Zisky a straty ECB a národných centrálnych bánk krajín eurozóny: ako vznikajú?

Aktualizované 19. mája 2023 (pôvodne zverejnené 16. februára 2017)

Európska centrálna banka nie je ako iné banky. Zostavuje ročnú účtovnú závierku a vykazuje zisky a straty ako bežná banka, ale s jedným dôležitým rozdielom: cieľom ECB nie je tvoriť zisk. Našou hlavnou úlohou je udržiavať cenovú stabilitu, pričom prípadné zisky alebo straty sú pre nás len vedľajšími účinkami snahy o jej plnenie.

To isté platí aj pre národné centrálne banky krajín eurozóny (ktoré spolu s ECB tvoria Eurosystém). Neznamená to však, že centrálnym bankám Eurosystému na ziskoch a stratách nezáleží. Naopak, to, či dosiahneme zisk alebo zaznamenáme stratu, je veľmi dôležité. V ďalšom texte vysvetľujeme, prečo a ako zisky a straty vznikajú.

Zisky a straty sú čísla, ktoré ukazujú, či sú príjmy a náklady v rovnováhe. Na základe evidencie svojich príjmov a nákladov počas roka môžeme zostaviť ročnú účtovnú závierku. Je to to isté, čo možno robíte aj vy s rozpočtom svojej domácnosti, alebo čo robí podnik pri sledovaní svojho hospodárenia. Ak sú príjmy vyššie ako náklady, vytvárame zisk. Ak náklady prevýšia príjmy, zaznamenáme stratu.

Je dôležité pamätať na to, že operácie centrálnej banky sa výrazne líšia napríklad od pekárne, ktorá má príjmy z predaja chleba a náklady na múku alebo energie. Centrálne banky vykonávajú svoju činnosť najmä prostredníctvom bankového systému.  

Čo je to centrálna banka?

Odkiaľ pochádzajú príjmy Eurosystému?

Hodnota eurových bankoviek vo vašej peňaženke je oveľa vyššia než náklady na ich fyzickú výrobu. Komerčné banky vám tieto eurové bankovky poskytujú prostredníctvom svojich pobočiek a bankomatov. Na to si ich však musia „kúpiť“ od Eurosystému výmenou za finančné aktíva. Tieto aktíva sú zdrojom príjmu, odborníkmi nazývaného „ražobné“.

Čo znamená „ražobné“?

Ďalším zdrojom príjmu centrálnej banky je úrok, za ktorý si komerčné banky od nás požičiavajú peniaze.

ECB a národné centrálne banky tiež realizovali program nákupu finančných aktív, napríklad štátnych dlhopisov. Cieľom bolo podporiť ekonomiku, keď boli úrokové sadzby veľmi nízke alebo dokonca nulové. Chceli sme zabrániť tomu, aby inflácia zostala príliš dlho na príliš nízkej úrovni. Nakúpené aktíva môžu byť pre nás zdrojom príjmu.

Príjem centrálnych bánk tiež môže pochádzať z ich rezerv v cudzích menách a iných investícií.

Aké má Eurosystém náklady?

Z vkladov, ktoré majú komerčné banky uložené v Eurosystéme, im musíme platiť úroky. Pre nás to znamená náklady. Tieto náklady sa môžu zvýšiť, ak napríklad v rámci našej menovej politiky zvýšime úrokové sadzby.

V záujme znižovania inflácie sme za veľmi krátky čas výrazne zvýšili naše úrokové sadzby. Došlo tak aj k nárastu úrokových mier na finančných trhoch, a preto sú náklady na získanie úverov v ekonomike vyššie. Pri vyšších úrokových mierach klesá záujem o úvery a zvyšuje sa atraktívnosť úspor. Dochádza k útlmu spotreby, k ochladeniu ekonomiky a k poklesu inflácie – čo je v konečnom dôsledku naším cieľom. 

Čo znamená menová politika?

Vedľajším účinkom týchto krokov je aj výrazné a rýchle zvýšenie úrokov, ktoré musia centrálne banky Eurosystému platiť bankám za ich vklady. Príjem z aktív, ktoré vlastnia, sa však pritom nezvýšil v rovnakej miere.

Mnohé z týchto aktív – najmä štátne dlhopisy – totiž neprinášajú vysoké úrokové výnosy, pretože sme ich nakúpili v čase, keď boli úrokové sadzby nízke. Tieto aktíva tiež majú často dlhú splatnosť. Ak majú napríklad centrálne banky Eurosystému v držbe štátny dlhopis s desaťročnou splatnosťou, znamená to, že jeho splatenie v plnej výške potrvá desať rokov.

Nákup týchto dlhopisov bolo správne opatrenie v záujme návratu inflácie k nášmu dvojpercentnému cieľu. Inflácia bola v tom čase príliš nízka. Nákup týchto aktív za vtedajšie ceny pomohol znížiť úrokové miery na finančných trhoch. 

Ako funguje program nákupu aktív?

Zároveň však došlo k presunu rizík spojených s budúcimi zmenami úrokových mier z finančných trhov na centrálnu banku.

Teraz, keď centrálne banky na celom svete v rámci boja s infláciou zvyšujú úrokové sadzby, sa toto riziko začína napĺňať. Pre Eurosystém to znamená, že jeho náklady rastú rýchlejšie ako jeho príjmy. Klesajú tak jeho zisky, a môže dokonca zaznamenať stratu.

Čo sa stane, ak Eurosystém zaznamená stratu? 

Prípadnú stratu sa môžeme najskôr pokúsiť vyrovnať zo ziskov, ktoré sme dosiahli v predchádzajúcich rokoch. ECB a ďalšie centrálne banky krajín eurozóny dosahovali viacero rokov značné zisky – v období rokov 2012 až 2021 približne 300 mld. €.

Tento zisk pochádzal najmä z menovej politiky uskutočňovanej počas týchto rokov. Nakúpili sme značný objem aktív a úrokové sadzby boli záporné, čo znamená, že banky nám za svoje vklady u nás v skutočnosti platili poplatok.

Časť týchto ziskov sme prezieravo využili na vytvorenie finančných rezerv, ako sú všeobecné a špecifické rezervy. Určité finančné rezervy navyše vznikajú aj pri pravidelnom preceňovaní niektorých našich aktív. Tieto rezervy sa teraz môžu použiť.

Ak by naša všeobecná rezerva na krytie rizík nebola dostatočná, národné centrálne banky krajín eurozóny by mohli zostávajúcu stratu pokryť vlastnými príjmami z operácií menovej politiky. Stratu tiež môže ECB vykázať vo svojej ročnej účtovnej závierke a vyrovnať ju zo svojich budúcich príjmov.

Viac informácií o postupe zdieľania ziskov a strát nájdete v tejto príležitostnej štúdii.

Je to problém, ak ECB zaznamená stratu?

Treba si uvedomiť, že centrálne banky nie sú ako bežné obchodné spoločnosti: i v prípade strát dokážu naďalej účinne fungovať. Zo zásady finančnej nezávislosti však vyplýva, že národné centrálne banky by mali byť dostatočne kapitalizované.

Časom očakávame zníženie strát, pretože dôjde k nárastu výnosov centrálnych bánk Eurosystému z ich dlhopisov a ostatných aktív, ako aj z úverov poskytovaných komerčným bankám.

V konečnom dôsledku by mal Eurosystém s návratom úrokových sadzieb do kladných hodnôt v strednodobom horizonte opäť dosahovať zisk.