Menová politika, finančná stabilita a revízia stratégie menovej politiky

Finančný systém je dôležitý

Finančný systém je kľúčovou súčasťou našej ekonomiky. Zahŕňa napríklad banky, poisťovne a finančné trhy. Finančný systém zabezpečuje tok peňazí v ekonomike na základe potrieb jednotlivých aktérov. Základným predpokladom tejto zásadnej funkcie finančného systému je jeho stabilita. Hoci prvoradú zodpovednosť za zabezpečovanie stability finančného systému nesú iné orgány, zaujíma sa o ňu aj ECB.

Finančná stabilita je prospešná pre cenovú stabilitu a naopak

Našou úlohou je udržiavať ceny stabilné. Robíme tak pomocou menovej politiky, ktorá pôsobí prostredníctvom finančného systému. Keď sú banky a trhy zdravé, naša menová politika funguje lepšie. V čase finančnej nestability je pre nás udržiavanie stabilných cien ťažšie. Cenová stabilita je pre finančný systém prospešná. Ak ľudia a podniky vedia, že ceny sa v priebehu času nebudú veľmi meniť, môžu jednoduchšie plánovať a investovať.

Dosah finančnej krízy z roku 2008

Finančná kríza z roku 2008 zdôraznila význam stabilného finančného systému. Kríza narušila tok peňazí v ekonomike. Finančné trhy sa stali veľmi nestabilnými. Došlo k výraznému zhoršeniu podmienok financovania a ľudia a podniky sa ocitli v ťažkých podmienkach. V záujme udržiavania stabilných cien sme znížili naše úrokové sadzby a začali sme zavádzať nové nástroje menovej politiky. Tieto rozhodnutia, spolu s rozhodnutiami iných tvorcov politík, pomohli dostať ekonomiku a finančný systém späť do správnych koľají.

Určovaním úrokových sadzieb ovplyvňujeme ceny

Menová politika sa k ľuďom, podnikom a vládam dostáva prostredníctvom finančného systému. Určovaním výšky našich úrokových sadzieb ovplyvňujeme to, za akú cenu si ľudia a podniky môžu požičať peniaze v banke. To určuje objem ich spotreby a investícií, čo zasa ovplyvňuje ceny tovarov a služieb v ekonomike.

Veľmi nízke úrokové sadzby a finančná stabilita

Finančný systém a menová politika sa niekedy môžu navzájom ovplyvňovať neželaným spôsobom. Dobrým príkladom sú veľmi nízke úrokové sadzby. Veľmi nízke úrokové sadzby pomáhajú udržiavať cenovú stabilitu, keď sa ekonomike nedarí. Takejto situácii čelíme aj v posledných rokoch. Nadmerne dlhé obdobie príliš nízkej inflácie však môže mať neželané vedľajšie účinky na finančnú stabilitu.

Veľmi nízke úrokové sadzby môžu niektorých ľudí a podniky motivovať zadlžiť sa viac, než sú schopní splácať. Zisky bánk z úverov sú nižšie. Sporitelia nemajú zo svojich úspor takmer žiadne výnosy. Ľudia a podniky sa môžu rozhodnúť viac riskovať. To všetko môže ohroziť stabilitu finančného systému.

Sledujeme vedľajšie účinky

ECB sleduje prípadné neželané vedľajšie účinky svojej menovej politiky. Zatiaľ čo kľúčový význam majú pravidlá iných orgánov, ktoré motivujú správať sa na finančných trhoch zodpovedne, i ECB niektoré z vlastných nástrojov upravuje s cieľom vedľajšie účinky obmedziť.

Celkovo možno konštatovať, že nad neželanými vedľajšími účinkami prevažujú tie pozitívne. Banky teraz možno napríklad majú menšie zisky z úverovej činnosti. Naša menová politika im však zároveň pomáha, pretože stabilizuje ekonomiku. Pomáha tým udržať v zamestnaní ľudí, ktorí tak môžu bankám splácať svoje úvery alebo požiadať o nové.

Pravidlá ako prvá obranná línia

Zabezpečovanie finančnej stability v eurozóne je zodpovednosťou iných orgánov. Ich pravidlá na podporu stabilnejšieho finančného systému sú prvou obrannou líniou proti riziku ďalšej finančnej krízy.

Dve strany tej istej mince

Zároveň však existuje jasný dôvod, prečo by sme pri prijímaní menovopolitických rozhodnutí mali prihliadať aj na finančnú stabilitu. Finančné krízy totiž môžu ohroziť cenovú stabilitu. Finančná stabilita a cenová stabilita sú dve strany tej istej mince. Vždy pritom musíme mať na zreteli obidve strany. Informácie o finančnom systéme preto v rámci našej analýzy a rozhodnutí budú vždy zohrávať dôležitú úlohu.