Hlavné údaje

1 Správa o činnosti

1.1 Účel správy o činnosti ECB

Správa o činnosti^[1] je neoddeliteľnou súčasťou ročnej účtovnej závierky ECB a jej cieľom je priblížiť čitateľom širšie súvislosti týkajúce sa finančných výkazov.^[2] Vzhľadom na to, že činnosti a operácie ECB sa uskutočňujú v záujme plnenia cieľov jej menovej politiky, finančnú situáciu ECB a výsledok jej finančného hospodárenia je potrebné vnímať s prihliadnutím na realizované menovopolitické opatrenia.

Správa o činnosti v tomto smere predstavuje hlavné úlohy a činnosti ECB a opisuje ich vplyv na jej finančné výkazy. Okrem toho analyzuje hlavné zmeny v súvahe a výkaze ziskov a strát počas roka a obsahuje informácie o finančných zdrojoch ECB. V neposlednom rade opisuje rizikové prostredie, v ktorom ECB pôsobí, a informuje o špecifických rizikách, ktorým je ECB vystavená, a o pravidlách riadenia rizík používaných na ich zmiernenie.

1.2 Hlavné úlohy a činnosti

ECB je súčasťou Eurosystému, ktorý popri nej tvoria národné centrálne banky členských štátov Európskej únie (EÚ), ktorých menou je euro.^[3] Hlavným cieľom Eurosystému je udržiavať cenovú stabilitu. Ciele a úlohy ECB sú stanovené v Zmluve o fungovaní Európskej únie^[4] a v Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Štatúte ESCB)^[5] (diagram 1). ECB svoje činnosti vykonáva s cieľom plniť svoj mandát; jej zámerom nie je dosahovať zisk.

Diagram 1

Hlavné úlohy ECB

Operácie menovej politiky Eurosystému sa vykazujú vo finančných výkazoch ECB a národných centrálnych bánk krajín eurozóny, v súlade so zásadou decentralizovanej realizácie menovej politiky Eurosystému. Tabuľka 1 uvádza prehľad hlavných operácií a funkcií, ktoré ECB vykonáva v rámci plnenia svojho mandátu, a ich vplyvu na jej finančné výkazy.

Tabuľka 1

Hlavné činnosti ECB a ich vplyv na jej finančné výkazy

Výkon menovej politiky

Realizácia devízových operácií a správa devízových rezerv

Podpora plynulého fungovania platobných systémov

Prispievanie k bezpečnosti a odolnosti bankového systému a stabilite finančného systému

Ostatné

1.3 Finančný vývoj

1.3.1 Súvaha

V rokoch 2018 až 2022 súvaha ECB výrazne expandovala a pod jej vývoj sa podpisovali najmä priame nákupy cenných papierov, ktoré ECB uskutočňovala v rámci realizácie menovej politiky Eurosystému (graf 1). Keďže čistý nákup v rámci programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP)^[6] bol v decembri 2018 ukončený a v novembri 2019 znovu obnovený, rast v roku 2019 bol mierny a súvisel najmä s nárastom trhovej hodnoty devízových rezerv ECB a zvýšením hodnoty eurových bankoviek v obehu. Hlavnými faktormi výraznej expanzie v rokoch 2020 a 2021 boli čisté nákupy cenných papierov v rámci programu APP a spustenie núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP)^[7] v marci 2020. Čistý nákup cenných papierov v rámci programu PEPP sa skončil na konci marca 2022 a v rámci programu APP 1. júla 2022, čo viedlo k miernejšiemu nárastu súvahy ECB v roku 2022.

Graf 1

Hlavné zložky súvahy ECB

(v mld. EUR)

V roku 2022 sa objem súvahy ECB zvýšil o 18,7 mld. € na 698,9 mld. €, najmä v dôsledku podielu ECB na nákupe cenných papierov v rámci programov PEPP a APP. Tieto nákupy viedli k zvýšeniu stavu cenných papierov držaných na účely menovej politiky, zatiaľ čo peňažné vyrovnanie týchto nákupov prostredníctvom účtov v systéme TARGET2 viedlo k zodpovedajúcemu nárastu záväzkov v rámci Eurosystému. Tento nárast záväzkov v rámci Eurosystému bol viac než vyrovnaný prílevom peňažných prostriedkov v dôsledku vyšších vkladov rezidentov eurozóny v ECB, čo súčasne viedlo k zvýšeniu ostatných záväzkov.

K rastu súvahy ECB prispel aj nárast eurovej hodnoty aktív v rámci devízových rezerv ECB a hodnoty eurových bankoviek v obehu.

Cenné papiere v eurách držané na účely menovej politiky ku koncu roka 2022 tvorili 65 % celkových aktív ECB. Pod touto súvahovou položkou ECB vedie cenné papiere nadobudnuté v rámci programu pre trhy s cennými papiermi (Securities Markets Programme – SMP) a programov CBPP3, ABSPP, PSPP a PEPP. Všetky zostávajúce cenné papiere v rámci prvého a druhého programu nákupu krytých dlhopisov (CBPP1 a CBPP2) boli splatné počas roka 2022.

Na základe príslušných rozhodnutí Rady guvernérov pokračovala ECB v čistých nákupoch cenných papierov v rámci programu PEPP až do konca marca 2022, zatiaľ čo čisté nákupy v rámci programu APP sa skončili 1. júla 2022. Zároveň počas roka naďalej v plnej výške reinvestovala istinu zo splatených cenných papierov v oboch portfóliách. V dôsledku týchto nákupov a reinvestícií sa objem portfólia cenných papierov ECB vedeného na účely menovej politiky zvýšil o 11,9 mld. € na 457,3 mld. € (graf 2). Objem aktív v rámci portfólia PEPP sa zvýšil o 9,0 mld. €, objem aktív v rámci portfólia PSPP o 8,8 mld. €. Pokles objemu aktív v rámci portfólia ABSPP o 5,5 mld. € bol dôsledkom splácania.

V decembri 2022 Rada guvernérov oznámila^[8], že od začiatku marca 2023 sa bude postupným a predvídateľným tempom znižovať objem portfólia APP, keďže Eurosystém nebude istinu zo splatených cenných papierov reinvestovať v plnej výške. Redukcia portfólia bude do konca júna 2023 predstavovať v priemere 15 mld. € za mesiac, pričom jej neskorší rozsah bude určený priebežne. Rada guvernérov bude splatenú istinu z cenných papierov nakúpených v rámci programu PEPP naďalej v plnom rozsahu reinvestovať minimálne do konca roka 2024, pričom bude postupovať flexibilne z hľadiska času, jednotlivých tried aktív a jurisdikcií v záujme potlačenia rizík súvisiacich s pandémiou koronavírusu (COVID-19), ktoré ohrozujú fungovanie transmisného mechanizmu menovej politiky.

Graf 2

Cenné papiere držané na účely menovej politiky

(v mld. EUR)

Cenné papiere ECB držané na účely menovej politiky v rámci aktívnych programov, t. j. APP a PEPP, mali ku koncu roka 2022 diverzifikovaný profil splatnosti^[9] (graf 3).

Graf 3

Profil splatnosti programov APP a PEPP

V roku 2022 celková eurová hodnota aktív v rámci devízových rezerv ECB, ktoré pozostávajú zo zlata, zvláštnych práv čerpania, amerických dolárov, japonských jenov a čínskych jüanov, vzrástla o 4,1 mld. € na 84,5 mld. €.

Eurová hodnota zlata a pohľadávok v zlate v držbe ECB sa v roku 2022 v dôsledku nárastu trhovej ceny zlata v eurách zvýšila o 1,6 mld. € na 27,7 mld. € (graf 4), pričom objem rezerv rýdzeho zlata v unciach sa nezmenil. Toto zvýšenie zároveň viedlo k zodpovedajúcemu nárastu účtov precenenia zlata v držbe ECB (časť 1.3.2 „Finančné zdroje“).

Graf 4

Zlaté rezervy a ceny zlata

(ľavá os: mld. EUR; pravá os: unca rýdzeho zlata v eurách)

Čistý objem devízových prostriedkov ECB^[10] v amerických dolároch, japonských jenoch a čínskych jüanoch vyjadrený v eurách vzrástol o 2,0 mld. € na 55,0 mld. € (graf 5), predovšetkým v dôsledku zhodnotenia amerického dolára voči euru. Zhodnotenie amerického dolára sa odráža aj vo vyšších zostatkoch účtov precenenia ECB (časť 1.3.2 „Finančné zdroje“).

Graf 5

Devízové rezervy

(v mld. EUR)

Hlavnou zložkou devízových rezerv ECB bol aj naďalej americký dolár, ktorý ku koncu roka 2022 tvoril približne 78 % ich celkového objemu.

ECB pri investovaní svojich devízových rezerv uplatňuje trojstupňový proces. Ako prvý krok útvar ECB zodpovedný za riadenie rizík navrhuje strategické základné portfólio, ktoré schvaľuje Rada guvernérov. Ako druhý krok útvar ECB zodpovedný za správu portfólií navrhuje taktické základné portfólio, ktoré schvaľuje Výkonná rada. V treťom kroku každodenné investičné operácie uskutočňujú decentralizovaným spôsobom národné centrálne banky.

Devízové rezervy ECB sa investujú predovšetkým do cenných papierov a vkladov na peňažnom trhu, alebo sú uložené na bežných účtoch (graf 6). Cenné papiere v tomto portfóliu sa oceňujú koncoročnou trhovou cenou.

Graf 6

Zloženie investícií do cudzej meny

(v mld. EUR)

Účelom devízových rezerv ECB je financovať potenciálne intervencie na devízovom trhu. Správa devízových rezerv ECB preto sleduje tri ciele (v poradí podľa priority): likviditu, bezpečnosť a výnosnosť. Toto portfólio preto zahŕňa najmä cenné papiere s krátkou dobou splatnosti (graf 7).

Graf 7

Profil splatnosti cenných papierov v cudzej mene

Hodnota portfólia vlastných zdrojov zostala prakticky nezmenená na úrovni 21,1 mld. € (graf 8), pričom hlavné faktory jeho vývoja v roku 2022 sa do značnej miery navzájom kompenzovali. K nárastu portfólia prispela investícia celkovej sumy vo výške odvodu do rezervy ECB na krytie finančných rizík v roku 2021 a sumy splatenej v roku 2022 národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny v rámci druhej splátky ich zvýšených podielov na základnom imaní ECB po odchode Bank of England z ESCB (časť 1.3.2 „Finančné zdroje“). Tento nárast však takmer úplne vykompenzoval pokles trhovej hodnoty cenných papierov v tomto portfóliu v dôsledku výrazného zvýšenia výnosov dlhopisov krajín eurozóny (graf 16).

Graf 8

Portfólio vlastných zdrojov ECB

(v mld. EUR)

Toto portfólio tvoria najmä cenné papiere v eurách, ktoré sa oceňujú koncoročnou trhovou cenou. V roku 2022 tvorili 76 % celkového portfólia štátne dlhopisy.

Podiel zelených investícií v rámci portfólia vlastných zdrojov naďalej rástol – zo 7,6 % na konci roka 2021 sa zvýšil na 13,1 % na konci roka 2022. V nasledujúcich rokoch plánuje ECB ich podiel ďalej zvyšovať.^[11] Od roku 2021 sa popri nákupoch zelených dlhopisov na sekundárnych trhoch uskutočňujú aj investície do investičného fondu pre zelené dlhopisy denominovaného v eurách pre centrálne banky, ktorý v januári 2021 zriadila Banka pre medzinárodné zúčtovanie.

Portfólio vlastných zdrojov ECB tvoria najmä investície finančných prostriedkov ECB, t. j. jej splateného základného imania a prostriedkov vedených vo všeobecnom rezervnom fonde a v rezerve na krytie finančných rizík. Toto portfólio predstavuje zdroj príjmu na čiastočné pokrytie prevádzkových nákladov ECB, ktoré nesúvisia s výkonom úloh dohľadu.^[12] Investuje sa do aktív denominovaných v eurách, pričom podlieha limitom stanoveným v rámci kontroly rizík. Výsledkom je diverzifikovanejšia štruktúra splatnosti (graf 9) než v prípade portfólia devízových rezerv.

Graf 9

Profil splatnosti cenných papierov portfólia vlastných zdrojov ECB

Ku koncu roka 2022 celková hodnota eurových bankoviek v obehu predstavovala 1 572,0 mld. €, čo v porovnaní s koncom roka 2021 znamená nárast o 1,8 %. ECB bolo pridelených 8 % z celkovej hodnoty eurových bankoviek v obehu, čo ku koncu roka predstavovalo 125,8 mld. €. Vzhľadom na to, že ECB sama bankovky nevydáva, má voči národným centrálnym bankám krajín eurozónypohľadávky v rámci Eurosystému vo výške rovnajúcej sa hodnote bankoviek v obehu.

Záväzky ECB v rámci Eurosystému, ktoré tvoria najmä čisté pohľadávky národných centrálnych bánk krajín eurozóny v rámci systému TARGET2 voči ECB a záväzky ECB v súvislosti s devízovými rezervami, ktoré jej národné centrálne banky krajín eurozóny previedli pri vstupe do Eurosystému, sa v roku 2022 znížili o 19,7 mld. € na 355,5 mld. €.

Vývoj záväzkov ECB v rámci Eurosystému v období 2018 – 2020 bol spôsobený najmä vývojom čistého záväzku v systéme TARGET2 v dôsledku čistých nákupov cenných papierov realizovaných ECB na účely menovej politiky, ktoré sa zúčtovávajú prostredníctvom účtov v systéme TARGET2 (graf 10). V rokoch 2021 a 2022 bol vplyv nákupu cenných papierov na účely menovej politiky na čistý záväzok v rámci systému TARGET2 prevážený inými faktormi. V roku 2022 boli týmito faktormi najmä vyššie vklady rezidentov eurozóny, ktoré ECB akceptovala vo svojej úlohe finančného zástupcu^[13], a vyššie zostatky pridružených systémov eurozóny pripojených k systému TARGET2 prostredníctvom komponentu TARGET2-ECB.

Graf 10

Čisté zostatky v systéme TARGET2 v rámci Eurosystému a cenné papiere držané na účely menovej politiky

(v mld. EUR)

Ostatné záväzky ECB pozostávajú najmä z vkladov, ktoré ECB prijala v úlohe finančného zástupcu, a zostatkov pridružených systémov pripojených k systému TARGET2 prostredníctvom komponentu TARGET2-ECB. V roku 2022 sa ostatné záväzky ECB zvýšili o 33,2 mld. € na 165,7 mld. €, najmä v dôsledku vyšších vkladov rezidentov eurozóny, ktoré ECB prijala v úlohe finančného zástupcu.

1.3.2 Finančné zdroje

Finančné zdroje ECB tvorí jej základné imanie, prostriedky vedené v rezerve na krytie finančných rizík a vo všeobecnom rezervnom fonde, účty precenenia a zisk za daný rok. Tieto finančné zdroje sa i) investujú do aktív, ktoré generujú výnos, a/alebo ii) používajú na vyrovnanie strát. K 31. decembru 2022 finančné zdroje ECB predstavovali spolu 51,6 mld. € (graf 11). Bolo to o 1,8 mld. € viac ako v roku 2021 v dôsledku i) nárastu stavu účtov precenenia z dôvodu zhodnotenia amerického dolára voči euru, ako aj zvýšenia trhovej ceny zlata v eurách v roku 2022, a ii) nárastu splateného základného imania. Tento nárast bol čiastočne vykompenzovaný najmä znížením rezervy na krytie finančných rizík v dôsledku jej čiastočného použitia na vyrovnanie strát zaznamenaných v roku 2022.

Graf 11

Finančné zdroje ECB

(v mld. EUR)

Nerealizované zisky z držby zlata a devíz a nerealizované zisky z cenných papierov, pri ktorých dochádza k preceňovaniu, sa vo výkaze ziskov a strát nevykazujú ako výnosy, ale účtujú sa priamo na účtoch precenenia na pasívnej strane súvahy ECB. Zostatky na týchto účtoch je možné použiť na absorbovanie vplyvu prípadného budúceho nepriaznivého vývoja cien a/alebo výmenných kurzov, a ako také zvyšujú odolnosť ECB voči rizikám. V roku 2022 sa stav účtov precenenia zlata, cudzích mien a cenných papierov^[14] zvýšil o 3,0 mld. € na 36,1 mld. € v dôsledku vyšších zostatkov z precenenia cudzích mien a zlata, ktoré pramenili zo zhodnotenia amerického dolára voči euru a nárastu trhovej ceny zlata v eurách (graf 12), ktoré boli čiastočne kompenzované poklesom zostatkov z precenenia cenných papierov.

Graf 12

Hlavné výmenné kurzy a cena zlata v rokoch 2018 až 2022

(percentuálne zmeny oproti roku 2018; koncoročné údaje)

Po odchode Bank of England z ESCB v roku 2020 sa podiely zostávajúcich národných centrálnych bánk na upísanom základnom imaní ECB zvýšili. Rada guvernérov rozhodla, že zostávajúce národné centrálne banky v roku 2020 uhradia len podiel vyplatený Bank of England vo výške 58 mil. € a že národné centrálne banky krajín eurozóny svoje zvýšené podiely v plnej výške splatia v dvoch rovnakých ročných splátkach v roku 2021 a 2022. Po uhradení poslednej splátky národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny sa splatené základné imanie ECB v roku 2022 zvýšilo o 0,6 mld. € na 8,9 mld. €.^[15]

ECB si vzhľadom na finančné riziká, ktorým je vystavená (časť 1.4.1 „Finančné riziká“), vedie rezervu na krytie finančných rizík. Rezerva na krytie finančných rizík, spolu s prostriedkami vedenými vo všeobecnom rezervnom fonde ECB, nesmie prekročiť hodnotu základného imania splateného národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny. Výška tejto rezervy sa každoročne prehodnocuje na základe viacerých faktorov vrátane výšky rizikových aktív, prognózovaných výsledkov na budúci rok a hodnotenia rizík. V nadväznosti na výročné prehodnotenie výšky rezervy na krytie finančných rizík sa Rada guvernérov rozhodla uvoľniť z nej 1 627 mil. € na vyrovnanie strát zaznamenaných v roku 2022, v dôsledku čoho bol finančný výsledok ECB nulový (časť 1.3.3 „Výkaz ziskov a strát“). Po uvoľnení prostriedkov klesla výška rezervy na krytie finančných rizík na 6,6 mld. €.

1.3.3 Výkaz ziskov a strát

Po niekoľkých rokoch rastu ročný zisk ECB v roku 2019 kulminoval a v roku 2020 začal klesať. Vývoj zisku ECB bol ovplyvňovaný najmä zmenami výnosov z devízových rezerv a z cenných papierov držaných na účely menovej politiky. V roku 2021 sa uskutočnil aj významný prevod do rezervy na krytie finančných rizík, čím došlo k zodpovedajúcemu zníženiu zisku ECB.

Po uvoľnení 1 627 mil. € z rezervy na krytie finančných rizík na vyrovnanie strát zaznamenaných v roku 2022 bol finančný výsledok ECB nulový (2021: 192 mil. €). Straty vznikli najmä v dôsledku i) úrokových nákladov vyplývajúcich z čistého záväzku ECB v rámci systému TARGET2 a ii) záporného čistého výsledku finančných operácií a zníženia hodnoty (graf 13).

Graf 13

Hlavné zložky výkazu ziskov a strát ECB

(v mil. EUR)

Čisté úrokové výnosy ECB klesli o 666 mil. € na 900 mil. € (graf 14), predovšetkým v dôsledku úrokových nákladov vyplývajúcich z čistého záväzku ECB v rámci systému TARGET2. K tomuto poklesu prispeli aj úrokové náklady súvisiace s úročením pohľadávok národných centrálnych bánk krajín eurozóny z devízových rezerv prevedených do ECB. Tieto náklady boli čiastočne vyvážené vyššími úrokovými výnosmi z i) pohľadávok ECB súvisiacich s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému, ii) devízových rezerv a iii) cenných papierov držaných na účely menovej politiky.

Graf 14

Čisté úrokové výnosy

(v mil. EUR)

Čisté úrokové výnosy z cenných papierov držaných na účely menovej politiky v roku 2022 vzrástli o 528 mil. € na 1 534 mil. € (graf 15), predovšetkým v dôsledku vyšších čistých úrokových výnosov z programu APP (z cenných papierov v portfóliách CBPP3, ABSPP a PSPP) a nižších záporných čistých úrokových výnosov z portfólia PEPP. Čisté úrokové výnosy z programu APP v roku 2022 vzrástli o 424 mil. € na 1 571 mil. €, zatiaľ čo záporné čisté úrokové výnosy z programu PEPP sa znížili z 252 mil. € na 103 mil. €. Tento vývoj bol spôsobený najmä výrazným nárastom výnosov dlhopisov krajín eurozóny v roku 2022 (graf 16), čo umožnilo nákup cenných papierov v rámci oboch programov s výnosmi vyššími ako historický výnos z týchto portfólií. Čisté úrokové výnosy z portfólií programov SMP, CBPP1 a CBPP2 sa znížili o 45 mil. € na 66 mil. € v dôsledku redukcie týchto portfólií z dôvodu splácania cenných papierov.

Graf 15

Čisté úrokové výnosy/(náklady) z cenných papierov držaných na účely menovej politiky

(v mil. EUR)

Graf 16

Výnosy sedemročných štátnych dlhopisov v eurozóne

(v % p. a.; koncomesačné údaje)

Čisté úrokové výnosy z devízových rezerv sa zvýšili o 602 mil. € na 798 mil. €, najmä v dôsledku vyšších úrokových výnosov z cenných papierov denominovaných v amerických dolároch. Priemerná úroková sadzba z dolárového portfólia ECB v roku 2022 v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástla v dôsledku i) predaja a splatenia dlhopisov s nižšími výnosmi nakúpených v minulosti a ii) nákupu cenných papierov s vyššími výnosmi v dôsledku nárastu výnosov dolárových dlhopisov od konca roka 2021 (graf 17).

Graf 17

Výnosy dvojročných štátnych dlhopisov v Spojených štátoch, Japonsku a Číne

(v % p. a.; koncomesačné údaje)

Úrokové výnosy z eurových bankoviek pridelených ECB v roku 2022 dosiahli 736 mil. € a úrokové náklady vyplývajúce z úročenia pohľadávok národných centrálnych bánk z prevedených devízových rezerv 201 mil. €, pričom v predchádzajúcom roku boli obe tieto položky nulové. Zmeny boli výsledkom nárastu úrokovej sadzby hlavných refinančných operácií, ktorá sa používa na výpočet úrokov z týchto zostatkov. Táto sadzba bola od marca 2016 nulová, no od 27. júla 2022 sa postupne zvyšovala a na konci roka dosahovala 2,5 %.

Čisté úrokové náklady vyplývajúce zo záväzkov/pohľadávok voči národným centrálnym bankám zo zostatkov v systéme TARGET2 dosiahli 2 075 mil. €, v porovnaní s úrokovými výnosmi vo výške 22 mil. € v roku 2021. Čisté úrokové náklady v roku 2022 boli výsledkom úročenia zostatkov ECB v rámci Eurosystému v rámci systému TARGET2 sadzbou hlavných refinančných operácií, ktorá sa v roku 2022 začala zvyšovať. Úrokové výnosy vo výške 22 mil. € v roku 2021 boli výsledkom úročenia zostatkov národných centrálnych bánk krajín nepatriacich do eurozóny v rámci systému TARGET2 zápornou priemernou úrokovou sadzbou.

Čisté ostatné úrokové výnosy klesli, najmä v dôsledku úročenia vkladov prijatých ECB v úlohe finančného zástupcu. Zatiaľ čo v roku 2021 ECB z týchto vkladov vzhľadom na zápornú priemernú sadzbu ich úročenia získala úrokové výnosy, v roku 2022 z nich ECB vznikli úrokové náklady, keďže príslušné úrokové sadzby sa zvýšili nad nulu a priemerné vklady boli ku koncu roka vyššie. Tento vývoj bol čiastočne vykompenzovaný vyššími úrokovými výnosmi z portfólia vlastných zdrojov vzhľadom na rast výnosov v eurozóne (graf 16).

Čisté realizované straty z finančných operácií sa v roku 2022 zvýšili o 104 mil. € na 110 mil. € (graf 18). Príčinou boli cenové straty realizované najmä z predaja cenných papierov v amerických dolároch, keďže ich trhovú hodnotu v priebehu roka negatívne ovplyvňoval rast výnosov dolárových dlhopisov (graf 17). Tieto straty vznikli hlavne v posledných troch štvrťrokoch 2022 (graf 19). Realizované cenové straty boli čiastočne vykompenzované realizovanými kurzovými ziskami, ktoré vznikli prevažne v dôsledku koncoročného zníženia hodnoty cenných papierov v amerických dolároch.

Graf 18

Realizované zisky/straty z finančných operácií

(v mil. EUR)

Graf 19

Štvrťročné realizované zisky/straty z finančných operácií v rokoch 2021 a 2022

(v mil. EUR)

Nerealizované straty z precenenia sa na konci roka účtujú vo výkaze ziskov a strát ECB ako náklady v podobe zníženia hodnoty. V roku 2022 toto zníženie hodnoty predstavovalo 1 840 mil. € (133 mil. € v roku 2021, graf 20) a bolo spôsobené predovšetkým poklesom trhovej hodnoty cenných papierov v portfóliu vlastných zdrojov a v dolárovom portfóliu v dôsledku výrazného nárastu príslušných výnosov.

Graf 20

Zníženie hodnoty finančných aktív a pozícií

(v mil. EUR)

K 31. decembru 2022 sa Rada guvernérov rozhodla uvoľniť z rezervy ECB na krytie finančných rizík 1 627 mil. € na vyrovnanie strát zaznamenaných v roku 2022 (časť 1.3.2 „Finančné zdroje“).

Celkové prevádzkové náklady ECB vrátane odpisov a služieb súvisiacich s výrobou bankoviek sa znížili o 14 mil. € na 1 224 mil. € (graf 21). Pokles v porovnaní s rokom 2021 bol spôsobený najmä nižšími personálnymi nákladmi vzhľadom na poistno-matematické zisky v súvislosti s ostatnými dlhodobými dávkami v dôsledku vyššej diskontnej sadzby použitej pri poistno-matematickom ocenení na konci roka 2022. Administratívne náklady mierne vzrástli, najmä v dôsledku postupnej normalizácie činnosti po pandémii a nových a vylepšených IT služieb v rámci bankového dohľadu.

Náklady spojené s bankovým dohľadom sa v plnej výške hradia z poplatkov za dohľad účtovaných dohliadaným subjektom. Na základe skutočných nákladov ECB na výkon úloh spojených s bankovým dohľadom výnosy z poplatkov za dohľad za rok 2022 predstavovali 594 mil. €.^[16]

Graf 21

Prevádzkové náklady a príjmy z poplatkov za dohľad

(v mil. EUR)

1.4 Riadenie rizík

Riadenie rizík je kľúčovou súčasťou činností ECB a vykonáva sa prostredníctvom priebežného procesu i) identifikácie a hodnotenia rizík, ii) revízie rizikovej stratégie a politík, iii) zavádzania opatrení na zmierňovanie rizík a iv) monitorovania a vykazovania rizík, pričom všetky tieto prvky sú podporované účinnými metodikami, procesmi a systémami.

Diagram 2

Cyklus riadenia rizík

Nasledujúce časti sa sústredia na riziká, ich zdroje a príslušné rámce riadenia rizík.

1.4.1 Finančné riziká

Výkonná rada navrhuje politiky a postupy, ktoré zabezpečujú adekvátnu úroveň ochrany pred finančnými rizikami, ktorým je ECB vystavená. Výbor pre riadenie rizík (Risk Management Committee – RMC), zložený z odborníkov z centrálnych bánk Eurosystému, sa podieľa na monitorovaní, meraní a vykazovaní finančných rizík súvisiacich so súvahou Eurosystému a definuje a preveruje súvisiace metodiky a rámce. Týmto spôsobom asistuje rozhodovacím orgánom pri zabezpečovaní adekvátnej úrovne ochrany Eurosystému.

Finančné riziká pramenia zo základných činností ECB a súvisiacich expozícií. Rámce kontroly rizík a limity, ktoré ECB používa pri riadení svojho rizikového profilu, sa líšia podľa jednotlivých druhov operácií a zohľadňujú strategické a investičné ciele rôznych portfólií a rizikové charakteristiky podkladových aktív.

ECB v oblasti monitorovania a hodnotenia rizík využíva viacero interne vyvinutých techník odhadovania rizík. Tieto techniky sú založené na jednotnom rámci simulácie trhových a kreditných rizík. Hlavné koncepcie, techniky a predpoklady modelovania rizík, ktoré sú základom ukazovateľov rizika, vychádzajú z odvetvových štandardov a dostupných trhových údajov. Riziká sa zvyčajne kvantifikujú prostredníctvom ukazovateľa Expected Shortfall (ES)^[17] odhadovaného s 99 % úrovňou spoľahlivosti v horizonte jedného roka. Na vypočítanie rizika sa používajú dve metódy: i) účtovná metóda, na základe ktorej sa účty precenenia ECB vo výpočte odhadov rizika v súlade so všetkými príslušnými účtovnými pravidlami považujú za rezervu, a ii) finančná metóda, na základe ktorej sa účty precenenia vo výpočte rizika nepovažujú za rezervu. ECB tiež na zabezpečenie komplexného prehľadu rizík pravidelne počíta ďalšie ukazovatele rizika pri rôznych úrovniach spoľahlivosti, vykonáva citlivostné a záťažové analýzy a hodnotí dlhodobejšie prognózy expozícií a výnosov.^[18]

Celkové riziká ECB sa počas roka zvýšili. Ku koncu roka 2022 predstavovali celkové finančné riziká všetkých portfólií ECB (merané ako ES s 99 % úrovňou spoľahlivosti v horizonte jedného roka s uplatnením účtovnej metódy) spolu 16,0 mld. €, čo je o 0,7 mld. € viac než odhad rizík ku koncu roka 2021 (graf 22). Nárast odhadovaných rizík bol pokračovaním trendu od roku 2020 a odrážal rast menovopolitických portfólií ECB v dôsledku nákupu aktív v rámci programov PEPP a APP.

Graf 22

Celkové finančné riziká (ES 99 %, účtovná metóda)

(v mld. EUR)

Kreditné riziko vyplýva z portfólií menovej politiky ECB, portfólia jej vlastných zdrojov v eurách a jej devízových rezerv. Cenné papiere držané na účely menovej politiky sa oceňujú v amortizovanej obstarávacej cene so zohľadnením zníženia hodnoty, preto ak nedochádza k ich predaju, nepodliehajú cenovým zmenám súvisiacim s kreditnou migráciou. Vzťahuje sa však na ne riziko kreditného zlyhania. Vlastné zdroje v eurách a devízové rezervy sa oceňujú v trhových cenách a ako také podliehajú kreditnej migrácii a riziku zlyhania. Kreditné riziko sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšilo v dôsledku expanzie súvahy ECB prostredníctvom nákupu cenných papierov v rámci programov PEPP a APP.

Kreditné riziko sa zmierňuje najmä prostredníctvom uplatňovania kritérií akceptovateľnosti, postupov hĺbkovej kontroly a limitov, ktoré sa medzi jednotlivými portfóliami líšia.

Menové a komoditné riziká vyplývajú z devízových rezerv a zlata v držbe ECB. Menové riziko zostalo v porovnaní s rokom 2021 stabilné.

Vzhľadom na menovopolitický význam týchto aktív sa ECB pred súvisiacimi menovými a komoditnými rizikami nezabezpečuje. Namiesto toho sa tieto riziká zmierňujú existenciou účtov precenenia a diverzifikáciou týchto rezerv na rôzne meny a zlato.

Devízové rezervy a vlastné zdroje ECB v eurách sa investujú predovšetkým do cenných papierov s pevným výnosom a sú vystavené úrokovému riziku spojenému s oceňovaním podľa trhovej hodnoty, keďže sa oceňujú v trhových cenách. Devízové rezervy ECB sa investujú predovšetkým do aktív s relatívne krátkou dobou splatnosti (graf 7 v časti 1.3.1 „Súvaha“), zatiaľ čo aktíva v portfóliu vlastných zdrojov majú vo všeobecnosti dlhšiu dobu splatnosti (graf 9 v časti 1.3.1 „Súvaha“). Úrokové riziko týchto portfólií, merané na základe účtovnej metódy, sa v porovnaní s rokom 2021 vzhľadom na vývoj trhových podmienok zvýšilo.

Úrokové riziko ECB spojené s oceňovaním podľa trhovej hodnoty sa zmierňuje prostredníctvom pravidiel alokácie aktív a účtov precenenia.

ECB je tiež vystavená úrokovému riziku vyplývajúcemu z nesúladu medzi úrokovými výnosmi z jej aktív a úrokovými nákladmi z jej pasív, ktorý má vplyv na jej čisté úrokové výnosy. Toto riziko sa priamo neviaže na žiadne konkrétne portfólio, ale skôr na štruktúru súvahy ECB ako celku, predovšetkým pokiaľ ide o nesúlad medzi splatnosťou a výnosnosťou aktív a pasív. Monitoruje sa prostredníctvom prognóz ziskovosti ECB, z ktorých vyplýva, že ECB, pred prípadným uvoľnením/prevodom prostriedkov z/do rezervy na krytie finančných rizík, môže v krátkodobom až strednodobom horizonte zaznamenať straty, pričom v dlhodobom horizonte sa očakáva návrat k zisku.

Tento typ rizika sa riadi prostredníctvom pravidiel alokácie aktív a k jeho ďalšiemu zmierňovaniu prispieva existencia neúročených záväzkov v súvahe ECB.

Riziká spojené s klimatickými zmenami sa budú v nadchádzajúcich rokoch postupne začleňovať do rámca riadenia rizík ECB. V roku 2022 Eurosystém uskutočnil prvý klimatický záťažový test súvahy Eurosystému^[19], na základe ktorého bolo možné získať predbežný odhad vplyvu tohto rizika na súvahu ECB. V nadchádzajúcich rokoch sa budú klimatické záťažové testy vykonávať pravidelne.

1.4.2 Operačné riziko

Výkonná rada zodpovedá za politiku a rámec riadenia operačného rizika (operational risik management – ORM)^[20] ECB a schvaľuje ich. Výkonnú radu v jej úlohe dohľadu nad riadením operačných rizík podporuje Výbor pre operačné riziká (Operational Risk Committee – ORC). ORM je neoddeliteľnou súčasťou štruktúry riadenia^[21] a procesov riadenia ECB.

Hlavným cieľom rámca ORM ECB je pomôcť zabezpečiť plnenie úloh a cieľov ECB a zároveň chrániť jej dobrú povesť a aktíva pred stratou, zneužitím a poškodením. V rámci ORM je každý odborný útvar zodpovedný za identifikáciu, analýzu, riešenie, vykazovanie a monitorovanie vlastných operačných rizík, incidentov a kontrolných mechanizmov. Pokiaľ ide o stratégie riešenia a postupy akceptácie rizík, odborné útvary sa riadia politikou ECB pre toleranciu rizík, ktorá sa viaže na rizikovú maticu rozmerov 5x5 vychádzajúcu zo stupníc intenzity účinku a pravdepodobnosti využívajúcich kvantitatívne a kvalitatívne kritériá.

Prostredie, v ktorom ECB pôsobí, je vystavené čoraz zložitejším a vzájomne previazaným hrozbám a bežná činnosť ECB je spojená s celým radom prevádzkových rizík. Hlavným zdrojom obáv pre ECB je široké spektrum nefinančných rizík spojených s ľudským faktorom, systémami, procesmi a externými udalosťami. ECB preto zaviedla procesy na nepretržité a účinné riadenie svojich prevádzkových rizík a integrovanie informácií o rizikách do svojho rozhodovacieho procesu. ECB sa tiež sústreďuje na zvyšovanie svojej odolnosti na základe komplexnej analýzy širokého spektra rizík a príležitostí vrátane aspektov udržateľnosti. Pre prípad akéhokoľvek narušenia činnosti alebo krízy boli vytvorené reakčné štruktúry a núdzové plány na zabezpečenie kontinuity zásadných funkcií.

1.4.3 Riziko nesprávneho konania

ECB má vytvorenú osobitnú kanceláriu pre kontrolu dodržiavania pravidiel ako kľúčovú kontrolnú funkciu v riadení rizík na posilnenie rámca riadenia ECB a riešenie rizika nesprávneho konania^[22]. Kancelária pomáha Výkonnej rade pri ochrane bezúhonnosti a dobrého mena ECB, pri presadzovaní noriem etického správania a pri zvyšovaní miery zodpovednosti a transparentnosti ECB. Vysokopostaveným úradníkom ECB v otázkach bezúhonnosti a správneho konania poskytuje poradenstvo nezávislý Etický výbor, ktorý zároveň podporuje Radu guvernérov pri náležitom a konzistentnom riadení rizík na výkonnej úrovni. Na úrovni Eurosystému a jednotného mechanizmu dohľadu zabezpečuje Výbor pre etiku a kontrolu dodržiavania pravidiel jednotné uplatňovanie rámcov konania v národných centrálnych bankách a v príslušných vnútroštátnych orgánoch.

V priebehu roka 2022 ECB riadenie rizika nesprávneho konania rozšírila o riziká spojené s využívaním externých dodávateľov podporujúcich úlohy ECB.

2 Finančné výkazy ECB

2.1 Súvaha k 31. decembru 2022

2.2 Výkaz ziskov a strát
za rok končiaci sa 31. decembra 2022

Frankfurt nad Mohanom 14. februára 2023
Európska centrálna banka

Christine Lagardová
prezidentka

2.3 Účtovné pravidlá

Podoba a prezentácia finančných výkazov

Finančné výkazy ECB boli zostavené v súlade s nasledujúcimi účtovnými pravidlami,^[23] ktoré podľa názoru Rady guvernérov ECB umožňujú vernú prezentáciu finančných výkazov a zároveň odrážajú charakter činností centrálnej banky.

Účtovné zásady

Platia nasledujúce účtovné zásady: ekonomická realita a transparentnosť, obozretnosť, zohľadnenie udalostí po súvahovom dni, významnosť, zásada kontinuity vykazujúceho podniku, metóda časového rozlíšenia, konzistentnosť a porovnateľnosť.

Vykazovanie aktív a pasív

Aktíva a pasíva sa v súvahe vykazujú len vtedy, keď je pravdepodobné, že akýkoľvek súvisiaci budúci hospodársky výnos alebo náklad pôjde v prospech alebo na ťarchu ECB, keď bola na ECB prevedená podstatná časť súvisiacich rizík a úžitkov a keď sa dá spoľahlivo stanoviť cena alebo hodnota aktíva, resp. výška záväzku.

Účtovné pravidlá

Účtovná závierka bola zostavená na základe obstarávacích nákladov, pričom obchodovateľné cenné papiere (okrem cenných papierov držaných na účely menovej politiky), zlato a všetky ostatné súvahové a podsúvahové aktíva a pasíva v cudzej mene sa oceňujú v trhovej cene.

Obchody s finančnými aktívami a pasívami sa vykazujú na základe dátumu vyrovnania.

S výnimkou spotových transakcií s cennými papiermi sa transakcie s finančnými nástrojmi v cudzej mene evidujú na podsúvahových účtoch v deň uzavretia obchodu. V deň vyrovnania sa podsúvahové položky stornujú a transakcie sa vykazujú v súvahe. Nákup a predaj cudzej meny sa prejaví na čistej devízovej pozícii v deň uzavretia obchodu a realizované výsledky predaja sa počítajú tiež v deň uzavretia obchodu. Časovo rozlíšené úroky, prémie a diskonty súvisiace s finančnými nástrojmi v cudzej mene sa počítajú a účtujú denne, a denne sa v dôsledku týchto položiek časového rozlíšenia mení aj devízová pozícia.

Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene

Aktíva a pasíva v cudzej mene sa prepočítavajú na eurá kurzom platným v súvahový deň. Výnosy a náklady sa prepočítavajú kurzom platným v deň účtovania. Devízové aktíva a pasíva sa preceňujú za každú menu zvlášť. Platí to pre súvahové i podsúvahové nástroje.

Precenenie aktív a pasív v cudzej mene na trhovú hodnotu sa uskutočňuje oddelene od kurzového precenenia.

Zlato sa oceňuje trhovou cenou platnou v súvahový deň. Pri preceňovaní zlata sa nerozlišujú cenové a kurzové rozdiely. Zlato sa oceňuje jednorazovo na základe ceny za uncu čistého zlata v eurách, ktorá bola za rok končiaci sa 31. decembra 2022 stanovená podľa kurzu eura voči americkému doláru platného 30. decembra 2022.

Zvláštne práva čerpania (special drawing right – SDR) sa definujú prostredníctvom koša mien a ich hodnota sa stanovuje na základe váženého súčtu výmenných kurzov piatich hlavných mien (amerického dolára, eura, čínskeho jüanu, japonského jenu a britskej libry). SDR v držbe ECB boli prepočítané na eurá podľa kurzu eura voči SDR k 30. decembru 2022.

Cenné papiere

Cenné papiere držané na účely menovej politiky
Cenné papiere v súčasnosti držané na účely menovej politiky sa účtujú v amortizovanej obstarávacej cene so zohľadnením zníženia hodnoty.

Ostatné cenné papiere
Obchodovateľné cenné papiere (okrem cenných papierov držaných na účely menovej politiky) a podobné aktíva sa oceňujú jednotlivo buď strednou trhovou cenou alebo na základe príslušnej výnosovej krivky platnej v súvahový deň. Opcie, ktoré sú súčasťou cenných papierov, sa neoceňujú oddelene. Za rok končiaci sa 31. decembra 2022 boli použité stredné trhové ceny platné 30. decembra 2022.

Obchodovateľné investičné fondy sa preceňujú v čistom vyjadrení na úrovni jednotlivých fondov na základe čistej hodnoty aktív. Nerealizované zisky a straty v rôznych investičných fondoch sa navzájom nezapočítavajú.

Nelikvidné akcie a prípadné ďalšie kapitálové nástroje držané ako trvalé investície sa oceňujú v obstarávacej cene so zohľadnením zníženia hodnoty.

Účtovanie výnosov

Výnosy a náklady sa účtujú v období, v ktorom vznikli.^[24] Realizované zisky a straty z predaja devíz, zlata a cenných papierov sa účtujú vo výkaze ziskov a strát. Takéto realizované zisky a straty sa počítajú na základe priemernej obstarávacej ceny príslušného aktíva.

Nerealizované zisky sa nevykazujú ako výnosy a prevádzajú sa priamo na účet precenenia.

Nerealizované straty sa účtujú vo výkaze ziskov a strát, ak na konci roka prekročia predchádzajúce zisky z precenenia vedené na príslušnom účte precenenia. Takéto nerealizované straty z určitého cenného papiera, meny alebo zlata sa nezapočítavajú voči nerealizovaným ziskom z ostatných cenných papierov, mien alebo zlata. V prípade takýchto nerealizovaných strát z niektorej položky účtovanej vo výkaze ziskov a strát sa priemerná obstarávacia cena tejto položky znižuje na úroveň koncoročného výmenného kurzu alebo trhovej ceny.

Straty zo zníženia hodnoty sa účtujú vo výkaze ziskov a strát a v nasledujúcich rokoch sa nestornujú, pokiaľ zníženie hodnoty neklesá a tento pokles nemožno spojiť s evidentnou udalosťou, ktorá nastala po prvotnom vykázaní zníženia hodnoty.

Prémie alebo diskonty cenných papierov sa amortizujú počas zostávajúcej doby splatnosti cenných papierov.

Reverzné obchody

Reverzné obchody sú operácie, v rámci ktorých ECB nakupuje alebo predáva aktíva formou dohody o spätnom odkúpení alebo uskutočňuje úverové operácie zabezpečené kolaterálom.

V prípade dohody o spätnom odkúpení sa cenné papiere predávajú za hotovosť, pričom sa zároveň uzatvára dohoda o spätnom odkúpení od druhej protistrany za stanovenú cenu k určitému budúcemu dátumu. Dohody o spätnom odkúpení sa vykazujú v súvahe na strane pasív ako zabezpečené vklady. Cenné papiere predané v rámci takýchto dohôd sú ďalej vedené v súvahe ECB.

V prípade reverznej dohody o spätnom odkúpení sa cenné papiere nakupujú za hotovosť, pričom sa zároveň uzavrie dohoda o spätnom predaji druhej protistrane za stanovenú cenu k určitému budúcemu dátumu. Reverzné dohody o spätnom odkúpení sa vykazujú v súvahe na strane aktív ako zabezpečené úvery, ale nezahŕňajú sa medzi cenné papiere v držbe ECB.

Reverzné obchody (vrátane pôžičiek cenných papierov) uzavreté v rámci programu poskytovaného špecializovanou inštitúciou sa v súvahe evidujú len vtedy, ak bol kolaterál poskytnutý v hotovosti a táto hotovosť zostáva neinvestovaná.

Podsúvahové nástroje

Menové nástroje, konkrétne devízové forwardové transakcie, forwardové časti devízových swapov a ostatné menové nástroje, pri ktorých ide o výmenu jednej meny za inú k budúcemu dátumu, sa na účely výpočtu devízových ziskov a strát zahŕňajú do čistej devízovej pozície.

Úrokové nástroje sa preceňujú jednotlivo. Denné zmeny prípustnej odchýlky otvorených úrokových futures sa vykazujú vo výkaze ziskov a strát. Pri oceňovaní forwardových transakcií s cennými papiermi ECB vychádza zo všeobecne akceptovaných metód oceňovania s použitím pozorovateľných trhových cien, kurzov a diskontných faktorov odo dňa vyrovnania do dňa ocenenia.

Fixné aktíva

Fixné aktíva vrátane nehmotných aktív, avšak s výnimkou pozemkov a umeleckých diel, sa oceňujú v obstarávacej cene zníženej o odpisy. Pozemky a umelecké diela sa oceňujú v obstarávacej cene. Hlavná budova ECB sa oceňuje v obstarávacej cene zníženej o odpisy so zohľadnením zníženia hodnoty. Čo sa týka odpisovania hlavnej budovy ECB, jej obstarávacie náklady sú zaradené do príslušných položiek aktív, ktoré sa odpisujú na základe odhadovanej doby ekonomickej životnosti jednotlivých komponentov. Odpisy sa uplatňujú rovnomerne počas doby predpokladanej ekonomickej životnosti aktíva a odpisovanie sa začína v štvrťroku po uvedení aktíva do prevádzky. Dĺžka ekonomickej životnosti hlavných skupín aktív:

Doba odpisovania kapitalizovaných výdavkov na renováciu spojených s existujúcimi prenajatými priestormi ECB je upravená tak, aby zohľadňovala všetky udalosti, ktoré majú vplyv na predpokladanú ekonomickú životnosť dotknutého aktíva.

ECB každoročne vykonáva test zníženia hodnoty svojej hlavnej budovy a aktív s právom na užívanie spojených s kancelárskymi budovami (časť „Nájom“). Ak z ukazovateľa zníženia hodnoty vyplýva potenciálne zníženie hodnoty aktíva, určuje sa odhad návratnej sumy. Strata zo zníženia hodnoty sa zaznamená vo výkaze ziskov a strát, ak je návratná suma menšia ako čistá účtovná hodnota.

Fixné aktíva s obstarávacou cenou nižšou ako 10 000 € sa odpisujú v roku nadobudnutia.

Fixné aktíva, ktoré spĺňajú kritériá kapitalizácie, ale nachádzajú sa vo fáze výstavby alebo vývoja, sa vykazujú v položke „Nedokončené aktíva“. Po uvedení aktív do prevádzky sa súvisiace náklady prevádzajú do príslušných kategórií fixných aktív.

Nájom

Pri všetkých nájmoch hmotných aktív sa súvisiace aktíva s právom na užívanie a záväzky z nájmu vykazujú v súvahe ku dňu začiatku nájmu v položkách „Hmotné a nehmotné fixné aktíva“, resp. „Ostatné“ (záväzky). Ak nájmy spĺňajú kritériá kapitalizácie, ale súvisiace aktívum sa nachádza vo fáze výstavby alebo stavebných úprav, náklady vzniknuté pred začiatkom nájmu sa vykazujú v položke „Nedokončené aktíva“. Súvisiace aktívum s právom ma užívanie a záväzok z nájmu sa vykazujú v rámci príslušných položiek fixných aktív od chvíle, keď je majetok k dispozícii na užívanie (dátum začiatku nájmu).

Aktíva s právom na užívanie sa oceňujú v obstarávacej cene zníženej o odpisy. Aktíva s právom na užívanie súvisiace s kancelárskymi budovami zároveň podliehajú zníženiu hodnoty (viac o ročnom teste zníženia hodnoty v časti „Fixné aktíva“ vyššie). Odpisy sa počítajú rovnomerne od začiatku nájmu do konca ekonomickej životnosti aktíva alebo do konca nájmu, podľa toho, čo nastane skôr.

Záväzok z nájmu je spočiatku vedený v súčasnej hodnote budúcich platieb nájmu (len čisto nájomných zložiek) diskontovanej inkrementálnou úverovou sadzbou ECB. Následne sa oceňuje v amortizovanej hodnote na základe efektívnej úrokovej miery. Súvisiace úrokové náklady sa účtujú vo výkaze ziskov a strát v položke „Ostatné úrokové náklady“. Pri zmene budúcich platieb nájmu v dôsledku zmeny indexu alebo iného prehodnotenia existujúcej zmluvy sa záväzok z nájmu preceňuje. Každé precenenie vedie k zodpovedajúcej zmene účtovnej hodnoty aktíva s právom na užívanie.

Krátkodobý nájom na dobu do 12 mesiacov a nájom aktív nízkej hodnoty do 10 000 € (v súlade s limitom na účtovanie fixných aktív) sa účtuje ako náklad vo výkaze ziskov a strát.

Dávky ECB po skončení pracovného pomeru, ostatné dlhodobé dávky a dávky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru

ECB vedie pre svojich zamestnancov, členov Výkonnej rady i členov Rady pre dohľad, ktorí sú zamestnancami ECB, program so stanovenými dávkami.

Dôchodkový program pre zamestnancov je financovaný aktívami z dlhodobého fondu zamestnaneckých dávok. Povinné odvody ECB a zamestnancov sa zohľadňujú v rámci piliera so stanovenými dávkami. Zamestnanci majú možnosť platiť dobrovoľné dodatočné odvody v rámci piliera so stanovenými odvodmi, ktoré je možné využiť na poskytnutie dodatočných dávok.^[25] Tieto dodatočné dávky sa stanovujú podľa výšky dobrovoľných odvodov a investičných výnosov z týchto odvodov.

Dávky po skončení pracovného pomeru a ostatné dlhodobé dávky členov Výkonnej rady a členov Rady pre dohľad, ktorí sú zamestnancami ECB, sa zabezpečujú pomocou nefinancovaných opatrení. V prípade zamestnancov sa prostredníctvom nefinancovaných opatrení zabezpečujú nedôchodkové dávky po skončení pracovného pomeru a ostatné dlhodobé dávky a dávky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru.

Čistý záväzok zo stanovených dávok
Záväzok, ktorý sa v súvahe vykazuje v položke „Ostatné“ (záväzky) v súvislosti s programami so stanovenými dávkami vrátane ostatných dlhodobých dávok a dávok vyplývajúcich z ukončenia pracovného pomeru, predstavuje súčasnú hodnotu záväzku zo stanovených dávok k súvahovému dňu zníženú o reálnu hodnotu aktív programu určených na financovanie súvisiaceho záväzku.

Výšku záväzku zo stanovených dávok každý rok určujú nezávislí poistní matematici (aktuári) metódou projektovanej jednotky kreditu. Súčasná hodnota záväzku zo stanovených dávok sa počíta diskontovaním očakávaných budúcich hotovostných tokov pomocou úrokovej miery odvodenej v súvahový deň od trhových výnosov vysokokvalitných podnikových dlhopisov denominovaných v eurách, ktoré majú podobnú dobu splatnosti ako súvisiaci záväzok.

Poistno-matematické zisky a straty môžu vzniknúť v dôsledku empirických úprav (ak sa skutočné výsledky líšia od predchádzajúcich poistno-matematických predpokladov) alebo v dôsledku zmeny poistno-matematických predpokladov.

Čisté náklady na stanovené dávky
Čisté náklady na stanovené dávky sa rozdeľujú na časti vykazované vo výkaze ziskov a strát a precenenia v súvislosti s dávkami vyplácanými po skončení pracovného pomeru v súvahe v položke „Účty precenenia“.

Čistá suma, ktorá sa účtuje vo výkaze ziskov a strát, obsahuje:

1. náklady súčasnej služby v súvislosti so stanovenými dávkami vznikajúcimi v danom roku,
2. náklady minulej služby v súvislosti so stanovenými dávkami vyplývajúcimi zo zmeny plánu,
3. čistý úrok z čistého záväzku zo stanovených dávok na úrovni diskontnej sadzby a
4. precenenia v celom rozsahu v súvislosti s ostatnými dlhodobými dávkami a prípadnými dlhodobými dávkami vyplývajúcimi z ukončenia pracovného pomeru.

Čistá suma uvedená v položke „Účty precenenia" obsahuje:

1. poistno-matematické zisky a straty zo záväzku zo stanovených dávok,
2. skutočné výnosy z aktív programu okrem súm zahrnutých do čistého úroku z čistého záväzku zo stanovených dávok a
3. všetky zmeny účinku stropu aktív okrem súm zahrnutých do čistého úroku z čistého záväzku zo stanovených dávok.

Tieto sumy každý rok oceňujú nezávislí poistní matematici, ktorí stanovujú výšku príslušného záväzku, ktorý má byť vykázaný vo finančných výkazoch.

Zostatky v rámci ESCB/zostatky v rámci Eurosystému

Zostatky v rámci ESCB sú najmä výsledkom cezhraničných platieb v rámci Európskej únie (EÚ) vyrovnaných v eurách v peniazoch centrálnej banky. Tieto transakcie iniciujú prevažne súkromné subjekty (úverové inštitúcie, podniky a fyzické osoby). Vyrovnávajú sa prostredníctvom systému TARGET2 (Trans-European Automated Real-time Gross settlement Express Transfer system – Transeurópsky automatizovaný expresný systém hrubého vyrovnania platieb v reálnom čase) a vykazujú sa ako dvojstranné zostatky na účtoch centrálnych bánk krajín EÚ vedených v systéme TARGET2. Tieto dvojstranné zostatky sa započítavajú a následne denne postupujú ECB, pričom každá národná centrálna banka má nakoniec len jednu čistú bilaterálnu pozíciu voči ECB. Platby uskutočnené ECB a vyrovnané v systéme TARGET2 taktiež ovplyvňujú čisté bilaterálne pozície. Tieto pozície v účtovníctve ECB predstavujú čistú pohľadávku, resp. čistý záväzok každej národnej centrálnej banky voči zvyšku Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB). Zostatky národných centrálnych bánk krajín eurozóny voči ECB v rámci Eurosystému zo systému TARGET2, ako aj ostatné zostatky v rámci Eurosystému v eurách (napr. predbežné rozdelenie prípadného zisku ECB medzi národné centrálne banky), sa v súvahe ECB vykazujú ako jedna čistá aktívna alebo pasívna pozícia v položke „Ostatné pohľadávky v rámci Eurosystému (čisté)“ alebo „Ostatné záväzky v rámci Eurosystému (čisté)“. Zostatky národných centrálnych bánk krajín nepatriacich do eurozóny voči ECB v rámci ESCB, ktoré vyplývajú z ich účasti v systéme TARGET2,^[26] sa vykazujú v položke „Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách“.

Zostatky v rámci Eurosystému, ktoré sú výsledkom prideľovania eurových bankoviek v rámci Eurosystému, sa vykazujú ako jedno čisté aktívum v položke „Pohľadávky súvisiace s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému" (časť „Bankovky v obehu").

Zostatky v rámci Eurosystému, ktoré sú výsledkom prevodu devízových rezerv do ECB zo strany národných centrálnych bánk vstupujúcich do Eurosystému, sú vyjadrené v eurách a vykazujú sa v položke „Záväzky z prevodu devízových rezerv“.

Bankovky v obehu

Eurové bankovky vydáva ECB a národné centrálne banky krajín eurozóny, ktoré spolu tvoria Eurosystém.^[27] Celková hodnota eurových bankoviek v obehu sa rozdeľuje medzi centrálne banky Eurosystému v posledný pracovný deň každého mesiaca podľa kľúča na prideľovanie bankoviek.^[28]

ECB bolo pridelených 8 % z celkovej hodnoty eurových bankoviek v obehu, ktoré sú vykázané v súvahe v položke pasív „Bankovky v obehu“. Podiel ECB na celkovej emisii eurových bankoviek je krytý pohľadávkami voči národným centrálnym bankám. Tieto úročené pohľadávky^[29] sa vykazujú pod položkou „Pohľadávky v rámci Eurosystému: Pohľadávky súvisiace s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému“ (časť „Zostatky v rámci ESCB/zostatky v rámci Eurosystému“ vyššie). Úrokové výnosy z týchto pohľadávok sú zahrnuté vo výkaze ziskov a strát pod položkou „Úrokové výnosy z prideľovania eurových bankoviek v rámci Eurosystému“.

Predbežné rozdelenie zisku

Suma zodpovedajúca výnosom ECB z eurových bankoviek v obehu a z cenných papierov držaných na účely menovej politiky nakúpených v rámci i) programu pre trhy s cennými papiermi, ii) tretieho programu nákupu krytých dlhopisov, iii) programu nákupu cenných papierov krytých aktívami, iv) programu nákupu aktív verejného sektora a v) núdzového pandemického programu nákupu aktív sa rozdeľuje v januári nasledujúceho roka formou predbežného rozdelenia zisku, pokiaľ Rada guvernérov nerozhodne inak.^[30] Rada guvernérov takého rozhodnutie prijíma, ak na základe odôvodneného odhadu vypracovaného Výkonnou radou očakáva, že ECB zaznamená celkovú ročnú stratu alebo dosiahne ročný zisk, ktorý je nižší ako tieto výnosy. Rada guvernérov môže tiež rozhodnúť o prevode všetkých alebo časti týchto výnosov do rezervy na krytie finančných rizík. Rada guvernérov môže rozhodnúť aj o znížení výšky výnosov z eurových bankoviek v obehu, ktoré sa majú rozdeliť v januári, o výšku nákladov, ktoré ECB vznikli v spojení s emisiou a spracovaním eurových bankoviek.

Udalosti po súvahovom dni

V údajoch o hodnote aktív a pasív sú zohľadnené udalosti, ktoré nastanú medzi súvahovým dňom a dňom, keď Výkonná rada schváli predloženie ročnej účtovnej závierky ECB Rade guvernérov na schválenie, ak takéto udalosti významným spôsobom ovplyvňujú stav aktív a pasív k súvahovému dňu.

Dôležité udalosti po súvahovom dni, ktoré neovplyvňujú stav aktív a pasív k súvahovému dňu, sú uvedené v poznámkach.

Zmeny účtovných pravidiel

V roku 2022 nedošlo k žiadnym zmenám účtovných pravidiel ECB.

Ďalšie aspekty

Rada EÚ v súlade s článkom 27 Štatútu ESCB a na základe odporúčania Rady guvernérov schválila vymenovanie spoločnosti Baker Tilly GmbH & Co. KG, Wirtschaftsprüfungsgesellschaft, Düsseldorf (Spolková republika Nemecko) za externého audítora ECB na obdobie piatich rokov do konca finančného roka 2022. Toto päťročné obdobie možno predĺžiť najviac o ďalšie dva finančné roky.

2.4 Poznámky k súvahe

Poznámka 1 – Zlato a pohľadávky v zlate

K 31. decembru 2022 ECB vlastnila 16 229 522 uncí rýdzeho zlata^[31] v trhovej hodnote 27 689 mil. € (26 121 mil. € v roku 2021). Keďže ECB v roku 2022 neuskutočnila žiadne transakcie so zlatom, jeho objem zostal v porovnaní s 31. decembrom 2021 nezmenený. Nárast hodnoty zlata v držbe ECB vyjadrenej v eurách bol spôsobený rastom trhovej ceny zlata v eurách („Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“ a poznámka 15 „Účty precenenia“).

Poznámka 2 – Pohľadávky voči nerezidentom a rezidentom eurozóny v cudzej mene

Poznámka 2.1 – Pohľadávky voči MMF

Toto aktívum predstavuje zvláštne práva čerpania (SDR) v držbe ECB v hodnote 1 759 mil. € k 31. decembru 2022 (1 234 mil. € v roku 2021). Je výsledkom obojstrannej dobrovoľnej obchodnej dohody s Medzinárodným menovým fondom (MMF) o kúpe a predaji SDR, na základe ktorej je MMF v rámci stanoveného minimálneho a maximálneho objemu oprávnený v mene ECB organizovať nákup a predaj SDR za eurá. V účtovníctve sa SDR považujú za cudziu menu („Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene" v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“). Objem SDR v držbe ECB sa v roku 2022 zvýšil, najmä v dôsledku transakcií uskutočnených v rámci uvedenej dobrovoľnej obchodnej dohody.

Poznámka 2.2 – Zostatky v bankách, investície do cenných papierov, zahraničné úvery a ostatné zahraničné aktíva a pohľadávky voči rezidentom eurozóny v cudzej mene

Tieto dve položky zahŕňajú zostatky v bankách, úvery v cudzej mene a investície do cenných papierov v amerických dolároch, japonských jenoch a čínskych jüanoch.

Celková hodnota týchto položiek v roku 2022 vzrástla, a to predovšetkým v dôsledku zhodnotenia amerického dolára voči euru.

Čistý objem devízových prostriedkov ECB^[32]:

Počas roka 2022 sa neuskutočnili žiadne devízové intervencie.

Poznámka 3 – Pohľadávky voči nerezidentom eurozóny v eurách

Poznámka 3.1 – Zostatky v bankách, investície do cenných papierov a úvery

K 31. decembru 2022 v rámci tejto položky neboli vedené žiadne zostatky, zatiaľ čo ku koncu roka 2021 túto položku tvorila pohľadávka vo výške 3 070 mil. EUR spojená s dohodami o poskytovaní likvidity medzi Eurosystémom a centrálnymi bankami krajín nepatriacich do eurozóny.^[33]

Poznámka 4 – Ostatné pohľadávky voči úverovým inštitúciám eurozóny v eurách

K 31. decembru 2022 táto položka pozostávala zo zostatkov na bežných účtoch vedených u rezidentov eurozóny vo výške 12 mil. € (38 mil. € v roku 2021).

Poznámka 5 – Cenné papiere rezidentov eurozóny v eurách

Poznámka 5.1 – Cenné papiere držané na účely menovej politiky

K 31. decembru 2022 túto položku tvorili cenné papiere, ktoré ECB nadobudla v rámci programu pre trhy s cennými papiermi (Securities Markets Programme – SMP), tretieho programu nákupu krytých dlhopisov (covered bond purchase programme – CBPP3), nákupu cenných papierov krytých aktívami (asset-backed securities purchase programme – ABSPP), programu nákupu aktív verejného sektora (public sector purchase programme – PSPP) a núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP).

Všetky cenné papiere vedené v rámci prvého a druhého programu nákupu krytých dlhopisov (CBPP1 a CBPP2) boli splatné v priebehu roka 2022, takže ECB ani národné centrálne banky krajín eurozóny už k 31. decembru 2022 žiadne nevlastnili.

V prvom štvrťroku 2022 Eurosystém pokračoval v čistom nákupe cenných papierov v rámci programu APP^[34] v priemernom objeme 20 mld. € za mesiac. V marci 2022 sa Rada guvernérov rozhodla^[35] upraviť čistý nákup aktív na 40 mld. € v apríli, 30 mld. € v máji a 20 mld. € v júni. V júni 2022 sa Rada guvernérov rozhodla^[36] čistý nákup aktív v rámci programu APP ukončiť 1. júla 2022. Rada guvernérov plánuje^[37] reinvestovať istinu zo splatených cenných papierov v plnej výške do konca februára 2023. Následne sa bude objem portfólia APP postupným a predvídateľným tempom znižovať, keďže Eurosystém už nebude istinu zo splatených cenných papierov reinvestovať v plnej výške. Redukcia portfólia bude do konca júna 2023 prebiehať priemerným tempom 15 mld. € za mesiac, pričom jej neskorší rozsah bude určený priebežne. Rada guvernérov bude tempo redukcie portfólia APP pravidelne prehodnocovať s cieľom zabezpečiť jeho súlad s celkovou stratégiou a nastavením menovej politiky, zachovať fungovanie trhu a udržať si pevnú kontrolu nad podmienkami na peňažnom trhu v krátkodobom horizonte.

V prvom štvrťroku 2022 okrem toho Eurosystém na základe rozhodnutia Rady guvernérov z decembra 2021 pokračoval v čistých nákupoch aktív v rámci programu PEPP,^[38]aj keď pomalším tempom ako v predchádzajúcom štvrťroku^[39]. Na základe toho istého rozhodnutia boli čisté nákupy v rámci programu PEPP na konci marca 2022 ukončené. Rada guvernérov plánuje reinvestovať istinu zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu PEPP v plnej výške minimálne do konca roka 2024. Rada guvernérov bude pri reinvestovaní i naďalej postupovať pružne z hľadiska času, jednotlivých tried aktív a jurisdikcií s cieľom potlačiť riziká súvisiace s pandémiou ohrozujúce fungovanie transmisného mechanizmu menovej politiky. Redukcia portfólia PEPP v budúcnosti bude prebiehať riadeným spôsobom, aby nenarušila primerané nastavenie menovej politiky.

Cenné papiere nakúpené v rámci uvedených programov sa oceňujú v amortizovanej obstarávacej cene so zohľadnením zníženia hodnoty („Cenné papiere“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).

Amortizovaná obstarávacia cena cenných papierov v držbe ECB a ich trhová hodnota^[40], ktorá sa uvádza len na porovnanie a nevykazuje sa v súvahe ani vo výkaze ziskov a strát, je nasledovná:

Zmeny hodnoty cenných papierov v držbe ECB vyjadrenej v amortizovanej obstarávacej cene počas roka:

Rada guvernérov pravidelne vyhodnocuje finančné riziká spojené s cennými papiermi nadobudnutými v rámci uvedených programov.

V tejto súvislosti sa na základe údajov ku koncu roka každoročne vykonávajú testy zníženia hodnoty, ktoré Rada guvernérov schvaľuje. V rámci týchto testov sa osobitne za každý program posudzujú ukazovatele zníženia hodnoty. V prípadoch zaznamenania ukazovateľov zníženia hodnoty sa uskutočňuje ďalšia analýza s cieľom potvrdiť, že príslušná udalosť zníženia hodnoty neovplyvnila peňažné toky príslušných cenných papierov. Na základe výsledkov tohtoročných testov zníženia hodnoty v prípade cenných papierov držaných v menovopolitických portfóliách ECB v roku 2022 nezaznamenala žiadne straty.

Amortizovaná obstarávacia cena cenných papierov v držbe Eurosystému:

Poznámka 6 – Pohľadávky v rámci Eurosystému

Poznámka 6.1 – Pohľadávky súvisiace s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému

Táto položka sa skladá z pohľadávok ECB voči národným centrálnym bankám krajín eurozóny súvisiacich s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému („Bankovky v obehu“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“) a k 31. decembru 2022 predstavovala 125 763 mil. € (123 551 mil. € v roku 2021). Úroky z týchto pohľadávok sa počítajú denne na základe aktuálnej hraničnej úrokovej sadzby v tendroch hlavných refinančných operácií Eurosystému (poznámka 23.2 „Úrokové výnosy z prideľovania eurových bankoviek v rámci Eurosystému").

Poznámka 7 – Iné aktíva

Poznámka 7.1 – Hmotné a nehmotné fixné aktíva

Tieto aktíva tvorili nasledujúce položky:

V súvislosti s hlavnou budovou ECB a budovami s právom na užívanie bol na konci roka uskutočnený test zníženia hodnoty, pričom nebola zaznamenaná žiadna strata zo zníženia hodnoty.

Poznámka 7.2 – Ostatné finančné aktíva

Táto položka pozostáva najmä z portfólia vlastných zdrojov ECB, ktoré tvoria predovšetkým investície finančných prostriedkov ECB, a to splateného základného imania a odvodov do všeobecného rezervného fondu a rezervy na krytie finančných rizík. Jej súčasťou je aj 3 211 akcií v Banke pre medzinárodné zúčtovanie (Bank for International Settlements – BIS) v obstarávacej cene 42 mil. € a zostatky na bežných účtoch v eurách.

Túto položku tvoria nasledujúce zložky:

Čistý nárast tejto položky v roku 2022 spôsobili predovšetkým investície do portfólia vlastných zdrojov ECB v celkovej výške rovnej sume prevedenej do rezervy ECB na krytie finančných rizík v roku 2021 a sume uhradenej národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny v roku 2022 v súvislosti s druhou splátkou ich zvýšených podielov na upísanom základnom imaní ECB (poznámka 16 „Základné imanie a rezervy“). Nárast tejto položky bol prevažne vyvážený inými pohybmi, predovšetkým poklesom trhovej hodnoty eurových cenných papierov v portfóliu vlastných zdrojov ECB.

Poznámka 7.3 – Rozdiely z precenenia podsúvahových nástrojov

Túto položku tvoria zmeny ocenenia devízových swapových a forwardových transakcií nevyrovnaných k 31. decembru 2022 (poznámka 20 „Devízové swapové a forwardové transakcie“). Zmeny ocenenia vo výške 783 mil. € (620 mil. € v roku 2021) sú výsledkom prepočtu týchto transakcií na ich ekvivalent v eurách výmenným kurzom platným v súvahový deň, v porovnaní s eurovými hodnotami vyplývajúcimi z prepočtu týchto transakcií priemernou cenou príslušnej cudzej meny v ten istý deň („Podsúvahové nástroje“ a „Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).

Poznámka 7.4 – Časové rozlíšenie a náklady budúcich období

Túto položku tvorili nasledujúce zložky:

K 31. decembru 2022 boli najväčšou súčasťou tejto položky časovo rozlíšené úroky z finančných nástrojov, najmä kupónov z cenných papierov vrátane splatných úrokov zaplatených pri nadobudnutí (poznámka 2.2 „Zostatky v bankách, investície do cenných papierov, zahraničné úvery a ostatné zahraničné aktíva; Pohľadávky voči rezidentom eurozóny v cudzej mene", poznámka 5 „Cenné papiere rezidentov eurozóny v eurách" a poznámka 7.2 „Ostatné finančné aktíva").

Súčasťou tejto položky boli aj časovo rozlíšené úrokové pohľadávky voči národným centrálnym bankám krajín eurozóny zo zostatkov v systéme TARGET2 za december 2022 (poznámka 12.2 „Ostatné záväzky v rámci Eurosystému (čisté)“) a časovo rozlíšené úrokové pohľadávky voči národným centrálnym bankám krajín eurozóny za posledný štvrťrok 2022 z pohľadávok ECB z prideľovania eurových bankoviek v rámci Eurosystému (poznámka 6.1 „Pohľadávky súvisiace s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému“). Tieto záväzky boli uhradené v januári 2023.

Časovo rozlíšené výnosy súvisiace s úlohami dohľadu zodpovedajú poplatkom za dohľad za poplatkové obdobie 2022. Táto suma bude vybratá v roku 2023 (poznámka 26 „Čisté výnosy/náklady z poplatkov a provízií“).^[41]

Táto položka zahŕňa aj i) rôzne náklady budúcich období, ii) časovo rozlíšené výnosy zo spoločných projektov Eurosystému (poznámka 28 „Ostatné výnosy") a iii) časovo rozlíšené úrokové výnosy z ostatných finančných aktív a pasív.

Poznámka 7.5 – Ostatné

K 31. decembru 2022 táto položka dosahovala 438 mil. € (749 mil. € v roku 2021) a pozostávala hlavne zo zostatkov v hodnote 349 mil. € (573 mil. € v roku 2021) súvisiacich s devízovými swapovými a forwardovými transakciami nevyrovnanými k 31. decembru 2022 (poznámka 20 „Devízové swapové a forwardové transakcie“). Tieto zostatky vyplynuli z prepočtu týchto transakcií na ich ekvivalent v eurách na základe priemernej ceny príslušnej meny platnej v súvahový deň v porovnaní s eurovými hodnotami, v ktorých boli tieto transakcie pôvodne zaúčtované („Podsúvahové nástroje“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).

Poznámka 8 – Bankovky v obehu

Táto položka pozostáva z podielu ECB (8 %) na celkovom objeme eurových bankoviek v obehu („Bankovky v obehu“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“) a k 31. decembru 2022 dosahovala 125 763 mil. € (123 551 mil. € v roku 2021).

Poznámka 9 – Ostatné záväzky voči úverovým inštitúciám eurozóny v eurách

Centrálne banky Eurosystému môžu pri pôžičkách cenných papierov v rámci programu PSPP a PEPP (v prípade verejného sektora) akceptovať hotovostný kolaterál bez potreby jeho reinvestovania. Tieto operácie v prípade ECB vykonáva špecializovaná inštitúcia.

K 31. decembru 2022 predstavovala nesplatená hodnota takýchto hotovostne zabezpečených pôžičiek cenných papierov poskytnutých úverovým inštitúciám v eurozóne 17 734 mil. € (9 473 mil. € v roku 2021). Prijatý hotovostný kolaterál bol prevedený na účty systému TARGET2. Keďže tieto hotovostné prostriedky zostali ku koncu roka neinvestované, tieto transakcie boli vykázané v súvahe („Reverzné transakcie“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).^[42]

Poznámka 10 – Záväzky voči ostatným rezidentom eurozóny v eurách

Poznámka 10.1 – Verejná správa

K 31. decembru 2022 táto položka predstavovala 48 520 mil. € (3 200 mil. € v roku 2021) a zahŕňala vklady Európskeho nástroja finančnej stability (European Financial Stability Facility – ESM) a Európskeho mechanizmu pre stabilitu (European Stability Mechanism – EFSF). V súlade s článkom 21 Štatútu ESCB môže ECB pôsobiť ako finančný zástupca pre inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie, ústredné vlády, iné úrady štátnej, regionálnej a miestnej správy, iné verejnoprávne orgány a verejné podniky členských štátov.

Poznámka 10.2 – Ostatné záväzky

Táto položka sa skladá zo zostatkov pridružených systémov eurozóny^[43] pripojených k systému TARGET2 prostredníctvom komponentu TARGET2-ECB, ktoré k 31. decembru 2022 predstavovali 15 343 mil. € (4 404 mil. € v roku 2021).

Poznámka 11 – Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách

Túto položku tvorili nasledujúce zložky:

K 31. decembru 2022 boli najväčšou súčasťou tejto položky zostatky v systéme TARGET2 pozostávajúce zo zostatkov národných centrálnych bánk krajín nepatriacich do eurozóny v systéme TARGET2 voči ECB (časť „Zostatky v rámci ESCB/zostatky v rámci Eurosystému“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“) a pridružených systémov krajín nepatriacich do eurozóny pripojených k systému TARGET2 prostredníctvom komponentu TARGET2-ECB. Pokles týchto zostatkov v roku 2022 zodpovedá nižším zostatkom pridružených systémov z krajín mimo eurozóny.

Táto položka tiež zahŕňala zostatok súvisiaci so správou prijímaných a poskytovaných úverov EÚ, pri ktorých ECB vystupuje ako finančný zástupca Európskej komisie (poznámka 21 „Správa prijímaných a poskytovaných úverov“).

Súčasťou tejto položky boli aj zostatky z nevyrovnaných pôžičiek cenných papierov nadobudnutých v rámci programu PSPP a PEPP poskytnutých úverovým inštitúciám mimo eurozóny, pri ktorých bol prijatý hotovostný kolaterál prevedený na účty v systéme TARGET2 (poznámka 9 „Ostatné záväzky voči úverovým inštitúciám eurozóny v eurách“).

Zvyšok tejto položky tvorí zostatok vyplývajúci zo stálej vzájomnej menovej dohody s Federálnym rezervným systémom. Federálna rezervná banka v New Yorku v rámci tejto dohody poskytuje ECB prostriedky v amerických dolároch prostredníctvom swapových transakcií s cieľom sprístupniť krátkodobé dolárové zdroje protistranám Eurosystému. ECB zároveň uskutočňuje priebežné swapové transakcie s národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny, ktoré takto získané zdroje využívajú na operácie na dodanie likvidity v amerických dolároch s protistranami Eurosystému formou reverzných transakcií. Priebežné swapové transakcie vedú k vzniku zostatkov v rámci Eurosystému medzi ECB a národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny. Swapové transakcie s Federálnou rezervnou bankou v New Yorku a národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny tiež vedú k vzniku forwardových pohľadávok a záväzkov, ktoré sa evidujú na podsúvahových účtoch (poznámka 20 „Devízové swapové a forwardové transakcie“).

Poznámka 12 – Záväzky v rámci Eurosystému

Poznámka 12.1 – Záväzky z prevodu devízových rezerv

Túto položku tvoria záväzky voči národným centrálnym bankám krajín eurozóny v dôsledku prevodu devízových rezerv do ECB pri vstupe týchto krajín do Eurosystému. Podľa článku 30.2 Štatútu ESCB sa tieto príspevky stanovujú v pomere k podielom národných centrálnych bánk na upísanom základnom imaní ECB. V roku 2022 nedošlo k žiadnym zmenám.

Tieto záväzky sú úročené denne aktuálnou hraničnou úrokovou sadzbou tendrov hlavných refinančných operácií Eurosystému upravenou tak, aby zohľadňovala nulovú návratnosť zložky zlata (poznámka 23.3 „Úročenie pohľadávok národných centrálnych bánk z prevedených devízových rezerv“).

Poznámka 12.2 – Ostatné záväzky v rámci Eurosystému (čisté)

V roku 2022 túto položku tvorili najmä zostatky národných centrálnych bánk krajín eurozóny voči ECB v rámci systému TARGET2 (časť „Zostatky v rámci ESCB/zostatky v rámci Eurosystému" v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).

Pokles čistého záväzku v rámci systému TARGET2 možno pripísať najmä prílevu hotovosti v dôsledku i) vyšších vkladov EMS a EFSF (poznámka 10.1 „Verejná správa“) a ii) vyšších zostatkov pridružených systémov eurozóny pripojených k systému TARGET2 prostredníctvom komponentu TARGET2-ECB (poznámka 10.2 „Ostatné záväzky“). Vplyv týchto faktorov bol čiastočne kompenzovaný odlevom hotovosti v dôsledku i) nižších zostatkov pridružených systémov mimo eurozóny pripojených k systému TARGET2 prostredníctvom komponentu TARGET2-ECB (poznámka 11 „Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách“) a ii) čistého nákupu cenných papierov v rámci programu PEPP a APP, ktorý bol vyrovnaný prostredníctvom účtov v systéme TARGET2 (poznámka 5 „Cenné papiere rezidentov eurozóny v eurách“).

Pozície národných centrálnych bánk krajín eurozóny voči ECB v systéme TARGET2, s výnimkou zostatkov vyplývajúcich z priebežných swapových transakcií v spojitosti s operáciami na dodanie likvidity v amerických dolároch, sa úročia denne aktuálnou úrokovou sadzbou tendrov hlavných refinančných operácií Eurosystému.

V roku 2021 táto položka zahŕňala aj sumu splatnú národným centrálnym bankám krajín eurozóny v súvislosti s predbežným rozdelením zisku ECB. Pokiaľ ide o rok 2022, Rada guvernérov vzhľadom na hospodársky výsledok ECB rozhodla o ponechaní celého príjmu z bankoviek v obehu, ako aj výnosov z cenných papierov nakúpených v rámci programov SMP, APP a PEPP („Predbežné rozdelenie zisku“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“). Na konci roka 2022 preto neboli splatné žiadne súvisiace sumy.

Poznámka 13 – Ostatné záväzky

Poznámka 13.1 – Rozdiely z precenenia podsúvahových nástrojov

Túto položku tvoria predovšetkým zmeny ocenenia devízových swapových a forwardových transakcií nevyrovnaných k 31. decembru 2022 (poznámka 20 „Devízové swapové a forwardové transakcie“). Tieto zmeny ocenenia dosiahli 430 mil. € (568 mil. € v roku 2021) a sú výsledkom prepočtu týchto transakcií na ich ekvivalent v eurách výmenným kurzom platným v súvahový deň, v porovnaní s eurovými hodnotami vyplývajúcimi z prepočtu týchto transakcií priemernou cenou príslušnej cudzej meny v ten istý deň („Podsúvahové nástroje“ a „Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).

Poznámka 13.2 – Časové rozlíšenie a príjmy budúcich období

Túto položku tvorili nasledujúce zložky:

K 31. decembru 2022 túto položku tvorili časovo rozlíšené úrokové záväzky zo zostatkov v systéme TARGET2 voči národným centrálnym bankám za december 2022 (poznámka 11 „Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách“ a poznámka 12.2 „Ostatné záväzky v rámci Eurosystému (čisté)“) a časovo rozlíšené úrokové záväzky voči národným centrálnym bankám krajín eurozóny za rok 2022 z ich pohľadávok z devízových rezerv prevedených do ECB (poznámka 12.1 „Záväzky z prevodu devízových rezerv“). Tieto záväzky boli uhradené v januári 2023.

Poznámka 13.3 – Ostatné

K 31. decembru 2022 táto položka dosahovala 1 562 mil. € (2 277 mil. € v roku 2021). Jej súčasťou boli zostatky vo výške 974 mil. € (535 mil. € v roku 2021) súvisiace s devízovými swapovými a forwardovými transakciami nevyrovnanými k 31. decembru 2022 (poznámka 20 „Devízové swapové a forwardové transakcie“). Tieto zostatky vyplynuli z prepočtu týchto transakcií na ich ekvivalent v eurách na základe priemernej ceny príslušnej meny platnej v súvahový deň v porovnaní s eurovými hodnotami, v ktorých boli tieto transakcie pôvodne zaúčtované („Podsúvahové nástroje“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).

Táto položka zahŕňa aj záväzok z nájmu vo výške 141 mil. € (175 mil. € v roku 2021) („Nájom“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).

Zahŕňa tiež čistý záväzok ECB zo stanovených dávok v súvislosti s dávkami po skončení pracovného pomeru a ostatnými dlhodobými dávkami zamestnancov^[44] a členov Výkonnej rady a členov Rady pre dohľad, ktorí sú zamestnancami ECB. Zahrnuté sú aj dávky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru zamestnancov ECB.

Dávky ECB po skončení pracovného pomeru, ostatné dlhodobé dávky a dávky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru

Súvaha
V súvislosti s dávkami po skončení pracovného pomeru, ostatnými dlhodobými zamestnaneckými dávkami a dávkami vyplývajúcimi z ukončenia pracovného pomeru zamestnancov boli v súvahe vykázané tieto sumy:

V roku 2022 súčasná hodnota záväzku zo stanovených dávok voči zamestnancom vo výške 1 947 mil. € (3 165 mil. € v roku 2021) zahŕňala nefinancované dávky vo výške 233 mil. € (373 mil. € v roku 2021) súvisiace s nedôchodkovými dávkami po skončení pracovného pomeru, ostatnými dlhodobými dávkami a dávkami vyplývajúcimi z ukončenia pracovného pomeru. Súčasná hodnota záväzku zo stanovených dávok voči členom Výkonnej rady a členom Rady pre dohľad vo výške 31 mil. € (43 mil. € v roku 2021) sa vzťahuje výlučne na nefinancované opatrenia zabezpečujúce dávky po skončení pracovného pomeru a ostatné dlhodobé dávky.

Precenenia čistého záväzku ECB zo stanovených dávok po skončení pracovného pomeru sú v súvahe vykázané v pasívnej položke „Účty precenenia“. V roku 2022 dosiahli zisky z precenenia v rámci tejto pasívnej položky 369 mil. € (po strate z precenenia v roku 2021 vo výške 799 mil. €) (poznámka 15 „Účty precenenia“).

Zmeny záväzku zo stanovených dávok, aktív programu a výsledkov precenenia
Zmeny súčasnej hodnoty záväzku zo stanovených dávok:

Celkové zisky z precenenia vo výške 1 441 mil. € zo záväzku zo stanovených dávok v roku 2022 boli spôsobené predovšetkým zvýšením diskontnej sadzby použitej pri ocenení z 1,3 % v roku 2021 na 3,9 % v roku 2022.

Zmeny reálnej hodnoty aktív programu v rámci piliera so stanovenými dávkami v prípade zamestnancov:

Straty z precenenia aktív programu v roku 2022 odzrkadľovali skutočnosť, že skutočný výnos na jednotky fondov bol nižší než predpokladané úrokové výnosy z aktív programu na základe predpokladanej diskontnej sadzby 1,3 %.

Zmeny výsledkov precenenia:

Výkaz ziskov a strát
Vo výkaze ziskov a strát boli vykázané tieto sumy:

Zisky z precenenia ostatných dlhodobých dávok a dávok vyplývajúcich z ukončenia pracovného pomeru sa v roku 2022 zvýšili na 45 mil. € (9 mil. € v roku 2021) najmä v dôsledku vyššej diskontnej sadzby použitej pri poistno-matematickom ocenení na konci roka 2022.

Základné predpoklady
Pri tvorbe ocenení uvedených v tejto poznámke nezávislí poistní matematici vychádzali z predpokladov schválených Výkonnou radou na účely účtovania a vykazovania. Pri výpočte záväzkov z dávok po skončení pracovného pomeru a iných dlhodobých dávok boli použité tieto hlavné predpoklady:

Poznámka 14 – Rezervy

Táto položka pozostáva predovšetkým z rezervy na krytie finančných rizík, ktorá sa používa na krytie s nimi súvisiacich strát v rozsahu, ktorý Rada guvernérov uzná za potrebný. Výška a priebežná potreba tejto rezervy sa každoročne prehodnocuje podľa toho, ako ECB hodnotí svoju expozíciu týmto rizikám a po zohľadnení viacerých ďalších faktorov. Výška rezervy, spolu s prostriedkami vedenými vo všeobecnom rezervnom fonde, nesmie prekročiť hodnotu základného imania ECB splateného národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny.

V tomto roku bola z tejto rezervy uvoľnená suma 1 627 mil. € na pokrytie strát v dôsledku expozície voči finančným rizikám, čím sa finančný výsledok ECB za daný rok dostal na nulu. Straty vznikli najmä v dôsledku zvýšenia úrokovej sadzby používanej Eurosystémom v tendroch hlavných refinančných operácií, čo viedlo k významným úrokovým nákladom vyplývajúcim z čistého záväzku ECB v rámci systému TARGET2 (poznámka 23.4 "Ostatné úrokové výnosy; a Ostatné úrokové náklady“). Nárast výnosov v eurách a amerických dolároch zároveň viedol k zníženiu hodnoty cenných papierov v rámci portfólií vlastných zdrojov a dolárových aktív, ako aj k stratám z predaja cenných papierov denominovaných v amerických dolároch („Účtovanie výnosov“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“, poznámka 25 „Zníženie hodnoty finančných aktív a pozícií“ a poznámka 24 „Realizované zisky/straty z finančných operácií“). Čerpaním rezervy na krytie finančných rizík sa jej objem k 31. decembru 2022 znížil na 6 566 mil. €.

Táto položka zahŕňa aj administratívne rezervy vo výške 69 mil. € (74 mil. € v roku 2021).

Poznámka 15 – Účty precenenia

Táto položka pozostáva najmä zo zostatkov z precenenia vyplývajúcich z nerealizovaných ziskov z aktív a pasív a podsúvahových nástrojov („Účtovanie výnosov“, „Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene“, „Cenné papiere“ a „Podsúvahové nástroje“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“). Zahŕňa aj precenenia čistého záväzku ECB zo stanovených dávok v súvislosti s dávkami vyplácanými po skončení pracovného pomeru („Dávky ECB po skončení pracovného pomeru, ostatné dlhodobé dávky a dávky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“ a poznámka 13.3 „Ostatné“).

Nárast stavu účtov precenenia je spôsobený predovšetkým zhodnotením amerického dolára voči euru a zvýšením trhovej ceny zlata v eurách v roku 2022.

Na koncoročné precenenie boli použité tieto výmenné kurzy:

Poznámka 16 – Základné imanie a rezervy

Poznámka 16.1 – Základné imanie

Upísané základné imanie ECB predstavuje 10 825 mil. €.

Po odchode Bank of England z ESCB dňa 31. januára 2020 ECB svoje upísané základné imanie ponechala nezmenené a podiel Bank of England na upísanom základnom imaní ECB prerozdelila medzi národné centrálne banky krajín eurozóny a ostatné národné centrálne banky krajín nepatriacich do eurozóny. Rada guvernérov okrem toho rozhodla, že národné centrálne banky krajín eurozóny svoje zvýšené podiely splatia v plnej výške v dvoch rovnakých ročných splátkach vo výške 610 mil. € v roku 2021 a 2022. Ako uvádza nasledujúca tabuľka, v dôsledku uhradenia druhej splátky národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny 28. decembra 2022 sa celkové splatené základné imanie ECB zvýšilo na 8 880 mil. €:

Národné centrálne banky členských štátov EÚ nepatriacich do eurozóny musia splatiť 3,75 % z ich podielu na upísanom základnom imaní ECB ako príspevok na krytie prevádzkových nákladov ECB. Ich celkový príspevok od 1. februára 2020 predstavoval 76 mil. €. Národné centrálne banky krajín nepatriacich do eurozóny nemajú nárok na podiel na rozdeliteľnom zisku ECB a nenesú zodpovednosť za vyrovnanie prípadných strát ECB.

2.5 Podsúvahové nástroje

Poznámka 17 – Programy požičiavania cenných papierov

V rámci správy vlastných zdrojov ECB uzavrela dohodu o programe požičiavania cenných papierov, na základe ktorej v mene ECB poskytuje pôžičky cenných papierov špecializovaná inštitúcia.

V súlade s rozhodnutiami Rady guvernérov okrem toho ECB umožnila požičiavanie svojich cenných papierov nadobudnutých v rámci prvého, druhého a tretieho programu CBPP, programov PSPP a PEPP, ako aj cenných papierov nakúpených v rámci programu SMP, ktoré sú zároveň akceptovateľné v rámci programu PSPP.^[45]

Pokiaľ tieto pôžičky cenných papierov nie sú realizované s uplatnením hotovostného kolaterálu, ktorý ku koncu roka zostáva neinvestovaný, zaznamenajú sa v podsúvahových účtoch.^[46] K 31. decembru 2022 dosahovali nevyrovnané pôžičky cenných papierov 11 569 mil. € (16 156 mil. € v roku 2021). Z tejto sumy sa 6 637 mil. € (11 821 mil. € v roku 2021) vzťahovalo na poskytnuté pôžičky cenných papierov držaných na účely menovej politiky.

Poznámka 18 – Úrokové futures

Nevyrovnané transakcie, vykázané v koncoročných výmenných kurzoch:

Tieto transakcie sa uskutočnili v rámci správy devízových rezerv ECB.

Poznámka 19 – Forwardové transakcie s cennými papiermi

K 31. decembru 2022 neboli v rámci tejto položky evidované žiadne zostatky, zatiaľ čo ku koncu roka 2021 boli vykázané nevyrovnané forwardové predaje cenných papierov v objeme 382 mil. € (v koncoročných výmenných kurzoch). Tieto transakcie sa uskutočnili v rámci správy devízových rezerv ECB.

Poznámka 20 – Devízové swapové a forwardové transakcie

Správa devízových rezerv
Devízové swapové a forwardové transakcie sa uskutočňovali v rámci správy devízových rezerv ECB. Nevyrovnané pohľadávky a záväzky vyplývajúce z týchto transakcií, vykázané v koncoročných výmenných kurzoch:

Swapové dohody na dodanie likvidity
ECB je súčasťou siete swapových liniek centrálnych bánk a má uzavreté recipročné swapové dohody s Bank of Canada, Bank of England, Bank of Japan, Federálnym rezervným systémom, Swiss National Bank a People’s Bank of China. Tieto swapové dohody umožňujú poskytovať i) likviditu v ktorejkoľvek z príslušných mien uvedených centrálnych bánk bankám v eurozóne, alebo ii) likviditu v eurách finančným inštitúciám v jurisdikciách uvedených centrálnych bánk. Ďalšie swapové dohody na poskytovanie eurovej likvidity finančným inštitúciám v príslušných jurisdikciách má ECB uzavreté s Danmarks Nationalbank, Narodowy Bank Polski a Sveriges Riksbank. Uvedené dohody sú zamerané na riešenie možných potrieb likvidity s cieľom zabrániť potenciálnemu narušeniu fungovania trhu, a tým minimalizovať riziko šírenia nepriaznivých účinkov na finančné trhy a ekonomiky eurozóny.^[47]

Pohľadávky a záväzky denominované v amerických dolároch s dátumom vyrovnania v roku 2023 vznikli v súvislosti s poskytovaním likvidity v amerických dolároch protistranám Eurosystému (poznámka 11 „Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách“).

Poznámka 21 – Správa prijímaných a poskytovaných úverov

ECB v roku 2022 naďalej niesla zodpovednosť za správu prijímaných a poskytovaných úverov EÚ v rámci strednodobej finančnej pomoci, Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu a úverovej dohody s Gréckom, ako aj za správu platieb v rámci jedného úveru EFSF.

V roku 2022 EÚ v reakcii na pandémiu COVID-19 naďalej poskytovala členským štátom úvery v rámci nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE). V roku 2022 tiež EÚ naďalej poskytovala finančné prostriedky vo forme nenávratnej finančnej podpory a úverovej podpory členským štátom v rámci programu Next Generation EU (NGEU), ktorý bol zriadený na podporu hospodárskeho oživenia v EÚ a zároveň ekologickej a digitálnej transformácie hospodárstva Únie. Rovnako ako v minulom roku ECB poskytovala Európskej komisii podporu pri správe operácií súvisiacich s obomi uvedenými nástrojmi.

ECB v roku 2022 spracúvala platby súvisiace so všetkými uvedenými operáciami.

Poznámka 22 – Podmienené záväzky z prebiehajúcich súdnych konaní

Voči ECB boli podané žaloby týkajúce sa výkonu jej funkcií dohľadu nad Banca Carige S.p.A. (Banca Carige). V rámci jednej z týchto žalôb sa akcionári Banca Carige domáhajú od ECB finančnej náhrady škody, ktorá údajne vznikla v dôsledku rôznych krokov ECB pri výkone jej funkcií dohľadu vo vzťahu k Banca Carige, ktoré spočívali tak v údajnej nečinnosti, ako aj v škodlivom konaní. V tomto prípade bude okrem iného zohľadnený konečný výsledok iných súvisiacich prípadov. V jednom z nich Všeobecný súd EÚ vo svojom rozsudku z 12. októbra 2022 konštatoval, že rozhodnutie ECB o nariadení dočasnej správy spoločnosti Banca Carige nie je podľa talianskeho práva vhodne právne podložené. Všeobecný súd preto anuloval rozhodnutie ECB o nariadení dočasnej správy spoločnosti Banca Carige, ako aj prvé predĺženie trvania dočasnej správy v roku 2019. ECB sa však proti rozsudku Všeobecného súdu odvolala na Súdny dvor EÚ, ktorý ho môže zrušiť. Okrem toho sú v súčasnosti napadnuté ďalšie dve rozhodnutia ECB o predĺžení dočasnej správy v rámci žaloby o anulovanie, ktorá ešte stále prebieha.

2.6 Poznámky k výkazu ziskov a strát

Poznámka 23 – Čisté úrokové výnosy

Poznámka 23.1 – Úrokové výnosy z devízových rezerv

Táto položka zahŕňa úrokové výnosy z čistých devízových rezerv ECB po odpočítaní úrokových nákladov.

Čisté úrokové výnosy/náklady podľa druhu nástroja:

Čisté úrokové výnosy/náklady podľa cudzej meny:

Poznámka 23.2 – Úrokové výnosy z prideľovania eurových bankoviek v rámci Eurosystému

Táto položka pozostáva z úrokových výnosov z podielu ECB vo výške 8 % na celkovom objeme eurových bankoviek v obehu („Bankovky v obehu“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“ a poznámka 6.1 „Pohľadávky súvisiace s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému“). Úrokové výnosy v roku 2022 predstavovali 736 mil. € (v roku 2021 boli nulové) a pramenili zo zvýšenia sadzby hlavných refinančných operácií nad úroveň 0 % od 27. júla 2022. V roku 2021 táto sadzba počas celého roka predstavovala 0 %.

Poznámka 23.3 – Úročenie pohľadávok NCB z prevedených devízových rezerv

Túto položku tvorí úročenie pohľadávok národných centrálnych bánk krajín eurozóny z devízových rezerv prevedených do ECB (poznámka 12.1 „Záväzky z prevodu devízových rezerv“). Úrokové náklady v roku 2022 predstavovali 201 mil. € (v roku 2021 boli nulové) a pramenili zo zvýšenia sadzby hlavných refinančných operácií nad úroveň 0 % od 27. júla 2022. V roku 2021 táto sadzba počas celého roka predstavovala 0 %.

Poznámka 23.4 – Ostatné úrokové výnosy a ostatné úrokové náklady

Ostatné úrokové výnosy a ostatné úrokové náklady:

Poznámka 24 – Realizované zisky/straty z finančných operácií

Realizované zisky/straty z finančných operácií:

Čisté realizované cenové straty zahŕňajú realizované zisky a straty z cenných papierov a úrokových futures. Čisté realizované cenové straty v roku 2022 boli prevažne dôsledkom realizovaných cenových strát z cenných papierov denominovaných v amerických dolároch v nadväznosti na zvýšenie výnosov dolárových cenných papierov. Čisté realizované cenové straty boli čiastočne vykompenzované realizovanými kurzovými ziskami, ktoré vznikli prevažne v dôsledku koncoročného zníženia hodnoty cenných papierov v amerických dolároch.

Realizované zisky a straty z finančných operácií podľa meny a štvrťroka:

Poznámka 25 – Zníženie hodnoty finančných aktív a pozícií

Zníženie hodnoty finančných aktív a pozícií:

Trhová hodnota väčšiny cenných papierov v portfóliu vlastných zdrojov a v dolárovom portfóliu v roku 2022 klesla popri náraste zodpovedajúcich výnosov. Výsledkom boli koncoročné nerealizované cenové straty.

Poznámka 26 – Čisté výnosy/náklady z poplatkov a provízií

V roku 2022 výnosy v rámci tejto položky predstavovali predovšetkým poplatky za dohľad. Náklady pramenili prevažne z poplatkov za úschovu.

Príjmy a náklady súvisiace s výkonom úloh dohľadu
Príjmy súvisiace s bankovým dohľadom zahŕňajú najmä príjmy z poplatkov za dohľad. ECB účtuje dohliadaným subjektom ročné poplatky na pokrytie nákladov spojených s výkonom jej úloh v oblasti dohľadu. Na základe skutočných ročných nákladov ECB na výkon úloh spojených s bankovým dohľadom príjmy z poplatkov za dohľad za rok 2022 predstavovali 594 mil. € (578 mil. € v roku 2021).

Výška účtovaných poplatkov za dohľad sa určuje na základe skutočných ročných výdavkov upravených o preplatky/nedoplatky jednotlivých bánk za predchádzajúce poplatkové obdobia a iné úpravy vrátane uhradených úrokov z omeškania.^[48] Po zohľadnení úpravy vyplývajúcej z prijatých úrokov z omeškania, ako aj čistých preplatkov vrátených jednotlivým bankám za predchádzajúce poplatkové obdobia, ročné poplatky za dohľad účtované dohliadaným subjektom za poplatkové obdobie 2022 takmer zodpovedajú skutočným ročným nákladom vo výške 594 mil. €^[49] (poznámka 7.4 „Časové rozlíšenie a náklady budúcich období“). Poplatky za dohľad sa budú jednotlivým bankám fakturovať v druhom štvrťroku 2023.^[50]

ECB má tiež v prípade neplnenia záväzkov vyplývajúcich z bankových predpisov EÚ o prudenciálnych požiadavkách (vrátane rozhodnutí dohľadu ECB) právomoc ukladať dohliadaným subjektom administratívne sankcie. Súvisiace príjmy sa pri výpočte ročných poplatkov za dohľad neberú do úvahy, rovnako ani vrátenia takýchto sankcií v prípade zmeny alebo zrušenia predchádzajúcich sankčných rozhodnutí. Namiesto toho sa súvisiace sumy vykazujú vo výkaze ziskov a strát ECB. V roku 2022 dosiahol príjem zo sankcií uložených dohliadaným subjektom 12 mil. € (1 mil. € v roku 2021).

Výnosy ECB súvisiace s výkonom úloh dohľadu:

Náklady spojené s bankovým dohľadom súvisia s výkonom priameho dohľadu nad významnými subjektmi, monitorovaním dohľadu nad menej významnými subjektmi a plnením horizontálnych úloh a špecializovaných služieb. Tvoria ich priame náklady funkcie dohľadu ECB a príslušné náklady podporných útvarov potrebných na plnenie úloh ECB v oblasti dohľadu, ktoré poskytujú služby súvisiace s prevádzkou priestorov, ľudskými zdrojmi, informačnými technológiami (IT), právnym poradenstvom, auditom a administratívou, komunikáciou a prekladmi, ako aj ďalšími činnosťami.

Skutočné náklady súvisiace s úlohami ECB v oblasti dohľadu, kryté ročnými poplatkami za dohľad za rok 2022, dosiahli 594 mil. € (578 mil. € v roku 2021). Ich celkový nárast bol spôsobený postupnou normalizáciou činnosti bankového dohľadu po pandémii a pokračujúcim vývojom a zdokonaľovaním informačných systémov v oblasti bankového dohľadu.

Poznámka 27 – Výnosy z akcií a podielových účastí

V tejto položke sú vykázané dividendy z akcií ECB v Banke pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) vo výške 1 mil. € (2 mil. € v roku 2021) (poznámka 7.2 „Ostatné finančné aktíva“).

Poznámka 28 – Ostatné výnosy

Rôzne ostatné výnosy v priebehu roka 2022 dosiahli 61 mil. € (56 mil. € v roku 2021) a pochádzali najmä z príspevkov národných centrálnych bánk krajín eurozóny na krytie nákladov ECB súvisiacich so spoločnými projektmi Eurosystému.

Poznámka 29 – Personálne náklady

Personálne náklady:

Priemerný počet zamestnancov vyjadrený ako ekvivalent počtu zamestnancov na plný úväzok^[51] predstavoval 4 136 (4 038 v roku 2021), z toho 373 v riadiacich funkciách (362 v roku 2021).

Napriek zvýšeniu platov a prídavkov v dôsledku vyššieho priemerného počtu zamestnancov ECB sa celkové náklady na zamestnancov v roku 2022 znížili. Tento pokles spôsobili najmä poistno-matematické zisky v súvislosti s ostatnými dlhodobými dávkami v dôsledku vyššej diskontnej sadzby použitej pri poistno-matematickom ocenení na konci roka 2022 (poznámka 13.3 „Ostatné“).

Odmeňovanie členov Výkonnej rady a Rady pre dohľad
Členovia Výkonnej rady a členovia Rady pre dohľad zamestnaní v ECB poberajú základný plat a prídavky na bývanie. Prezident ECB má namiesto prídavku na bývanie k dispozícii rezidenciu. Členovia Výkonnej rady a predseda Rady pre dohľad dostávajú aj prídavok na reprezentáciu. Podľa podmienok zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky môžu mať členovia oboch rád v závislosti od svojho stavu nárok na príspevok na domácnosť, detské prídavky, školné a ďalšie prídavky. Plat podlieha zdaneniu v prospech EÚ, ako aj zrážkam odvodov na dôchodkové, zdravotné a úrazové poistenie a poistenie dlhodobej opatery. Prídavky sú nezdaniteľné a nezapočítavajú sa do nároku na dôchodok.

Členom Výkonnej rady a členom Rady pre dohľad zamestnaným v ECB (t. j. okrem zástupcov vnútroštátnych orgánov dohľadu) bol v roku 2022 vyplatený základný plat v nasledujúcej výške:^[52]

Celkový objem prídavkov vyplatených členom oboch rád a odvodov ECB na ich zdravotné a úrazové poistenie a poistenie dlhodobej opatery predstavoval 1 110 618 € (1 097 128 € v roku 2021).

Bývalým členom oboch rád sa po určitú dobu po odchode z funkcie vyplácajú prechodné platby. V roku 2022 tieto platby, súvisiace rodinné prídavky a odvody ECB na zdravotné a úrazové poistenie a poistenie dlhodobej opatery bývalých členov oboch rád predstavovali 742 892 € (977 547 € v roku 2021). Pokles týchto platieb bol spôsobený nižším počtom bývalých členov rád, ktorí ich v roku 2022 poberali, zatiaľ čo členovia, ktorí mali na tieto platby naďalej nárok, poberali menej, keďže sa priblížili ku koncu ich prechodného obdobia.

Dôchodkové platby, dávky po skončení pracovného pomeru a odvody na zdravotné a úrazové poistenie a poistenie dlhodobej opatery vyplácané bývalým členom rád a ich závislým osobám dosiahli 1 095 737 € (4 047 008 € v roku 2021).^[53] V roku 2021 táto suma zahŕňala aj jednorazovú platbu bývalému členovi rady pri príležitosti jeho odchodu do dôchodku vyplatenú namiesto budúcich dôchodkových platieb.

Poznámka 30 – Administratívne náklady

Administratívne náklady:

Celkový nárast administratívnych nákladov v roku 2022 bol spôsobený viacerými protichodnými faktormi. Postupná normalizácia aktivity po skončení pandémie, ako aj nové a zlepšené služby IT v rámci bankového dohľadu viedli v roku 2022 k vyšším nákladom, ktoré boli čiastočne vyvážené nižšími nákladmi na externú konzultačnú podporu, najmä v súvislosti s činnosťami v rámci IT projektov. Okrem toho boli v roku 2022 náklady na nájom, údržbu nehnuteľností a verejné služby nižšie vzhľadom na jednorazové náklady v roku 2021 súvisiace s odstránením zostávajúcich nedostatkov infraštruktúry hlavnej budovy z fázy výstavby, ktoré spôsobili zvýšenie výdavkov v príslušnej kategórii za daný rok.

Poznámka 31 – Služby súvisiace s výrobou bankoviek

V roku 2022 tieto náklady dosahovali 9 mil. € (13 mil. € v roku 2021). Tieto náklady sú spojené najmä s cezhraničnou prepravou eurových bankoviek medzi tlačiarňami bankoviek a národnými centrálnymi bankami, dodávkami nových bankoviek a presunom medzi národnými centrálnymi bankami s prebytočnými/nedostatočnými zásobami bankoviek. Tieto náklady nesie centrálne ECB.

Poznámka 32 – Iné náklady

V roku 2021 táto položka zahŕňala peňažnú náhradu vo výške 5 mil. € za administratívne sankcie, ktoré ECB v minulosti udelila trom dohliadaným subjektom z tej istej skupiny a v prípade ktorých súd čiastočne zrušil príslušné rozhodnutia (poznámka 26 „Čisté výnosy/náklady z poplatkov a provízií“). V roku 2022 neboli pod touto položkou zaznamenané žiadne náklady.

2.7 Udalosti po súvahovom dni

Poznámka 33 – Vstup Chorvátska do eurozóny

Na základe rozhodnutia Rady (EÚ) 2022/1211 z 12. júla 2022, prijatého v súlade s článkom 140 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Chorvátsko 1. januára 2023 zaviedlo jednotnú menu. V súlade s článkom 48.1 Štatútu ESCB a právnymi predpismi prijatými Radou guvernérov 30. decembra 2022 Hrvatska narodna banka k 1. januáru 2023 splatila 69 mil. €, čo predstavuje zvyšnú časť jej podielu na upísanom základnom imaní ECB. V súlade s článkom 48.1 v spojení s článkom 30.1 Štatútu ESCB Hrvatska narodna banka s účinnosťou od 1. januára 2023 previedla do ECB devízové rezervy v celkovej hodnote 640 mil. €. Tieto devízové rezervy tvorili americké doláre v hotovosti (85 %) a zlato (15 %).

Hrvatska narodna banka na základe splateného základného imania a devízových rezerv získala pohľadávku v hodnote prevedenej sumy. Pohľadávka z devízových rezerv sa vykazuje rovnakým spôsobom ako existujúce pohľadávky ostatných národných centrálnych bánk krajín eurozóny (poznámka 12.1 „Záväzky z prevodu devízových rezerv“).

2.8 Finančné výkazy za roky 2018 – 2022

2.8.1 Súvaha

2.8.2 Výkaz ziskov a strát

3 Správa nezávislého audítora

Prezidentke a Rade guvernérov
Európskej centrálnej banky
Frankfurt nad Mohanom

Správa k auditu finančných výkazov ECB za rok 2022

Stanovisko

Vykonali sme audit finančných výkazov Európskej centrálnej banky (ECB) za rok končiaci sa 31. decembra 2022 – zahrnutých v ročnej účtovnej závierke ECB – ktoré tvorí súvaha, výkaz ziskov a strát, prehľad hlavných účtovných pravidiel a ďalšie poznámky.

Priložené finančné výkazy podľa nášho názoru podávajú pravdivý a verný obraz finančnej situácie ECB k 31. decembru 2022 a výsledkov jej finančného hospodárenia za rok končiaci sa k uvedenému dátumu v súlade so zásadami určenými Radou guvernérov, ktoré sú stanovené v rozhodnutí ECB (EÚ) 2016/2247 z 3. novembra 2016 o ročnej účtovnej závierke ECB (ECB/2016/35), v znení neskorších zmien, vychádzajúcom z usmernenia ECB (EÚ) 2016/2249 z 3. novembra 2016 o právnom rámci pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk (ECB/2016/34), v znení neskorších zmien.

Základ stanoviska

Audit sme vykonali v súlade s Medzinárodnými audítorskými štandardmi. Naše povinnosti podľa týchto štandardov sú podrobnejšie opísané v našej správe v časti Zodpovednosť audítora za audit finančných výkazov. Od ECB sme nezávislí v súlade s nemeckými etickými požiadavkami, ktoré sa vzťahujú na náš audit finančných výkazov a ktoré sú v súlade s Etickým kódexom pre účtovných odborníkov vydaným Radou pre medzinárodné etické štandardy (kódexom IESBA), a v súlade s týmito požiadavkami sme splnili aj naše ďalšie etické povinnosti. Sme presvedčení, že dôkazy získané v rámci vykonaného auditu sú dostatočným a primeraným základom na vyjadrenie nášho stanoviska.

Ostatné informácie

Za ostatné informácie zahrnuté v ročnej účtovnej závierke ECB je zodpovedná Výkonná rada ECB (Výkonná rada). Ostatné informácie tvoria všetky informácie uvedené v ročnej účtovnej závierke ECB s výnimkou finančných výkazov ECB a našej správy audítora.

Na ostatné informácie sa naše stanovisko k finančným výkazom nevzťahuje a nevyjadrujeme k nim žiadne závery.

V súvislosti s naším auditom finančných výkazov je našou zodpovednosťou prečítať si ostatné informácie a posúdiť, či tieto informácie nie sú vo významnom nesúlade s finančnými výkazmi alebo našimi poznatkami, ktoré sme získali počas auditu, alebo sa inak nezdajú byť významne nesprávne.

Zodpovednosť Výkonnej rady a osôb poverených riadením za finančné výkazy

Výkonná rada zodpovedá za zostavenie a vernú prezentáciu finančných výkazov v súlade so zásadami určenými Radou guvernérov, ktoré sú stanovené v rozhodnutí ECB (EÚ) 2016/2247 z 3. novembra 2016 o ročnej účtovnej závierke ECB (ECB/2016/35), v znení neskorších zmien, vychádzajúcom z usmernenia ECB (EÚ) 2016/2249 z 3. novembra 2016 o právnom rámci pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk (ECB/2016/34), v znení neskorších zmien, a za takú úroveň internej kontroly, akú Výkonná rada považuje za potrebnú na zostavenie finančných výkazov bez významných – úmyselných či neúmyselných – nesprávností.

Pri zostavovaní finančných výkazov Výkonná rada zodpovedá za zhodnotenie schopnosti ECB zachovať kontinuitu činnosti, za zverejnenie, podľa potreby, skutočností súvisiacich s kontinuitou činnosti a za uplatňovanie účtovnej zásady kontinuity.

Osoby poverené riadením sú zodpovedné za monitorovanie procesu finančného vykazovania ECB.

Zodpovednosť audítora za audit finančných výkazov

Naším cieľom je získať primerané uistenie, že finančné výkazy ako celok neobsahujú významné – úmyselné či neúmyselné – nesprávnosti a vydať správu audítora, ktorá obsahuje naše stanovisko. Primerané uistenie predstavuje vysokú mieru uistenia, ktorá však nie je zárukou toho, že audit vykonaný v súlade s Medzinárodnými audítorskými štandardmi zistí všetky prípadné významné nesprávnosti. Nesprávnosti môžu vzniknúť úmyselne alebo neúmyselne v dôsledku chyby a za významné sa považujú vtedy, ak sa dá primerane očakávať, že by mohli jednotlivo či súhrnne ovplyvniť ekonomické rozhodnutia používateľov prijímané na základe týchto finančných výkazov.

V rámci plánovania a výkonu auditu v súlade s Medzinárodnými audítorskými štandardmi uplatňujeme odborný úsudok a zachovávame si profesionálny skepticizmus. Zároveň:

• Identifikujeme a posudzujeme riziká významných – úmyselných či neúmyselných – nesprávností vo finančných výkazoch, navrhujeme a vykonávame audítorské postupy na odstránenie týchto rizík a získavame audítorské dôkazy, ktoré poskytujú dostatočný a primeraný základ na vydanie nášho stanoviska. Riziko nezistenia úmyselnej významnej nesprávnosti v dôsledku podvodu je vyššie ako v prípade neúmyselnej významnej nesprávnosti v dôsledku chyby, keďže podvod môže zahŕňať kolúziu, falšovanie, zamlčanie skutočností, skresľovanie alebo obchádzanie systému internej kontroly.
• Oboznamujeme sa so systémom internej kontroly relevantným z pohľadu auditu s cieľom navrhnúť postupy auditu tak, aby boli primerané okolnostiam. Účelom tohto postupu však nie je vyjadrenie názoru na účinnosť systému internej kontroly ECB.
• Vyhodnocujeme vhodnosť použitých účtovných pravidiel a primeranosť účtovných odhadov a súvisiacich informácií poskytnutých manažmentom.
• Posudzujeme vhodnosť uplatňovania účtovnej zásady kontinuity vykazujúceho podniku zo strany manažmentu a na základe získaných audítorských dôkazov zvažujeme, či neexistuje významná neistota v súvislosti s udalosťami alebo okolnosťami, ktoré by mohli vyvolať závažnú pochybnosť o schopnosti ECB zachovať kontinuitu činnosti. Ak dospejeme k záveru, že existuje významná neistota, sme povinní v našej správe audítora upozorniť na súvisiace informácie zverejnené vo finančných výkazoch, alebo v prípade neadekvátnosti týchto informácií upraviť naše stanovisko. Naše závery vychádzajú z audítorských dôkazov získaných do dátumu našej správy audítora.
• Hodnotíme celkovú prezentáciu, štruktúru a obsah finančných výkazov vrátane zverejnených informácií a zvažujeme, či finančné výkazy predstavujú podkladové transakcie a udalosti spôsobom, ktorý zabezpečuje vernú prezentáciu.

S osobami poverenými riadením sme povinní komunikovať okrem iného o plánovanom rozsahu a načasovaní auditu a o významných zisteniach auditu vrátane prípadných významných nedostatkov systému internej kontroly zistených počas auditu.

Frankfurt nad Mohanom 14. februára 2023

Baker Tilly GmbH & Co. KG
Wirtschaftsprüfungsgesellschaft
(Düsseldorf)

4 Poznámka k rozdeleniu zisku/alokácii strát

Táto poznámka nie je súčasťou finančných výkazov ECB za rok 2022.

V zmysle článku 33 Štatútu ESCB sa čistý zisk ECB rozdeľuje v tomto poradí:

1. suma, ktorú určí Rada guvernérov a ktorá nesmie prekročiť 20 % čistého zisku, sa prevedie do všeobecného rezervného fondu až do výšky 100 % základného imania,
2. zostávajúci čistý zisk sa rozdelí medzi akcionárov ECB v pomere k ich splateným podielom.^[54]

Prípadnú stratu ECB môže vyrovnať zo svojho všeobecného rezervného fondu a v prípade potreby, na základe rozhodnutia Rady guvernérov, z menového príjmu za príslušný finančný rok v pomere a do výšky súm rozdelených národným centrálnym bankám krajín eurozóny podľa článku 32.5 Štatútu ESCB.^[55]

Finančný výsledok ECB za rok 2022 bol nulový. Preto nedošlo k rozdeleniu zisku.