TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB

Frankfurt nad Mohanom 2. februára 2023

Dobrý deň, spolu s viceprezidentom vás vítame na dnešnej tlačovej konferencii.

Na úvod by sme chceli zablahoželať Chorvátsku k vstupu do eurozóny 1. januára 2023. Zároveň srdečne vítame guvernéra Hrvatska narodna banka Borisa Vujčića v Rade guvernérov. Teraz mi dovoľte oboznámiť vás s výsledkom dnešného zasadania.

Rada guvernérov bude rovnomerným tempom pokračovať v podstatnom zvyšovaní úrokových sadzieb a udržiavať ich na hladine, ktorá je dostatočne reštriktívna na zabezpečenie včasného návratu inflácie na úroveň nášho strednodobého cieľa 2 %. Dnes preto rozhodla o zvýšení troch kľúčových úrokových sadzieb ECB o 50 bázických bodov, pričom očakáva ich ďalšie zvyšovanie. Vzhľadom na tlaky na základnú infláciu na našom nasledujúcom menovopolitickom zasadaní v marci mienime úrokové miery zvýšiť o ďalších 50 bázických bodov a následne prehodnotiť ďalší vývoj menovej politiky. Udržiavanie reštriktívnej úrovne úrokových sadzieb postupom času zníži infláciu utlmením dopytu a zároveň chráni pred rizikom trvalého nárastu inflačných očakávaní. Naše budúce rozhodnutia o menovopolitických sadzbách budú v každom prípade i naďalej vychádzať z dostupných údajov a budú prijímané priebežne, zo zasadania na zasadanie.

Rada guvernérov dnes tiež rozhodla o postupe znižovania stavu cenných papierov, ktoré Eurosystém nadobudol v rámci programu nákupu cenných papierov (Asset Purchase Programme – APP). V zmysle decembrového oznámenia sa portfólio APP bude od začiatku marca do konca júna 2023 znižovať v priemere o 15 mld. € mesačne, pričom následné tempo jeho redukcie bude určené priebežne. Čiastočné reinvestície budú prebiehať zhruba v súlade s terajšou praxou. Zostávajúce reinvestície budú predovšetkým alokované v pomere k podielu splatených aktív v rámci jednotlivých čiastkových programov APP a v prípade programu nákupu aktív verejného sektora v pomere k podielu splatených cenných papierov jednotlivých jurisdikcií a štátnych a nadnárodných emitentov. Pokiaľ ide o naše nákupy podnikových dlhopisov, zostávajúce reinvestície budú výraznejšie smerované k emitentom s lepším klimatickým profilom. Bez toho, aby bol dotknutý náš cieľ cenovej stability, tento prístup prispeje k postupnému znižovaniu uhlíkovej stopy portfólia podnikových dlhopisov Eurosystému v súlade s cieľmi Parížskej dohody.

Dnešné rozhodnutia sú uvedené v tlačovej správe zverejnenej na našej internetovej stránke. Podrobné informácie o redukcii portfólia APP sú uvedené v osobitnej tlačovej správe, ktorá má byť zverejnená o 15:45 h SEČ.

Teraz podrobnejšie opíšem, ako hodnotíme vývoj hospodárskej situácie a inflácie, a následne sa zameriam na našu analýzu finančných a menových podmienok.

Hospodárska aktivita

Podľa predbežného rýchleho odhadu Eurostatu hospodársky rast eurozóny v poslednom štvrťroku 2022 predstavoval 0,1 %. Hoci tento údaj prevyšuje decembrové projekcie odborníkov Eurosystému, znamená podstatné spomalenie hospodárskej aktivity od polovice roka 2022, ktorá podľa našich predpokladov zostane slabá aj v najbližšom období. Obmedzená svetová hospodárska aktivita a vysoká geopolitická neistota, najmä v dôsledku neoprávnenej vojny Ruska proti Ukrajine a jej obyvateľstvu, i naďalej brzdia hospodársky rast v eurozóne. Spolu s vysokou infláciou a prísnejšími podmienkami financovania tieto nepriaznivé faktory tlmia spotrebu a produkciu, najmä vo výrobnom sektore.

Ponukové obmedzenia však postupne slabnú, dodávky zemného plynu sú bezpečnejšie, podniky stále dobiehajú veľké sklzy v plnení objednávok a dôvera rastie. Navyše produkcia v sektore služieb je stabilná, vďaka účinkom pokračujúceho znovuotvárania ekonomiky a vyššiemu dopytu po rekreačných aktivitách. Rastúce mzdy a nedávny pokles inflácie cien energií tiež zmiernia stratu kúpnej sily, ktorú mnohí ľudia zaznamenali v dôsledku vysokej inflácie. To zase podporí spotrebu. V porovnaní s očakávaniami sa hospodárstvo ukazuje byť odolnejšie a v nasledujúcich štvrťrokoch by sa malo zotaviť.

Miera nezamestnanosti v decembri 2022 zostala na úrovni svojho historického minima 6,6 %. Tempo tvorby pracovných miest sa však v nadchádzajúcich štvrťrokoch môže spomaliť a nezamestnanosť sa môže zvýšiť.

Štátne podporné opatrenia na ochranu ekonomiky pred vplyvom vysokých cien energií by mali byť dočasné, cielené a stavané na zachovanie stimulov na znižovanie spotreby energie. Predovšetkým pri zmierňovaní akútnosti energetickej krízy je dôležité začať tieto opatrenia čo najskôr koordinovane rušiť v súlade s poklesom cien energií. Opatrenia, ktoré tieto zásady nerešpektujú, budú pravdepodobne zvyšovať strednodobé inflačné tlaky, čo by si vyžadovalo ráznejšiu reakciu menovej politiky. V zmysle rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ by zároveň rozpočtová politika mala byť orientovaná na zvyšovanie produktivity našej ekonomiky a postupné znižovanie vysokého dlhu verejnej správy. Politiky zamerané na zvýšenie ponukovej kapacity eurozóny, predovšetkým v energetickom sektore, môžu pomôcť znížiť cenové tlaky v strednodobom horizonte. Vlády by v tomto smere mali pohotovo implementovať svoje plány investícií a štrukturálnych reforiem v rámci programu Next Generation EU. Reforma rámca správy ekonomických záležitostí EÚ by sa mala čím skôr uzavrieť.

Inflácia

Podľa rýchleho odhadu Eurostatu, ktorý bol vypočítaný na základe odhadov Eurostatu za Nemecko, inflácia v januári dosiahla 8,5 %, čo by znamenalo o 0,7 percentuálneho bodu menej ako v decembri, a to najmä vďaka ďalšiemu prudkému poklesu cien energií. Trhové ukazovatele naznačujú, že ceny energií budú v nasledujúcich rokoch podstatne nižšie, než sa očakávalo v čase nášho posledného zasadania. Inflácia cien potravín v decembri mierne stúpla na 14,1 %, keďže predchádzajúci prudký nárast cien energií a ďalších vstupov do výroby potravín sa naďalej premietajú do spotrebiteľských cien.

Cenové tlaky zostávajú naďalej vysoké, čiastočne v dôsledku šírenia vysokých cien energií v celej ekonomike. Inflácia bez energetickej a potravinovej zložky v januári zostala na úrovni 5,2 %, pričom inflácia cien neenergetických priemyselných tovarov stúpla na 6,9 % a inflácia cien služieb klesla na 4,2 %. Naďalej vysoké sú aj ostatné ukazovatele základnej inflácie. Štátne opatrenia na pokrytie vysokých nákladov domácností na energie budú infláciu v roku 2023 tlmiť, po ich vypršaní však majú vyvolať rast inflácie. Rozsah časti týchto opatrení zároveň závisí od vývoja cien energií a ich očakávaný účinok na infláciu je obzvlášť neistý.

Hoci ponukové obmedzenia postupne ustupujú, ich oneskorený účinok naďalej vyvoláva rast inflácie cien tovarov. To isté platí aj o rušení pandemických obmedzení: účinok odkladaného dopytu síce slabne, no stále prispieva k rastu cien, najmä v sektore služieb.

Mzdy rastú rýchlejšie v dôsledku stabilného trhu práce, pričom hlavnou témou v rámci mzdového vyjednávania sa stáva určité dobiehanie vysokej inflácie. Aktuálne údaje o dynamike mzdového vývoja zároveň zodpovedajú decembrovým projekciám odborníkov Eurosystému. Väčšina ukazovateľov dlhodobejších inflačných očakávaní sa v súčasnosti pohybuje v okolí dvoch percent, vyžadujú si však ďalšie monitorovanie.

Hodnotenie rizík

Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu sú vyváženejšie. Neoprávnená Ruská vojna proti Ukrajine a jej obyvateľstvu i naďalej predstavuje významné riziko pomalšieho hospodárskeho rastu, ktoré môže spôsobiť opätovný rast cien energií a potravín. Hospodársky rast v eurozóne by mohlo dodatočne nepriaznivo ovplyvniť aj prudšie oslabenie svetového hospodárstva, než očakávame. Prekážkou prebiehajúceho oživenia by navyše mohlo byť prípadné opätovné zintenzívnenie pandémie a s ním súvisiaci návrat ponukových obmedzení. Energetický šok by však mohol odznieť rýchlejšie, než sa očakáva, a podniky v eurozóne by sa mohli náročnému medzinárodnému prostrediu rýchlejšie prispôsobiť. To by prispelo k vyššiemu tempu rastu, než sa očakáva v súčasnosti.

Vyváženejšie sú aj riziká ohrozujúce výhľad vývoja inflácie, a to najmä v najbližšom období. Pokiaľ ide o riziká zvýšenia inflácie, existujúce tlaky v cenovom reťazci by stále mohli spôsobiť ďalší rast maloobchodných cien v najbližšom období. Rýchlejšie než očakávané hospodárske oživenie v Číne by okrem toho mohlo vyvolať nový nárast cien komodít a zahraničného dopytu. Domáce faktory, ako je trvalý nárast inflačných očakávaní nad úroveň nášho cieľa alebo vyšší než očakávaný rast miezd, by mohli spôsobiť zvýšenie inflácie, i v strednodobom horizonte. Na druhej strane nedávny pokles cien energií, ak bude trvalého rázu, môže infláciu spomaliť rýchlejšie, než sa očakáva. Tento tlmiaci účinok v rámci energetickej zložky by sa mohol premietnuť i do slabšej dynamiky základnej inflácie. Ďalšie oslabenie dopytu by tiež prispelo k nižším cenovým tlakom, než sa v súčasnosti očakáva, a to najmä strednodobo.

Finančné a menové podmienky

So sprísňovaním menovej politiky ďalej rastú trhové úrokové miery a úvery pre súkromný sektor sa zdražujú. Poskytovanie bankových úverov podnikom sa v posledných mesiacoch prudko spomalilo. Je to čiastočne zapríčinené nižšími potrebami financovania zásob. Zároveň však ide o dôsledok klesajúceho dopytu po úveroch na financovanie podnikových investícií v súvislosti s prudkým nárastom sadzieb bankových úverov a výrazným sprísnením úverových podmienok, o ktorom svedčí aj najnovší prieskum bankových úverov. Klesá aj aktivita v oblasti poskytovania úverov domácnostiam, čo je odrazom rastúcich úrokových sadzieb, prísnejších úverových podmienok a prudkého poklesu dopytu po hypotekárnych úveroch. So spomaľovaním tvorby úverov dochádza aj k rýchlemu spomaľovaniu rastu peňažnej zásoby, s prudkým poklesom jej najlikvidnejších zložiek vrátane jednodňových vkladov, ktorý je len čiastočne kompenzovaný presunom k termínovaným vkladom.

Záver

Rada guvernérov bude rovnomerným tempom pokračovať v podstatnom zvyšovaní úrokových mier a udržiavať ich na hladine, ktorá je dostatočne reštriktívna na zabezpečenie včasného návratu inflácie na úroveň nášho strednodobého cieľa 2 %. Dnes preto rozhodla o zvýšení troch kľúčových úrokových sadzieb ECB o 50 bázických bodov, pričom očakáva ich ďalšie zvyšovanie. Vzhľadom na tlaky na základnú infláciu preto na našom nasledujúcom menovopolitickom zasadaní v marci mienime úrokové miery zvýšiť o ďalších 50 bázických bodov a následne prehodnotíme ďalší vývoj menovej politiky. Udržiavanie reštriktívnej úrovne úrokových sadzieb v priebehu času zníži infláciu utlmením dopytu a zároveň chráni pred rizikom trvalého nárastu inflačných očakávaní. Od začiatku marca 2023 sa bude zároveň postupným a predvídateľným tempom znižovať objem portfólia APP, keďže Eurosystém nebude istinu zo splatených cenných papierov reinvestovať v plnej výške.

Naše budúce rozhodnutia o menovopolitických sadzbách budú i naďalej vychádzať z dostupných údajov a budú prijímané priebežne, zo zasadania na zasadanie. Všetky svoje nástroje sme pripravení v medziach nášho mandátu upraviť, aby sme zabezpečili návrat inflácie na úroveň nášho strednodobého cieľa.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.