úvery a ostatné zahraničné aktíva, a pohľadávky voči rezidentom eurozóny v cudzej mene“, poznámka 5 „Cenné papiere rezidentov eurozóny v eurách“ a poznámka 7.2 „Ostatné finančné aktíva“).
Táto položka zahŕňala aj sumu 577 mil. € zodpovedajúcu poplatkom za dohľad príslušným za poplatkové obdobie 2021 (poznámka 25 „Čisté výnosy/náklady z poplatkov a provízií“).[38] Táto suma bude vybraná v roku 2022.
Táto položka okrem toho zahŕňa aj i) časovo rozlíšené výnosy zo spoločných projektov Eurosystému (poznámka 27 „Ostatné výnosy"), ii) rôzne náklady budúcich období a iii) časovo rozlíšené úrokové výnosy z ostatných finančných aktív a pasív.
Poznámka 7.5 – Ostatné
K 31. decembru 2021 táto položka dosahovala 749 mil. € (1 970 mil. € v roku 2020) a pozostávala hlavne zo zostatkov v hodnote 573 mil. € (692 mil. € v roku 2020) súvisiacich s devízovými swapovými a forwardovými transakciami nevyrovnanými k 31. decembru 2021 (poznámka 20 „Devízové swapové a forwardové transakcie“). Tieto zostatky vyplynuli z prepočtu týchto transakcií na ich ekvivalent v eurách na základe priemernej ceny príslušnej meny platnej v súvahový deň v porovnaní s eurovými hodnotami, v ktorých boli tieto transakcie pôvodne zaúčtované („Podsúvahové nástroje“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).
Táto položka obsahovala aj časovo rozlíšené predbežné rozdelenie zisku ECB vo výške 150 mil. € (1 260 mil. € v roku 2020) („Predbežné rozdelenie zisku“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“ a poznámka 12.2 „Ostatné záväzky v rámci Eurosystému (čisté)“).
Poznámka 8 – Bankovky v obehu
Táto položka pozostáva z podielu ECB (8 %) na celkovom objeme eurových bankoviek v obehu („Bankovky v obehu“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“) a k 31. decembru 2021 dosahovala 123 551 mil. € (114 761 mil. € v roku 2020).
Poznámka 9 – Ostatné záväzky voči úverovým inštitúciám eurozóny v eurách
Centrálne banky Eurosystému môžu pri pôžičkách cenných papierov v rámci programu PSPP akceptovať hotovostný kolaterál bez potreby jeho reinvestície. Tieto operácie v prípade ECB vykonáva špecializovaná inštitúcia. Rovnaké podmienky platia aj pre štátne cenné papiere nadobudnuté v rámci programu PEPP.
K 31. decembru 2021 predstavovala nesplatená hodnota takýchto kolateralizovaných pôžičiek cenných papierov poskytnutých úverovým inštitúciám v eurozóne 9 473 mil. € (2 559 mil. € v roku 2020). Prijatý hotovostný kolaterál bol prevedený na účty systému TARGET2. Keďže tieto hotovostné prostriedky zostali ku koncu roka neinvestované, tieto transakcie boli vykázané v súvahe („Reverzné transakcie“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).[39]
Poznámka 10 – Záväzky voči ostatným rezidentom eurozóny v eurách
Poznámka 10.1 – Verejná správa
K 31. decembru 2021 táto položka predstavovala 3 200 mil. € (10 012 mil. € v roku 2020) a zahŕňala vklady Európskeho nástroja finančnej stability (European Financial Stability Facility – EFSF) a Európskeho mechanizmu pre stabilitu (European Stability Mechanism – ESM). V súlade s článkom 21 Štatútu ESCB môže ECB pôsobiť ako finančný zástupca pre inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie, ústredné vlády, iné úrady štátnej, regionálnej a miestnej správy, iné verejnoprávne orgány a verejné podniky členských štátov.
Poznámka 10.2 – Ostatné záväzky
Táto položka pozostáva zo zostatkov klientov ECB z krajín eurozóny v systéme TARGET2 a k 31. decembru 2021 dosahovala 4 404 mil. € (3 688 mil. € v roku 2020).
Poznámka 11 – Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách
K 31. decembru 2021 táto položka predstavovala 112 492 mil. € (11 567 mil. € v roku 2020). Najväčšou zložkou bola suma 71 875 mil. € (4 685 mil. € v roku 2020) pozostávajúca zo zostatkov národných centrálnych bánk krajín mimo eurozóny voči ECB v rámci systému TARGET2 („Zostatky v rámci ESCB/zostatky v rámci Eurosystému" v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“) a klientov ECB z krajín mimo eurozóny v systéme TARGET2. Nárast týchto zostatkov v roku 2021 zodpovedá vyšším zostatkom klientov ECB z krajín mimo eurozóny v systéme TARGET2.
Súčasťou tejto položky tiež bola suma 21 750 mil. € (3 425 mil. € v roku 2020) vyplývajúca z nevyrovnaných pôžičiek cenných papierov nadobudnutých v rámci programu PSPP a cenných papierov verejného sektora nadobudnutých v rámci programu PEPP poskytnutých nerezidentom eurozóny, pri ktorých bol prijatý hotovostný kolaterál prevedený na účty v systéme TARGET2 (poznámka 9 „Ostatné záväzky voči úverovým inštitúciám eurozóny v eurách“).
Táto položka zahŕňala aj sumu 18 033 mil. € súvisiacu so správou prijímaných a poskytovaných úverov EÚ, pri ktorých ECB vystupuje ako finančný zástupca Európskej komisie (poznámka 21 „Správa prijímaných a poskytovaných úverov“). K 31. decembru 2020 neboli v tejto súvislosti vedené žiadne nevyrovnané zostatky.
Zostávajúcu časť tejto položky tvorí suma 834 mil. € (3 457 mil. € v roku 2020) vyplývajúca zo stálej vzájomnej menovej dohody s Federálnym rezervným systémom. Federálna rezervná banka v New Yorku v rámci tejto dohody poskytuje ECB prostriedky v amerických dolároch prostredníctvom swapových transakcií s cieľom sprístupniť krátkodobé dolárové zdroje protistranám Eurosystému. ECB zároveň uskutočňuje priebežné swapové transakcie s národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny, ktoré takto získané zdroje využívajú na operácie na dodanie likvidity v amerických dolároch s protistranami Eurosystému formou reverzných transakcií. Priebežné swapové transakcie vedú k vzniku zostatkov v rámci Eurosystému medzi ECB a národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny. Swapové transakcie s Federálnou rezervnou bankou v New Yorku a národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny tiež vedú k vzniku forwardových pohľadávok a záväzkov, ktoré sa evidujú na podsúvahových účtoch (poznámka 20 „Devízové swapové a forwardové transakcie“).
Poznámka 12 – Záväzky v rámci Eurosystému
Poznámka 12.1 – Záväzky z prevodu devízových rezerv
Túto položku tvoria záväzky voči národným centrálnym bankám krajín eurozóny v dôsledku prevodu devízových rezerv do ECB pri vstupe týchto krajín do Eurosystému. Podľa článku 30.2 Štatútu ESCB sa tieto príspevky stanovujú v pomere k podielom národných centrálnych bánk na upísanom základnom imaní ECB. V roku 2021 nedošlo k žiadnym zmenám.
Tieto záväzky sú úročené denne aktuálnou hraničnou úrokovou sadzbou tendrov hlavných refinančných operácií Eurosystému upravenou tak, aby zohľadňovala nulovú návratnosť zložky zlata (poznámka 22.3 „Úročenie pohľadávok národných centrálnych bánk z prevedených devízových rezerv“).
Poznámka 12.2 – Ostatné záväzky v rámci Eurosystému (čisté)
V roku 2021 túto položku tvorili zostatky národných centrálnych bánk krajín eurozóny voči ECB v rámci systému TARGET2 a pohľadávka národných centrálnych bánk krajín eurozóny z predbežného rozdelenia zisku ECB („Zostatky v rámci ESCB/zostatky v rámci Eurosystému“ a „Predbežné rozdelenie zisku“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).
Pokles čistého záväzku v systéme TARGET2 vyplýval najmä z i) prílevu peňažných prostriedkov v dôsledku vyšších zostatkov klientov ECB z krajín mimo eurozóny v systéme TARGET2 (poznámka 11 „Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách“), ii) nárastu prijatého hotovostného kolaterálu za pôžičky cenných papierov nadobudnutých v rámci programu PSPP a štátnych cenných papierov nadobudnutých v rámci programu PEPP (poznámka 9 „Ostatné záväzky voči úverovým inštitúciám eurozóny v eurách“ a poznámka 11 „Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách“) a iii) prílevu peňažných prostriedkov v dôsledku nárastu vkladov nerezidentov eurozóny prijatých ECB v úlohe finančného zástupcu (poznámka 11 „Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách“). Vplyv týchto faktorov do značnej miery vyrovnali čisté nákupy cenných papierov v rámci programov PEPP a APP, ktoré boli vyrovnávané prostredníctvom účtov v systéme TARGET2 (poznámka 5 „Cenné papiere rezidentov eurozóny v eurách“).
Pozície v systéme TARGET2, s výnimkou zostatkov vyplývajúcich z priebežných swapových transakcií v spojitosti s operáciami na dodanie likvidity v amerických dolároch, sa úročia denne aktuálnou hraničnou úrokovou sadzbou tendrov hlavných refinančných operácií Eurosystému.
Poznámka 13 – Ostatné záväzky
Poznámka 13.1 – Rozdiely z precenenia podsúvahových nástrojov
Túto položku tvoria predovšetkým zmeny ocenenia devízových swapových a forwardových transakcií nevyrovnaných k 31. decembru 2021 (poznámka 20 „Devízové swapové a forwardové transakcie“). Zmeny ocenenia vo výške 568 mil. € (636 mil. € v roku 2020) sú výsledkom prepočtu týchto transakcií na ich ekvivalent v eurách výmenným kurzom platným v súvahový deň, v porovnaní s eurovými hodnotami vyplývajúcimi z prepočtu týchto transakcií priemernou cenou príslušnej cudzej meny v ten istý deň („Podsúvahové nástroje“ a „Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).
V tejto položke sú zahrnuté aj straty z precenenia nevyrovnaných forwardových transakcií s cennými papiermi (poznámka 19 „Forwardové transakcie s cennými papiermi“).
Poznámka 13.2 – Časové rozlíšenie a príjmy budúcich období
Túto položku tvorili nasledujúce zložky:
Poznámka 13.3 – Ostatné
K 31. decembru 2021 táto položka dosahovala 2 277 mil. € (2 419 mil. € v roku 2020). Jej súčasťou boli zostatky vo výške 535 mil. € (507 mil. € v roku 2020) súvisiace s devízovými swapovými a forwardovými transakciami nevyrovnanými k 31. decembru 2021 (poznámka 20 „Devízové swapové a forwardové transakcie“). Tieto zostatky vyplynuli z prepočtu týchto transakcií na ich ekvivalent v eurách na základe priemernej ceny príslušnej meny platnej v súvahový deň v porovnaní s eurovými hodnotami, v ktorých boli tieto transakcie pôvodne zaúčtované („Podsúvahové nástroje“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).
Táto položka zahŕňa aj záväzok z nájmu vo výške 175 mil. € (199 mil. € v roku 2020) („Nájom“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).
Zahŕňa tiež čistý záväzok ECB zo stanovených dávok v súvislosti s dávkami po skončení pracovného pomeru a ostatnými dlhodobými dávkami zamestnancov[40] a členov Výkonnej rady a členov Rady pre dohľad, ktorí sú zamestnancami ECB. Zahrnuté sú aj dávky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru zamestnancov ECB.
Dávky ECB po skončení pracovného pomeru, ostatné dlhodobé dávky a dávky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru
Súvaha
V súvislosti s dávkami po skončení pracovného pomeru, ostatnými dlhodobými zamestnaneckými dávkami a dávkami vyplývajúcimi z ukončenia pracovného pomeru zamestnancov boli v súvahe vykázané tieto sumy:
V roku 2021 súčasná hodnota záväzku zo stanovených dávok voči zamestnancom vo výške 3 165 mil. € (3 034 mil. € v roku 2020) zahŕňala nefinancované dávky vo výške 373 mil. € (364 mil. € v roku 2020) súvisiace s nedôchodkovými dávkami po skončení pracovného pomeru, ostatnými dlhodobými dávkami a dávkami vyplývajúcimi z ukončenia pracovného pomeru. Súčasná hodnota záväzku zo stanovených dávok voči členom Výkonnej rady a členom Rady pre dohľad vo výške 43 mil. € (44 mil. € v roku 2020) sa vzťahuje výlučne na nefinancované opatrenia zabezpečujúce dávky po skončení pracovného pomeru a ostatné dlhodobé dávky.
Precenenia čistého záväzku ECB zo stanovených dávok po skončení pracovného pomeru sú v súvahe vykázané v pasívnej položke „Účty precenenia“. V roku 2021 dosiahli straty z precenenia v rámci tejto pasívnej položky 799 mil. € (1 067 mil. € v roku 2020) (poznámka 15 „Účty precenenia“).
Zmeny záväzku zo stanovených dávok, aktív programu a výsledkov precenenia
Zmeny súčasnej hodnoty záväzku zo stanovených dávok:
Celkové zisky z precenenia vo výške 76 mil. € zo záväzku zo stanovených dávok v roku 2021 boli spôsobené predovšetkým zvýšením diskontnej sadzby použitej pri ocenení z 1,1 % v roku 2020 na 1,3 % v roku 2021. Výsledné zisky boli čiastočne vyvážené stratami z precenenia vzhľadom na empirické úpravy v dôsledku rozdielov medzi poistno-matematickými predpokladmi z predchádzajúceho roka a skutočnými výsledkami.
Zmeny reálnej hodnoty aktív programu v rámci piliera so stanovenými dávkami v prípade zamestnancov:
Zisky z precenenia aktív programu v roku 2021 odzrkadľovali skutočnosť, že skutočný výnos na jednotky fondov bol vyšší než predpokladané úrokové výnosy z aktív programu na základe predpokladanej diskontnej sadzby 1,1 %.
Zmeny výsledkov precenenia:
Výkaz ziskov a strát
Vo výkaze ziskov a strát boli vykázané tieto sumy:
Náklady súčasnej služby sa v roku 2021 zvýšili na 169 mil. € (142 mil. € v roku 2020), najmä v dôsledku zvýšenia budúcej miery rastu dôchodkových dávok z 1,0 % v roku 2019 na 1,7 % v roku 2020. Okrem toho došlo k ďalšiemu poklesu diskontnej sadzby z 1,2 % v roku 2019 na 1,1 % v roku 2020.[41]
Základné predpoklady
Pri tvorbe ocenení uvedených v tejto poznámke nezávislí poistní matematici vychádzali z predpokladov schválených Výkonnou radou na účely účtovania a vykazovania. Na výpočet záväzkov v rámci dávok po skončení pracovného pomeru a iných dlhodobých dávok boli použité tieto hlavné predpoklady:
Poznámka 14 – Rezervy
Táto položka pozostáva predovšetkým z rezervy na krytie finančných rizík, ktorá sa použije na krytie budúcich realizovaných a nerealizovaných strát, v rozsahu, ktorý Rada guvernérov uzná za potrebný. Výška a priebežná potreba tejto rezervy sa každoročne prehodnocuje podľa toho, ako ECB hodnotí svoju expozíciu týmto rizikám a po zohľadnení viacerých ďalších faktorov. Výška rezervy, spolu s prostriedkami vedenými vo všeobecnom rezervnom fonde, nesmie prekročiť hodnotu základného imania ECB splateného národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny.
Na základe záverov hodnotenia expozícií ECB voči finančným rizikám a maximálnej povolenej výšky rezervy ECB na krytie finančných rizík sa Rada guvernérov rozhodla k 31. decembru 2021 do rezervy previesť 610 mil. €. Týmto prevodom sa znížil čistý zisk ECB za rok 2021 na 192 mil. € a objem rezervy sa zvýšil na 8 194 mil. €, čo zodpovedá hodnote základného imania ECB splateného národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny k tomuto dátumu.
Táto položka zahŕňa aj administratívne rezervy vo výške 74 mil. € (57 mil. € v roku 2020).
Poznámka 15 – Účty precenenia
Táto položka pozostáva najmä zo zostatkov z precenenia vyplývajúcich z nerealizovaných ziskov z aktív a pasív a podsúvahových nástrojov („Účtovanie výnosov“, „Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene“, „Cenné papiere“ a „Podsúvahové nástroje“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“). Zahŕňa aj precenenia čistého záväzku ECB zo stanovených dávok v súvislosti s dávkami vyplácanými po skončení pracovného pomeru („Dávky ECB po skončení pracovného pomeru, ostatné dlhodobé dávky a dávky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“ a poznámka 13.3 „Ostatné“).
Nárast stavu účtov precenenia je spôsobený predovšetkým zhodnotením amerického dolára voči euru a zvýšením trhovej ceny zlata v eurách v roku 2021.
Na koncoročné precenenie boli použité tieto výmenné kurzy:
Poznámka 16 – Základné imanie a rezervy
Poznámka 16.1 – Základné imanie
Upísané základné imanie ECB predstavuje 10 825 mil. €.
Po odchode Bank of England z ESCB dňa 31. januára 2020 ECB svoje upísané základné imanie ponechala nezmenené a podiel Bank of England na upísanom základnom imaní ECB prerozdelila medzi národné centrálne banky krajín eurozóny a ostatné národné centrálne banky krajín nepatriacich do eurozóny.
Splatené základné imanie ECB zostalo v roku 2020 tiež nezmenené na úrovni 7 659 mil. €, keďže vyplatený podiel Bank of England vo výške 58 mil. € prevzali ostatné národné centrálne banky. Rada guvernérov okrem toho rozhodla, že národné centrálne banky krajín eurozóny svoje zvýšené podiely splatia v plnej výške v dvoch rovnakých ročných splátkach vo výške 610 mil. € v roku 2021 a 2022.
Ako uvádza nasledujúca tabuľka, v dôsledku uhradenia prvej splátky národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny 29. decembra 2021 sa celkové splatené základné imanie ECB zvýšilo na 8 270 mil. €:
Národné centrálne banky členských štátov EÚ nepatriacich do eurozóny musia splatiť 3,75 % z ich podielu na upísanom základnom imaní ECB ako príspevok na krytie prevádzkových nákladov ECB. Ich celkový príspevok od 1. februára 2020 predstavoval 76 mil. €. Národné centrálne banky krajín nepatriacich do eurozóny nemajú nárok na podiel na rozdeliteľnom zisku ECB a nenesú zodpovednosť za vyrovnanie prípadných strát ECB.
2.5 Podsúvahové nástroje
Poznámka 17 – Programy požičiavania cenných papierov
V rámci správy vlastných zdrojov ECB uzavrela dohodu o programe požičiavania cenných papierov, na základe ktorej v mene ECB poskytuje pôžičky cenných papierov špecializovaná inštitúcia.
V súlade s rozhodnutiami Rady guvernérov okrem toho ECB umožnila požičiavanie svojich cenných papierov nadobudnutých v rámci prvého, druhého a tretieho programu CBPP, programov PSPP a PEPP, ako aj cenných papierov nakúpených v rámci programu SMP, ktoré sú zároveň akceptovateľné v rámci programu PSPP.[42]
Pokiaľ tieto pôžičky cenných papierov nie sú realizované s uplatnením hotovostného kolaterálu, ktorý ku koncu roka zostáva neinvestovaný, zaznamenajú sa v podsúvahových účtoch.[43] K 31. decembru 2021 dosahovali nevyrovnané pôžičky cenných papierov 16 156 mil. € (17 214 mil. € v roku 2020). Z tejto sumy sa 11 821 mil. € (12 615 mil. € v roku 2020) vzťahovalo na poskytnuté pôžičky cenných papierov držaných na účely menovej politiky.
Poznámka 18 – Úrokové futures
Nevyrovnané transakcie, vykázané v koncoročných výmenných kurzoch:
Tieto transakcie sa uskutočnili v rámci správy devízových rezerv ECB.
Poznámka 19 – Forwardové transakcie s cennými papiermi
K 31. decembru 2021 predstavoval objem nevyrovnaných forwardových operácií predaja cenných papierov 382 mil. €. Tieto transakcie sa uskutočnili v rámci správy devízových rezerv ECB. Ku koncu roka 2020 neboli v tomto prípade vedené žiadne nevyrovnané transakcie.
Poznámka 20 – Devízové swapové a forwardové transakcie
Správa devízových rezerv
Devízové swapové a forwardové transakcie sa v roku 2021 uskutočňovali v rámci správy devízových rezerv ECB. Nevyrovnané pohľadávky a záväzky vyplývajúce z týchto transakcií, vykázané v koncoročných výmenných kurzoch:
Swapové dohody na dodanie likvidity
ECB má uzavreté recipročné swapové dohody s Bank of Canada, Bank of England, Bank of Japan, Federálnym rezervným systémom, Swiss National Bank a People’s Bank of China. Tieto swapové dohody umožňujú poskytovať i) likviditu v ktorejkoľvek z príslušných mien uvedených centrálnych bánk bankám v eurozóne, alebo ii) likviditu v eurách finančným inštitúciám v jurisdikciách uvedených centrálnych bánk. Ďalšie swapové dohody na poskytovanie eurovej likvidity finančným inštitúciám v príslušných jurisdikciách boli uzavreté s Българска народна банка (Bulharská národná banka), Hrvatska narodna banka, Danmarks Nationalbank a Sveriges Riksbank. Účelom týchto dohôd je uspokojiť prípadné potreby likvidity a zamedziť tak potenciálnym poruchám trhu.
Pohľadávky a záväzky denominované v amerických dolároch s dátumom vyrovnania v roku 2022 vznikli v súvislosti s poskytovaním likvidity v amerických dolároch protistranám Eurosystému (poznámka 11 „Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách“).
Poznámka 21 – Správa prijímaných a poskytovaných úverov
ECB v roku 2021 naďalej niesla zodpovednosť za správu prijímaných a poskytovaných úverov EÚ v rámci strednodobej finančnej pomoci, Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu a úverovej dohody s Gréckom, ako aj za správu platieb v rámci dvoch úverov EFSF.
V roku 2021 EÚ v reakcii na pandémiu COVID-19 naďalej poskytovala členským štátom úvery v rámci nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE). EÚ okrem toho v roku 2021 spustila program Next Generation EU (NGEU) na podporu hospodárskeho oživenia v EÚ a ekologickej a digitálnej transformácie hospodárstva Únie. Program NGEU poskytuje členským štátom financovanie formou nenávratnej finančnej podpory a úverov. V súvislosti so správou operácií v rámci oboch uvedených nástrojov poskytovala ECB Európskej komisii podporu.
ECB v roku 2021 spracúvala platby súvisiace so všetkými uvedenými operáciami.
2.6 Poznámky k výkazu ziskov a strát
Poznámka 22 – Čisté úrokové výnosy
Poznámka 22.1 – Úrokové výnosy z devízových rezerv
Táto položka zahŕňa úrokové výnosy z čistých devízových rezerv ECB po odpočítaní úrokových nákladov.
Čisté úrokové výnosy/náklady podľa druhu nástroja:
Čisté úrokové výnosy/náklady podľa cudzej meny:
Poznámka 22.2 – Úrokové výnosy z prideľovania eurových bankoviek v rámci Eurosystému
Táto položka pozostáva z úrokových výnosov z podielu ECB vo výške 8 % na celkovom objeme eurových bankoviek v obehu („Bankovky v obehu“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“ a poznámka 6.1 „Pohľadávky súvisiace s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému“). V roku 2021 boli tieto úrokové výnosy nulové vzhľadom na skutočnosť, že úroková sadzba hlavných refinančných operácií zostala na úrovni 0 % v priebehu celého roka.
Poznámka 22.3 – Úročenie pohľadávok NCB z prevedených devízových rezerv
Túto položku tvorí úročenie pohľadávok národných centrálnych bánk krajín eurozóny z devízových rezerv prevedených do ECB (poznámka 12.1 „Záväzky z prevodu devízových rezerv“). V roku 2021 bolo úročenie nulové vzhľadom na skutočnosť, že úroková sadzba hlavných refinančných operácií bola na úrovni 0 % v priebehu celého roka.
Poznámka 22.4 – Ostatné úrokové výnosy a ostatné úrokové náklady
Ostatné úrokové výnosy a ostatné úrokové náklady:
Poznámka 23 – Realizované zisky/straty z finančných operácií
Čisté realizované zisky/straty z finančných operácií:
Čisté realizované cenové zisky/straty zahŕňajú realizované zisky a straty z cenných papierov, úrokových futures a úrokových swapov. Čisté realizované cenové straty v roku 2021 boli prevažne dôsledkom realizovaných cenových strát z cenných papierov denominovaných v eurách a úrokových futures denominovaných v amerických dolároch. V roku 2020 boli zaznamenané vysoké realizované cenové zisky v dolárovom portfóliu v dôsledku poklesu výnosov z cenných papierov v amerických dolároch.
Poznámka 24 – Zníženie hodnoty finančných aktív a pozícií
Zníženie hodnoty finančných aktív a pozícií:
Trhová hodnota viacerých cenných papierov v dolárovom portfóliu a portfóliu vlastných zdrojov v roku 2021 ďalej klesala popri raste zodpovedajúcich výnosov. Výsledkom boli koncoročné nerealizované cenové straty.
Poznámka 25 – Čisté výnosy/náklady z poplatkov a provízií
V roku 2021 výnosy v rámci tejto položky predstavovali predovšetkým poplatky za dohľad. Náklady pramenili prevažne z poplatkov za úschovu.
Výnosy a náklady súvisiace s výkonom úloh dohľadu
ECB účtuje dohliadaným subjektom ročné poplatky na pokrytie nákladov spojených s výkonom jej úloh v oblasti dohľadu. Poplatky sa určujú na základe skutočných ročných výdavkov na plnenie úloh dohľadu vzniknutých v príslušnom poplatkovom období, upravených o preplatky/nedoplatky jednotlivých bánk za predchádzajúce poplatkové obdobia a iné úpravy vrátane uhradených úrokov z omeškania.[44]
Na základe skutočných nákladov ECB na výkon úloh spojených s bankovým dohľadom výnosy z poplatkov za dohľad za rok 2021 predstavovali 578 mil. €. Ročné poplatky dohliadaných subjektov za rok 2021 po úprave o uhradené úroky z omeškania predstavujú 577 mil. €[45] (poznámka 7.4 „Časové rozlíšenie a náklady budúcich období“). Poplatky za dohľad sa budú jednotlivým bankám fakturovať v druhom štvrťroku 2022.[46]
ECB má tiež v prípade neplnenia záväzkov vyplývajúcich z bankových predpisov EÚ o prudenciálnych požiadavkách (vrátane rozhodnutí dohľadu ECB) právomoc ukladať dohliadaným subjektom administratívne sankcie. Takto vzniknuté príjmy sa pri výpočte ročných poplatkov za dohľad neberú do úvahy. Namiesto toho sa účtujú ako výnosy vo výkaze ziskov a strát ECB a rozdeľujú národným centrálnym bankám krajín eurozóny v rámci rozdeľovania zisku ECB. V roku 2021 dosiahol príjem zo sankcií uložených dohliadaným subjektom 1 mil. €.
Výnosy ECB súvisiace s výkonom úloh dohľadu:
Náklady spojené s bankovým dohľadom súvisia s výkonom priameho dohľadu nad významnými subjektmi, monitorovaním dohľadu nad menej významnými subjektmi a plnením horizontálnych úloh a špecializovaných služieb. Tvoria ich priame náklady funkcie dohľadu ECB a príslušné náklady podporných útvarov potrebných na plnenie úloh ECB v oblasti dohľadu, ktoré poskytujú služby súvisiace s prevádzkou priestorov, ľudskými zdrojmi, informačnými technológiami (IT), právnym poradenstvom, auditom a administratívou, komunikáciou a prekladmi, ako aj ďalšími činnosťami.
Skutočné náklady súvisiace s úlohami ECB v oblasti dohľadu, kryté ročnými poplatkami za dohľad za rok 2021, dosiahli 578 mil. € (535 mil. € v roku 2020). K ich celkovému nárastu došlo v dôsledku pokračujúceho vývoja IT systémov bankového dohľadu a vyšších personálnych nákladov.
ECB tiež dohliadaným subjektom vracia peňažné prostriedky v prípadoch, keď súd zruší administratívne sankcie, ktoré im boli udelené. V roku 2021 tieto vratky dosiahli 5 mil. € (poznámka 31 „Iné náklady“). Tieto náklady sa pri výpočte ročných poplatkov za dohľad neberú do úvahy, ale zaznamenávajú sa vo výkaze ziskov a strát ECB a znižujú jej čistý hospodársky výsledok.
Poznámka 26 – Výnosy z akcií a podielových účastí
V tejto položke sú vykázané dividendy z akcií ECB v Banke pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) (poznámka 7.2 „Ostatné finančné aktíva“). V roku 2021 bola súčasťou tejto sumy dodatočná dividenda schválená výročným valným zhromaždením BIS s cieľom kompenzovať nevyplatené dividendy za obdobie 2019/2020.[47]
Poznámka 27 – Ostatné výnosy
Rôzne ostatné výnosy v priebehu roka 2021 pochádzali najmä z i) príspevkov národných centrálnych bánk krajín eurozóny na krytie nákladov ECB súvisiacich so spoločnými projektmi Eurosystému a ii) platieb poistného plnenia v súvislosti s opravami infraštruktúry hlavnej budovy (poznámka 29 „Administratívne náklady“).
Poznámka 28 – Personálne náklady
Personálne náklady:
Priemerný počet zamestnancov vyjadrený ako ekvivalent počtu zamestnancov na plný úväzok[48] predstavoval 4 038 (3 923 v roku 2020), z toho 362 v riadiacich funkciách (356 v roku 2020).
Personálne náklady sa v roku 2021 zvýšili najmä v dôsledku vyšších nákladov v súvislosti s dávkami po skončení pracovného pomeru, ktoré sú spôsobené predovšetkým vyššou budúcou mierou rastu dôchodkových dávok a nižšou diskontnou sadzbou použitou pri poistno-matematickom ocenení na odvodenie nákladov súčasnej služby za rok 2021[49] (poznámka 13.3 „Ostatné“). K nárastu prispel aj vyšší priemerný počet zamestnancov ECB.
Odmeňovanie členov Výkonnej rady a Rady pre dohľad
Členovia Výkonnej rady a členovia Rady pre dohľad zamestnaní v ECB poberajú základný plat a prídavky na bývanie. Prezident ECB má namiesto prídavku na bývanie k dispozícii rezidenciu. Členovia Výkonnej rady a predseda Rady pre dohľad dostávajú aj prídavok na reprezentáciu. Podľa podmienok zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky môžu mať členovia oboch rád v závislosti od svojho stavu nárok na príspevok na domácnosť, detské prídavky, školné a ďalšie prídavky. Plat podlieha zdaneniu v prospech EÚ, ako aj zrážkam odvodov na dôchodkové, zdravotné a úrazové poistenie a poistenie dlhodobej opatery. Prídavky sú nezdaniteľné a nezapočítavajú sa do nároku na dôchodok.
Členom Výkonnej rady a členom Rady pre dohľad zamestnaným v ECB (t. j. okrem zástupcov vnútroštátnych orgánov dohľadu) bol v roku 2021 vyplatený základný plat v nasledujúcej výške:[50]
Celkový objem prídavkov vyplatených členom oboch rád a odvodov ECB na ich zdravotné a úrazové poistenie a poistenie dlhodobej opatery predstavoval 1 097 128 € (1 201 810 € v roku 2020).
Bývalým členom oboch rád sa po určitú dobu po odchode z funkcie vyplácajú prechodné platby. V roku 2021 tieto platby, súvisiace rodinné prídavky a odvody ECB na zdravotné a úrazové poistenie a poistenie dlhodobej opatery bývalých členov oboch rád predstavovali 977 547 € (1 555 042 € v roku 2020). Pokles týchto platieb bol spôsobený nižším počtom bývalých členov rád, ktorí ich v roku 2021 poberali, zatiaľ čo členovia, ktorí mali na tieto platby naďalej nárok, poberali menej, keďže sa priblížili ku koncu ich prechodného obdobia.
Dôchodkové platby, dávky po skončení pracovného pomeru a odvody na zdravotné a úrazové poistenie a poistenie dlhodobej opatery vyplácané bývalým členom rád a ich závislým osobám dosiahli 4 047 008 € (928 149 € v roku 2020).[51] V roku 2021 zahŕňala táto suma aj paušálnu platbu bývalému členovi rady pri príležitosti jeho odchodu do dôchodku vyplatenú namiesto budúcich dôchodkových platieb.
Poznámka 29 – Administratívne náklady
Administratívne náklady:
Administratívne náklady sa v roku 2021 mierne zvýšili. Zvýšenie nákladov na nájom, údržbu budov a siete súvisí predovšetkým s nutnými opravami porúch infraštruktúry hlavnej budovy zostávajúcich z obdobia výstavby. Súvisiace náklady boli uhradené z platieb poistného plnenia (poznámka 27 „Ostatné výnosy").
Poznámka 30 – Služby súvisiace s výrobou bankoviek
Tieto náklady sú spojené najmä s nákladmi na cezhraničnú prepravu eurových bankoviek medzi tlačiarňami bankoviek a národnými centrálnymi bankami a nákladmi na dodanie nových bankoviek do národných centrálnych bánk a medzi nimi v prípade nedostatočných zásob bankoviek. Tieto náklady nesie centrálne ECB.
Poznámka 31 – Iné náklady
V roku 2021 táto položka zahŕňala vrátené peňažné prostriedky za administratívne sankcie, ktoré ECB v minulosti udelila trom dohliadaným subjektom z tej istej skupiny a v prípade ktorých súd čiastočne zrušil príslušné rozhodnutia (poznámka 25 „Čisté výnosy/náklady z poplatkov a provízií“).
3 Správa nezávislého audítora
Prezidentke a Rade guvernérov
Európskej centrálnej banky
Frankfurt nad Mohanom
Správa k auditu finančných výkazov ECB za rok 2021
Stanovisko
Vykonali sme audit finančných výkazov Európskej centrálnej banky (ECB) za rok končiaci sa 31. decembra 2021 – zahrnutých v ročnej účtovnej závierke ECB – ktoré tvorí súvaha, výkaz ziskov a strát, prehľad hlavných účtovných pravidiel a ďalšie poznámky.
Priložené finančné výkazy podľa nášho názoru podávajú pravdivý a verný obraz finančnej situácie ECB k 31. decembru 2021 a výsledkov jej finančného hospodárenia za rok končiaci sa k uvedenému dátumu v súlade so zásadami určenými Radou guvernérov, ktoré sú stanovené v rozhodnutí ECB (EÚ) 2016/2247 z 3. novembra 2016 o ročnej účtovnej závierke ECB (ECB/2016/35), v znení neskorších zmien, vychádzajúcom z usmernenia ECB (EÚ) 2016/2249 z 3. novembra 2016 o právnom rámci pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk (ECB/2016/34), v znení neskorších zmien.
Základ stanoviska
Audit sme vykonali v súlade s Medzinárodnými audítorskými štandardmi. Naše povinnosti podľa týchto štandardov sú podrobnejšie opísané v našej správe v časti Zodpovednosť audítora za audit finančných výkazov. Od ECB sme nezávislí v súlade s nemeckými etickými požiadavkami, ktoré sa vzťahujú na náš audit finančných výkazov a ktoré sú v súlade s Etickým kódexom pre účtovných odborníkov vydaným Radou pre medzinárodné etické štandardy (kódexom IESBA), a v súlade s týmito požiadavkami sme splnili aj naše ďalšie etické povinnosti. Sme presvedčení, že dôkazy získané v rámci vykonaného auditu sú dostatočným a primeraným základom na vyjadrenie nášho stanoviska.
Ostatné informácie
Za ostatné informácie zahrnuté v ročnej účtovnej závierke ECB je zodpovedná Výkonná rada ECB (Výkonná rada). Ostatné informácie tvoria všetky informácie uvedené v ročnej účtovnej závierke ECB s výnimkou finančných výkazov ECB a našej správy audítora.
Na ostatné informácie sa naše stanovisko k finančným výkazom nevzťahuje a nevyjadrujeme k nim žiadne závery.
V súvislosti s naším auditom finančných výkazov je našou zodpovednosťou prečítať si ostatné informácie a posúdiť, či tieto informácie nie sú vo významnom nesúlade s finančnými výkazmi alebo našimi poznatkami, ktoré sme získali počas auditu, alebo sa inak nezdajú byť významne nesprávne.
Zodpovednosť Výkonnej rady a osôb poverených riadením za finančné výkazy
Výkonná rada zodpovedá za zostavenie a vernú prezentáciu finančných výkazov v súlade so zásadami určenými Radou guvernérov, ktoré sú stanovené v rozhodnutí ECB (EÚ) 2016/2247 z 3. novembra 2016 o ročnej účtovnej závierke ECB (ECB/2016/35), v znení neskorších zmien, vychádzajúcom z usmernenia ECB (EÚ) 2016/2249 z 3. novembra 2016 o právnom rámci pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk (ECB/2016/34), v znení neskorších zmien, a za takú úroveň internej kontroly, akú Výkonná rada považuje za potrebnú na zostavenie finančných výkazov bez významných – úmyselných či neúmyselných – nesprávností.
Pri zostavovaní finančných výkazov Výkonná rada zodpovedá za zhodnotenie schopnosti ECB zachovať kontinuitu činnosti, za zverejnenie, podľa potreby, skutočností súvisiacich s kontinuitou činnosti a za uplatňovanie účtovnej zásady kontinuity.
Osoby poverené riadením sú zodpovedné za monitorovanie procesu finančného vykazovania ECB.
Zodpovednosť audítora za audit finančných výkazov
Naším cieľom je získať primerané uistenie, že finančné výkazy ako celok neobsahujú významné – úmyselné či neúmyselné – nesprávnosti a vydať správu audítora, ktorá obsahuje naše stanovisko. Primerané uistenie predstavuje vysokú mieru uistenia, ktorá však nie je zárukou toho, že audit vykonaný v súlade s Medzinárodnými audítorskými štandardmi zistí všetky prípadné významné nesprávnosti. Nesprávnosti môžu vzniknúť úmyselne alebo neúmyselne v dôsledku chyby a za významné sa považujú vtedy, ak sa dá primerane očakávať, že by mohli jednotlivo či súhrnne ovplyvniť ekonomické rozhodnutia používateľov prijímané na základe týchto finančných výkazov.
V rámci plánovania a výkonu auditu v súlade s Medzinárodnými audítorskými štandardmi uplatňujeme odborný úsudok a zachovávame si profesionálny skepticizmus. Zároveň:
- Identifikujeme a posudzujeme riziká významných – úmyselných či neúmyselných – nesprávností vo finančných výkazoch, navrhujeme a vykonávame audítorské postupy na odstránenie týchto rizík a získavame audítorské dôkazy, ktoré poskytujú dostatočný a primeraný základ na vydanie nášho stanoviska. Riziko nezistenia úmyselnej významnej nesprávnosti v dôsledku podvodu je vyššie ako v prípade neúmyselnej významnej nesprávnosti v dôsledku chyby, keďže podvod môže zahŕňať kolúziu, falšovanie, zamlčanie skutočností, skresľovanie alebo obchádzanie systému internej kontroly.
- Oboznamujeme sa so systémom internej kontroly relevantným z pohľadu auditu s cieľom navrhnúť postupy auditu tak, aby boli primerané okolnostiam. Účelom tohto postupu však nie je vyjadrenie názoru na účinnosť systému internej kontroly ECB.
- Vyhodnocujeme vhodnosť použitých účtovných pravidiel a primeranosť účtovných odhadov a súvisiacich informácií poskytnutých manažmentom.
- Posudzujeme vhodnosť uplatňovania účtovnej zásady kontinuity vykazujúceho podniku zo strany manažmentu a na základe získaných audítorských dôkazov zvažujeme, či neexistuje významná neistota v súvislosti s udalosťami alebo okolnosťami, ktoré by mohli vyvolať závažnú pochybnosť o schopnosti ECB zachovať kontinuitu činnosti. Ak dospejeme k záveru, že existuje významná neistota, sme povinní v našej správe audítora upozorniť na súvisiace informácie zverejnené vo finančných výkazoch, alebo v prípade neadekvátnosti týchto informácií upraviť naše stanovisko. Naše závery vychádzajú z audítorských dôkazov získaných do dátumu našej správy audítora.
- Hodnotíme celkovú prezentáciu, štruktúru a obsah finančných výkazov vrátane zverejnených informácií a zvažujeme, či finančné výkazy predstavujú podkladové transakcie a udalosti spôsobom, ktorý zabezpečuje vernú prezentáciu.
S osobami poverenými riadením sme povinní komunikovať okrem iného o plánovanom rozsahu a načasovaní auditu a o významných zisteniach auditu vrátane prípadných významných nedostatkov systému internej kontroly zistených počas auditu.
Frankfurt nad Mohanom 9. februára 2022
Baker Tilly GmbH & Co. KG
Wirtschaftsprüfungsgesellschaft
(Düsseldorf)
4 Poznámka k rozdeleniu zisku/alokácii strát
Táto poznámka nie je súčasťou finančných výkazov ECB za rok 2021.
V zmysle článku 33 Štatútu ESCB sa čistý zisk ECB rozdeľuje v tomto poradí:
- suma, ktorú určí Rada guvernérov a ktorá nesmie prekročiť 20 % čistého zisku, sa prevedie do všeobecného rezervného fondu až do výšky 100 % základného imania,
- zostávajúci čistý zisk sa rozdelí medzi akcionárov ECB v pomere k ich splateným podielom.[52]
Prípadnú stratu ECB môže vyrovnať zo svojho všeobecného rezervného fondu a v prípade potreby, na základe rozhodnutia Rady guvernérov, z menového príjmu za príslušný finančný rok v pomere a do výšky súm rozdelených národným centrálnym bankám krajín eurozóny podľa článku 32.5 Štatútu ESCB.[53]
Čistý zisk ECB za rok 2021 dosiahol 192 mil. €. Na základe rozhodnutia Rady guvernérov došlo 31. januára 2022 k predbežnému rozdeleniu zisku vo výške 150 mil. € národným centrálnym bankám krajín eurozóny. Rada guvernérov okrem toho rozhodla o rozdelení zostávajúceho zisku vo výške 42 mil. € národným centrálnym bankám krajín eurozóny.
© Európska centrálna banka 2022
Poštová adresa 60640 Frankfurt am Main, Nemecko
Telefón +49 69 1344 0
Internet www.ecb.europa.eu
Všetky práva vyhradené. Šírenie na vzdelávacie a nekomerčné účely je povolené, ak je uvedený zdroj.
Vysvetlenie pojmov sa nachádza v glosári ECB.
HTML ISBN 978-92-899-5046-6, ISSN 2443-4892, doi:10.2866/82634, QB-BS-22-001-SK-Q
- Prípadné rozdiely medzi uvedenými jednotlivými a celkovými hodnotami, resp. medzi percentami a absolútnymi hodnotami v rámci tohto dokumentu sú spôsobené zaokrúhlením.
- Finančné výkazy tvorí súvaha, výkaz ziskov a strát a súvisiace poznámky. Účtovná závierka sa skladá z finančných výkazov, správy o činnosti, správy nezávislého audítora a poznámok k rozdeleniu zisku/alokácii strát. Podrobnejšie informácie o jej zostavovaní a schvaľovaní sa nachádzajú na internetovej stránke ECB.
- Bližšie informácie o revízii stratégie vykonanej v roku 2021 sa nachádzajú na internetovej stránke ECB.
- Konsolidovaná verzia Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 1) v znení neskorších zmien. Neoficiálne konsolidované znenie so zoznamom zmien sa nachádza tu.
- Protokol (č. 4) o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 230). Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) je zložený z ECB a z národných centrálnych bánk všetkých 27 členských štátov EÚ.
- Program APP zahŕňa tretí program nákupu krytých dlhopisov (covered bond purchase programme – CBPP3), program nákupu cenných papierov krytých aktívami (asset-backed securities purchase programme – ABSPP), program nákupu aktív verejného sektora (public sector purchase programme – PSPP) a program nákupu aktív podnikového sektora (corporate sector purchase programme – CSPP). V rámci programu CSPP ECB cenné papiere nenakupuje. Ďalšie informácie o programe APP sa nachádzajú na internetovej stránke ECB.
- Ďalšie informácie o programe PEPP sa nachádzajú na internetovej stránke ECB.
- Podrobnejšie informácie sa nachádzajú v tlačovej správe zo 16. decembra 2021 o rozhodnutiach Rady guvernérov.
- Viac informácií o obmedzeniach týkajúcich sa splatnosti cenných papierov v programoch APP a PEPP sa nachádzajú na internetovej stránke ECB.
- Tieto položky tvoria aktíva zahrnuté do súvahových položiek „Pohľadávky voči nerezidentom eurozóny v cudzej mene – zostatky v bankách, investície do cenných papierov, zahraničné úvery a ostatné zahraničné aktíva“ a „Pohľadávky voči rezidentom eurozóny v cudzej mene“.
- Náklady, ktoré ECB vznikajú pri plnení úloh dohľadu, sa hradia z ročných poplatkov za dohľad účtovaných dohliadaným subjektom. Bližšie informácie sa nachádzajú internetovej stránke bankového dohľadu ECB.
- Nárast rezervy na krytie finančných rizík viedol k zodpovedajúcemu poklesu zisku za rok 2021.
- Súvahová položka „Účty precenenia“ zahŕňa aj precenenia v súvislosti s dávkami po skončení pracovného pomeru.
- Tlačová správa z 30. januára 2020 o upísanom základnom imaní ECB po vystúpení Bank of England z ESCB.
- Poplatky za dohľad sú súčasťou položky „Ostatné výnosy a náklady“ (graf 13).
- ES sa definuje ako pravdepodobnostne vážená priemerná strata, ku ktorej dochádza v najhoršom (1‑p) % zo scenárov, kde p označuje úroveň spoľahlivosti.
- Ďalšie informácie o postupe modelovania rizík sú v dokumente The financial risk management of the Eurosystem monetary policy operations, ECB, júl 2015.
- Operačné riziko obsahuje všetky nefinančné riziká a definuje sa ako riziko negatívneho vplyvu na činnosť, dobrú povesť alebo financie ECB v dôsledku ľudského faktora, neadekvátneho uplatňovania alebo zlyhania interných riadiacich a prevádzkových postupov, zlyhania systémov, od ktorých sú tieto postupy závislé, alebo vonkajších udalostí (napríklad prírodných katastrof alebo útokov zvonka).
- Ďalšie informácie o štruktúre riadenia ECB sú uvedené na internetovej stránke ECB.
- Riadeniu rizika nesprávneho konania sa v podnikovom i verejnom sektore venuje čoraz väčšia pozornosť. Dopĺňa riadenie finančných a operačných rizík a v prípade ECB ho možno definovať ako riziko poškodenia dobrého mena alebo inej ujmy spôsobenej vysokopostavenými úradníkmi alebo zamestnancami ECB, ktorí nekonajú v súlade s internými pravidlami etiky a bezúhonnosti a/alebo normami náležitého riadenia a správy.
- Podrobné účtovné pravidlá ECB sú stanovené v rozhodnutí ECB (EÚ) 2016/2247 z 3. novembra 2016 o ročnej účtovnej závierke ECB (ECB/2016/35), (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2016, s. 1), v znení neskorších zmien. Neoficiálne konsolidované znenie a zoznam zmien sa nachádza tu.
V záujme harmonizovaného účtovania a finančného vykazovania operácií Eurosystému toto rozhodnutie vychádza z usmernenia ECB (EÚ) 2016/2249 z 3. novembra 2016 o právnom rámci pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk (ECB/2016/34) (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2016, s. 37),v znení neskorších zmien. Neoficiálne konsolidované znenie a zoznam zmien sa nachádza tu.
Tieto pravidlá, ktoré sa podľa potreby pravidelne prehodnocujú a aktualizujú, sú v súlade s ustanoveniami článku 26.4 Štatútu ESCB, ktorý vyžaduje harmonizovaný prístup k pravidlám účtovania a finančného vykazovania operácií Eurosystému. - V prípade administratívnych položiek časového rozlíšenia a rezerv sa uplatňuje minimálny limit 100 000 €.
- Fond vytvorený z dobrovoľných odvodov každého zamestnanca sa môže využiť pri odchode do dôchodku na zakúpenie doplnkového dôchodku, ktorý sa od toho momentu zahrnie do záväzku zo stanovených dávok.
- K 31. decembru 2021 boli do systému TARGET2 zapojené tieto národné centrálne banky krajín nepatriacich do eurozóny: Българска народна банка (Bulharská národná banka), Danmarks Nationalbank, Hrvatska narodna banka, Narodowy Bank Polski a Banca Naţională a României.
- Rozhodnutie ECB z 13. decembra 2010 o vydávaní eurobankoviek (ECB/2010/29) (2011/67/EÚ) (Ú. v. EÚ L 35, 9.2.2011, s. 26), v znení neskorších zmien. Neoficiálne konsolidované znenie a zoznam zmien sa nachádza tu.
- „Kľúč na prideľovanie bankoviek“ určuje percentuálne podiely po zohľadnení podielu ECB na celkovej emisii eurových bankoviek, pričom podiely národných centrálnych bánk na celkovej emisii sa určujú na základe kľúča na upisovanie základného imania.
- Rozhodnutie ECB (EÚ) 2016/2248 z 3. novembra 2016 o rozdeľovaní menových príjmov národných centrálnych bánk členských štátov, ktorých menou je euro (ECB/2016/36) (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2016, s. 26) v znení neskorších zmien. Neoficiálne konsolidované znenie so zoznamom zmien sa nachádza tu.
- Rozhodnutie ECB (EÚ) 2015/298 z 15. decembra 2014 o dočasnom rozdeľovaní príjmu ECB (ECB/2014/57) (Ú. v. EÚ L 53, 25.2.2015, s. 24), v znení neskorších zmien. Neoficiálne konsolidované znenie a zoznam zmien sa nachádza tu.
- Toto množstvo predstavuje 504,8 tony.
- Aktíva mínus pasíva v príslušnej cudzej mene, ktoré podliehajú devízovému preceneniu. Sú súčasťou položiek „Pohľadávky voči nerezidentom eurozóny v cudzej mene“, „Pohľadávky voči rezidentom eurozóny v cudzej mene“, „Časové rozlíšenie a náklady budúcich období“, „Rozdiely z precenenia podsúvahových nástrojov“ (strana pasív) a „Časové rozlíšenie a príjmy budúcich období“, pričom zohľadňujú aj devízové forwardové a swapové transakcie zahrnuté v podsúvahových položkách. Vplyv ziskov z precenenia finančných nástrojov v cudzej mene nie je zahrnutý.
- Bližšie podrobnosti o operáciách Eurosystému na poskytovanie eurovej likvidity za akceptovateľný kolaterál sa nachádzajú na internetovej stránke ECB.
- Ďalšie informácie o programe nákupu aktív sa nachádzajú na internetovej stránke ECB.
- Tlačová správa zo 16. decembra 2021 o rozhodnutiach Rady guvernérov.
- Ďalšie informácie o programe PEPP sa nachádzajú na internetovej stránke ECB.
- Ak bude možné zachovať priaznivé podmienky financovania i pri objeme nákupov, ktorý počas horizontu čistých nákupov v rámci programu PEPP nevyčerpá stanovený rámec, jeho rámec nemusí byť využitý v plnom rozsahu.
- Trhové hodnoty sú len orientačné a sú odvodené z trhových kotácií. V prípade nedostupnosti trhových kotácií boli trhové ceny odhadnuté pomocou interných modelov Eurosystému.
- Od 16. marca 2016 je úroková sadzba Eurosystému v tendroch hlavných refinančných operácií na úrovni 0 %.
- Bližšie informácie sa nachádzajú na internetovej stránke bankového dohľadu ECB.
- Pôžičky cenných papierov, ktoré na konci roka nevedú k neinvestovanému hotovostnému kolaterálu, sú vedené v podsúvahových účtoch (poznámka 17 „Programy požičiavania cenných papierov“).
- Pilier stanovených dávok dôchodkového programu odráža len povinné odvody ECB a zamestnancov. Dobrovoľné príspevky zamestnancov v rámci piliera so stanovenými odvodmi v roku 2021 predstavovali 220 mil. € (186 mil. € v roku 2020). Tieto príspevky sa investujú do aktív programu a zároveň vytvárajú zodpovedajúci záväzok rovnakej hodnoty.
- Náklady súčasnej služby sa odhadujú na základe sadzieb platných v predchádzajúcom roku.
- ECB v rámci programu nákupu aktív podnikového sektora (CSPP) a programu PEPP cenné papiere podnikového sektora nenakupuje, preto nemá žiadne súvisiace aktíva, ktoré by boli v rámci programu požičiavania cenných papierov k dispozícii. Ďalšie informácie o pôžičkách cenných papierov sa nachádzajú na internetovej stránke ECB.
- Ak ku koncu roka hotovostný kolaterál zostáva neinvestovaný, tieto transakcie sa zaznamenávajú v súvahových účtoch (poznámka 9 „Ostatné záväzky voči úverovým inštitúciám eurozóny v eurách“ a poznámka 11 „Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách“).
- Článok 5 ods. 3 nariadenia ECB (EÚ) č. 1163/2014 z 22. októbra 2014 o poplatkoch za dohľad (ECB/2014/41) (Ú. v. EÚ L 311, 31.10.2014, s. 23), v znení neskorších zmien. Neoficiálne konsolidované znenie so zoznamom zmien sa nachádza tu.
- Rozhodnutie ECB o celkovej výške ročných poplatkov za dohľad za rok 2021 bude prijaté a následne zverejnené koncom apríla 2022.
- Bližšie informácie sú na internetovej stránke bankového dohľadu ECB.
- Annual Report 2020/21, BIS.
- Ekvivalent počtu zamestnancov na plný úväzok (FTE) je jednotka zodpovedajúca jednému zamestnancovi pracujúcemu na plný úväzok po dobu jedného roka. Zamestnanci s pracovnými zmluvami na dobu neurčitú a určitú a s krátkodobými pracovnými zmluvami a účastníci absolventského programu ECB sú zahrnutí v pomere k ich počtu odpracovaných hodín. Uvedený počet zamestnancov zahŕňa aj zamestnancov na materskej alebo dlhodobej dovolenke, nezahŕňa však zamestnancov na neplatenej dovolenke.
- Náklady súčasnej služby sa odhadujú na základe sadzieb platných v predchádzajúcom roku.
- Uvedené sumy sú v hrubom vyjadrení, t. j. pred zdanením v prospech EÚ.
- Čistá suma, ktorá sa účtuje vo výkaze ziskov a strát v súvislosti so systémami dôchodkového zabezpečenia pre súčasných členov Výkonnej rady a Rady pre dohľad je uvedená v poznámke 13.3 „Ostatné“.
- Národné centrálne banky krajín nepatriacich do eurozóny nemajú nárok na podiel na rozdeliteľnom zisku ECB a nenesú zodpovednosť za krytie prípadných strát ECB.
- Podľa článku 32.5 Štatútu ESCB sa celkový menový príjem národných centrálnych bánk rozdeľuje medzi jednotlivé národné centrálne banky v pomere k ich splateným podielom na základnom imaní ECB